Pár: Misha Collins/Mark Pellegrino
Kategória: real person slash, supernatural
Kategória: real person slash, supernatural
Predpokladaný počet kapitol: 15 + prológ a epilóg (Kapitoly opäť delené po troch častiach)
Varovanie: slash, first time, romantika, h/c, sweet innocent, hurt Misha...Obsah: Misha (20) sa vyberie na výlet so svojimi „bývalými“ spolužiakmi (kamarátmi) z vysokej školy.
Prežíva dosť ťažké obdobie, lebo ho zo školy vyhodili a rodičia s ním prerušili kontakt. Má to byť posledný
výlet, počas ktorého chce na všetko zabudnúť a rozhodnúť sa, ako bude prebiehať jeho ďalší život... Jedno
priznanie a silná búrka úplne všetko zmenia a on sa ocitá sám, stratený v lesoch, bez akejkoľvek pomoci... Preberá sa v chate v rukách neznámeho muža...
Poznámka: tento príbeh nemá nič spoločné s ich skutočnými životmi a príslušných pánov bohužiaľ
nevlastním. A takisto ani s ich skutočnými povahami, názormi atd... Je to celé len fikcia, výplod mojej fantázie a nič z toho sa nestalo ani nestane...
Misha/Mark
Potom nasledoval príchod do Chaty, vrátane zaklopania
a takých tých bežných návštevných vecí.
Mark a Cody spolu prehodili pár slov a potom
vošli do domu. Daniel počkal vonku. Ozvali sa nejaké ďalšie hlasy, brechot
a neskôr aj nejaký nepríjemný zvuk, akoby niečo spadlo na zem. Potom Cody
otvoril dvere a kývol mu, aby vošiel dovnútra. Potom nasledovalo zavitie
a ďalšie podobné zvuky.
Daniel spokojne zamieril dovnútra.
Počas cesty niečo vytiahol z vrecka. Na zábere tá
vec nebola presne rozoznateľná. Vyzeralo to, ako kameň.
„Pamätáš si na
to?“
„Nie, celkom.
Viem, že u mňa Cody bol. Zastavil sa tak ako obyčajne, ale podľa mojich
spomienok sa tam nič neodohralo.“
„O čom ste
hovorili?“
„Bavili sme sa
o zvyčajných veciach. O počasí. Rodine a tak... ale teraz, keď
som to videl, niečo mi to... Pripadá mi to známe, akoby som tam bol, ale...
musím o tom ešte porozmýšľať...“
„Dám to ďalej
a uvidíme, čo sa ešte dozvieme. Zatiaľ to každopádne nevyzerá dobre...“
„Dobre, teraz
sa budem zas chvíľu sústrediť na denník, ale keď sa začne diať niečo mimoriadne
závažné, tak ma pokojne preruš.“
Misha
posunul záznam ďalej. Celé to bolo ešte šialenejšie, ako si myslel.
Privádzalo ho to na čoraz horšie myšlienky a ani si len nevedel
predstaviť, prečo to tí ľudia urobili. Prečo Nicol? Ako vôbec mohla dostať taký
desivý nápad a spojiť sa s tými...
A Cody,
podľa všetkého to bol Markov priateľ, ale na tomto zázname to tak nevyzeralo.
Nevedel, čomu má veriť. Už naozaj pochyboval o všetkom, dokonca aj
o pravosti záznamov.
Ďalší záznam ho
priviedol takmer na pokraj rozrušenia.
Videl svoju
vlastnú smrť. Presnejšie povedané smrť rozrušeného mladíka, ktorý sa príliš
rýchlo ponáhľal cez cestu.
Po tej skúške
nedošiel späť na internát. Zrazilo ho auto. Bol celý doráňaný a okamžite
ho niekam previezli.
A po prvý
raz dokázal samého seba oddeliť od toho mladíka. On cítil, že sa jeho
existencia začala až po vložení do jeho osobnosti. Po akomsi pevnom uzatvorení.
Misha pocítil,
ako mu po tvári začali stekať slzy. Nechcel byť tou vecou. Neveril by tým
záznamom ani ničomu čo našli nebyť toho pocitu, že prevzal na seba život
niekoho iného.
Všetko
v ňom kričalo, že takto to nebolo správne, že je vrah lebo sa nebránil
tomu nahrať inú žijúcu bytosť. Nechcel tomu mladíkovi ublížiť. Neželal si, aby
sa mu niečo stalo...
Mark zdvihol
hlavu od svojej práce, keď pocítil príval negatívnych emócií. Práve prechádzal časťou v ktorej bola
popisovaná stavba a jednotlivé sústavy Producentov. Okrem toho Misha mu začal nakúkať cez plece
a nevyzeral vôbec dobre. Vzhľadom na to, čo práve pozeral to bolo
pochopiteľné. Mark nebol rád, že sa museli zaoberať takýmito vecami, ale rovnako
ako Misha aj on chcel poznať aspoň časť pravdy, ale netušil, že sa dozvedia o sebe aj veci, ktoré by
poznať nemuseli.
„Už to nemôžem
pozerať. Práve som videl, ako ma... teda, nie mňa, ale jeho zabili... Myslím,
že nám dali schválne len tie najhoršie veci, aby sme...“
„Celé to video
je asi len na to, aby nás zastrašili a ukázali, čo všetko dokážu. Myslím
si, že vieme dosť na to, aby sme mohli začať odznova ďaleko od týchto,
takzvaných našich ľudí. Neviem, ako ich nazvať, ale nechcem sa k nim
vrátiť za žiadnu cenu.“
„Ja tiež nie.
