poznámka: uff, konečne som doma. Priniesla som so sebou aj dve poviedky, čiže na tento týždeň bude Sherlock (delený do troch častí a Hell hunter. A potom sa ešte uvidí. Skrátka som happy, že som už doma konečne.
Fandom: Sherlock Holmes BBC
pár: SH/JW
Obsah: Sherlock sa stane obeťou útoku... varovanie: hurt/comfort, rape, berte s rezervou písané na dovolenke na ipade, počas prestávky medzi
chodením na pláž...
Poznámka: poviedka prešla kompletnou AP.
John si rukou podoprel hlavu a posunul sa na stoličke. Celú
noc strávil pri svojom partnerovi.
Sherlock sa ukázal v Baker street. Dalo by sa skôr
povedať, že sa tam doplazil. Celý od krvi, so zbraňou v ruke, ale stále
rovnako pokojný ako vždy.
Pani Hudsonová bola z
toho v šoku a okamžite zavolala Johnovi. Ten ho už dávno zháňal, lebo neprišiel
na miesto stretnutia. Bol naňho trochu nahnevaný kvôli tomu, ako pochodil u Pani
Higginsovej.
Z Sherlockovej otázky sa stala pomerne veľká netaktnosť
a John dostal najprv poriadne vynadané, ale dotyčná pani mu napokon s ťažkým
srdcom povedala všetko, čo potreboval.
Z tohto dobrodružstva vyviazol pomerne dobre a tešil
sa, ako bude Sherlocka trochu naťahovať, kým mu to celé prezradí. Slová pani
Hudsonovej ho však prinútili dostať sa domov v rekordnom čase.
Cestou už rovno volal záchranku. Sherlocka našiel v hroznom
stave. Krv bola všade a on mu len
bezmyšlienkovite podal zbraň a zrútil sa na zem. John to mal stále pred
očami, nemohol prekonať pocit viny. Mal naňho dávať pozor... Mal ísť s ním... To všetko ho prenasledovalo počas nekonečnej
cesty do nemocnice.
Sedel s ním v sanitke. Nedovolili mu nič urobiť. Musel
sa len prizerať a sľúbiť, že ostane pokojný. Zobral mobil a zavolal Mycroftovi. Neočakával, že bude musieť večeru zrušiť
kvôli niečomu takému a bol rád, že ho zastihol v pomerne dobrej
nálade. Inak by zrejme obišiel omnoho horšie. Mycroft ho neobviňoval, ale na
jeho hlase bolo cítiť, že o tejto veci sa ešte budú musieť vážne
porozprávať.... Potom šlo všetko šialenou rýchlosťou, Sherlocka ošetrili, on
musel z pochopiteľných dôvodov dostať vonku. Pustili ho k nemu až o pár
hodín.
Týmito myšlienkami sa trápil počas celého pobytu v nemocničnej
izbe. Nezlepšilo sa to ani, keď do izby
vošiel doktor.
„Mali by ste ísť. Pacient potrebuje pokoj...“
„Nikam nepôjdem,“ sykol John.
Postavil sa do obranného postoja, akoby ich doktor nejakým
spôsobom ohrozoval.
„Ste jeho príbuzný?“
„Nie, ale...“
„Vtom prípade vás musím požiadať, aby ste opustili izbu.“
„Som jeho...“
John sa to chystal povedať.
Napriek zákazom, napriek všetkému, ale ukázalo sa, že nebude musieť. Do
izby vošiel starší Holmes. Bolo už na čase. John ho niekoľkokrát upozornil, že ho nenechajú so Sherlockom, ak urýchlene
neukáže v izbe. Mycroft musel darovať svojmu bratovi krv, preto celá tá
záležitosť trvala omnoho dlhšie.
„Nejaký problém, pán doktor?“
„Tento muž je...“
„Priateľom môjho brata. V žiadnom prípade mu
nezakazujte vstup do jeho izby. Sherlock by sa veľmi hneval, keby ste ho
poslali preč. Je členom našej rodiny.“
Doktor prikývol a začal im hovoriť o Sherlockovom súčasnom
stave.
John pri každom ďalšom slove stále viac bledol. Pri zmienke
o znásilnení musel pevnejšie zovrieť svoju palicu.
„... Prognózy sú dobré, ale viac budeme vedieť, až keď sa
úplne preberie...“
„Ďakujeme vám, pán doktor...“ Mycroft si vzal na starosť
všetky zdvorilosti.
Keď doktor odišiel, John klesol na stoličku.
„Idem ešte zariadiť nejaké veci. Musíme mať stále oči
otvorené. Nechávam vám tu ochranku, ale pre istotu neopúšťajte túto izbu. Na nikoho iného sa nemôžem až tak spoľahnúť.
O tých ľuďoch nič nevieme a kým sa nepreberie, nebudeme mať kompletné
informácie...“
„Ostanem pri ňom. Nikto ma odtiaľto nedostane...“ súhlasil
John.
„Ak by ste niečo potrebovali. Neváhajte a zase mi
zavolajte. Budem tu na blízku...“
John prikývol a takmer smutne sa díval na to, ako
starší Holmes odchádza. Netúžil ostať
sám so svojimi myšlienkami.
Preto radšej sústredil na svojho milenca. Prisunul sa
bližšie k nemu a jemne sa dotkol Sherlockovej ruky.
„Mal si pravdu, Higginsova manželka a tá Soyersonová sú
spolu. Priznala to, aj keď mi kvôli tomu takmer jednu strelila, preto je zrejme
úplne vylúčené, že tí dvaja ušli spolu...“
Podrobne mu rozprával o celom rozhovore, aj o tom,
ako mu napokon ukázala ich spoločné fotografie. Práve chcel opísať to, ako ho ubezpečila o tom,
že jej milenka nemohla v žiadnom prípade utiecť s jej manželom, keď
sa stalo niečo, čo mu zabránilo ďalej hovoriť.
Oči mladého detektíva sa opatrne otvorili. Chvíľu sa
nespokojne obzeral okolo seba, ale keď sa jeho oči zastavili na Johnovi, prestal
sa mrviť a spokojne k nemu natiahol ruku.
"Vyzeráš unavene... prečo si ku mne neľahneš?"
John takúto otázku vôbec neočakával. Chvíľu prekvapene
hľadel na svojho partnera.
"Ako sa cítiš? Potrebuješ niečo?"
"Môj telefón a chcem, aby si urobil to, čo som povedal."
"Mrzí ma to, Sherlock, ale tvoj mobil je rozbitý. A nebolo
by to vhodné. Sme v nemocnici a ty si ešte stále pacient."
Sherlock naňho vrhol nespokojný pohľad. A naďalej nespokojne
poklepával po posteli. John ostal sedieť na mieste. Myslel si, že bude reagovať
dosť zle na každý druh dotyku, preto si
najprv udržiava odstup, ale Sherlock vôbec nepôsobil vystrašene.
"Požičiaš mi svoj?"
John prikývol a jemne mu ho vložil do druhej ruky.
Sherlock naťukal správu, odoslal ju a napriek bolestnému
povzdychu, vtiahol svojho drahého priateľa
do postele. John opatrne klesol vedľa neho. Už mu dlhšie nedokázal vzdorovať.
Prevzal od neho mobil a napísal Mycroftovi, že Sherlock sa
už prebral. Jeho priateľ mu po cely čas nazeral cez plece.
"Tu večeru napokon naozaj nestihneme."
Chladne skonštatoval Sherlock.
"Povedal, že na to bude čas neskôr. Chce, aby sme mu
istý čas robili spoločnosť..."
Sherlock nespokojne zamumlal par nie príliš lichotivých
slov. Rezolútne pokrútil hlavou a privinul sa k svojmu partnerovi. Používať ho
ako vankúš, považoval za mimoriadne pohodlné.
"Sherlock, naozaj sa necítiš..." nevedel ako sa ho
ma na to spýtať. Podľa zranení vedel, čo mu urobili, ale netušil ako tento
nádherne chladný mladík zareaguje. Doteraz bol veľmi pokojný, ale to sa mohlo
veľmi rýchlo zmeniť.
"Necítim nič, John..." potichu priznal Sherlock.
"Môžeš sa ma dotýkať, môžeš urobiť čokoľvek a nijak mi
tým neublížiš, ale pokiaľ ti je to nepríjemné, pochopím to,“ opatrne uvoľnil
zovretie, ale John ho k sebe jemne privinul späť. Dával si pozor, aby ho
nezranil.
Mladý detektív to považoval za dostatočnú odpoveď. Chvíľu spolu len tak ležali v posteli.
Pritisnutí jeden k druhému, spokojní, že môžu byť spolu.
Sherlock napokon Johnovi niečo pošepkal. Niečo, čo nikomu
nikdy nechcel povedať.
Koniec
Poznámka Dr. Watsona:
O osude tých mužov som sa od Sherlocka nič nedozvedel a Mycroft o tom
po rozhovore s bratom takisto nechcel vôbec hovoriť.