Nemohol by som. Nech si nechajú všetko. Nič od nich nepotrebujeme.“
Mark si ho
privinul k sebe. Posadil si ho na kolená a dovolil mu, aby sa oňho
plne oprel. Misha si čoskoro našiel tú najpríjemnejšiu polohu a nazeral
spolu s ním do denníka. Tam to nebolo ani zďaleka také zlé.
Presunuli sa na
posteľ. Misha potichu ležal pri Markovi a nejavil už viac žiadne známky
nespokojnosti. Keď sa ho dotkol, keď boli tak blízko necítil žiadne výčitky,
nič ho nebolelo a všetko bolo nádherne bezpečné.
Misha si ani
neuvedomil, kedy presne zaspal. Doľahla naňho celková vyčerpanosť
a psychické vypätie.
Snívalo sa mu o
akejsi nádobe, bol ešte veľmi malý a sám vysielal tie zmätené signály.
Nechcel tam byť sám bolo mu smutno a cítil, ako doňho niečo pichali
a boli tam ľudia, ktorí odoberali vzorky. Bolelo to, bál sa.
Vždy, keď sa tá
nádoba otvorila a dovnútra nazrelo svetlo cítil bolesť. Nemohol sa brániť.
Chceli od neho len liečivú silu na výrobu kameňov, ale on to v sebe ešte
nemal rozvinuté.
Ten človek
potom otváral nádobu každý deň. A vždy mu niečo urobil, niečo nepríjemné. Nenávidel ho, až kým do nádoby nevložil niečo
nesmierne nádherné.
Primkol sa
bližšie k tej bytosti. Nikdy predtým nevidel nikoho zo svojho druhu.
Telepatickou cestou mu povedali, že sa ho vzdávajú kvôli istej dohode. Nemyslel na to veľmi často, lebo práve to ho
priviedlo k pravému významu slova bolesť.
Nová bytosť
bola nežná. Mohol sa pritúliť. Náklonnosť nedokázal prejaviť slovne a ešte
ani pomocou svojich myšlienok. Dôležitý bol dotyk, príjemný pocit
a odstránenie samoty.
Ten druhý bol
od neho o trochu starší. Učil sa, spoznával slová. A dozvedel sa od
neho, že toho človeka volajú Profesor.
A kvôli
nemu musia trčať v týchto nádobách, lebo on chce zmeniť ľudstvo
a chce robiť niečo, čo sa volá experimentovať. Takisto mu povedal, že ten
človek zomrie skôr než sa všetko uskutoční. Nevie o tom a nikdy sa
ani nedozvie, že celá tá vec nebude pre ľudí nijako prospešná. Budú nahradení a to,
čo im teraz poskytli je len malá cena útechy. Dozvedel sa to, keď náhodou počúval
dospelých, ale padlo rozhodnutie, ktoré ich donútilo zvýšiť počty experimentov a aj
on sa dostal do priameho poradia...
Povedal mu, že je
to nesprávne, že by nemali niečo také robiť. Nepotrebujú to. Nie na prežitie. Stačí
im len blízkosť.
Dlho o tom
hovorili, ale aj o iných veciach. On nevedel ako vyzerá okolitý svet, nemal
ani len meno. Rozprával mu o farbách o hlasoch.
Učil sa od neho.
Nasával informácie aj dotyky. Už sa nebál otvorenia nádoby, lebo nebol sám. Jeho
priateľ ho vždy chránil. Nedovolil Profesorovi, aby ho z nádoby vyberal a on
ich napokon označil slovom, ktoré bolo veľmi zaujímavé.
MILENCI.
Spýtal sa svojho
priateľa, ale ani on nevedel, čo to presne znamená. Dni plynuli. Obaja rástli a vyvíjali sa.
Z nádoby ich
pustili do nádrže, odkiaľ všetko videli a počuli. Profesor im púšťal nejaké
záznamy, ktoré nazýval vyukovými dokumentmi.
Pochopil, čo znamená
milenci a to slovo sa mu zapáčilo.
Potom Profesor zomrel a nahradili ho iní.
Nejaký mladík ho
napokon vybral a strčili ho do akéhosi prenosného boxu a odviedli od milovaného
priateľa.
Nariekal, triasol
sa narážal do stien. Nechcel byť bez neho.
Keď ho vybrali,
ocitol sa na operačnom stole, stále sa krútil, nemohli ho udržať. Plakal nesmierne
dlho a zúfalo hľadal spojenie so svojím priateľom.
Niečo mu opäť vpichli
a on sa nemohol hýbať.
Umiestnil do niečoho
veľmi zvláštneho. Podľa jedného z vyukových programov to bolo ľudské telo.
Potom na dlhé mesiace nastala tma...
Misha sebou trhol,
keď pocítil, ako sa Mark na malú chvíľu vzdialil z postele.
Ten strach, že ho
zoberú preč sa opäť vrátil. Hľadel naňho vystrašenými očami a zúfalo sebou
zmietal na posteli.
Mark sa k nemu
okamžite vrátil.
Misha k nemu
zúfalo natiahol ruky. Zamotal ho do objatia a odmietal ho pustiť.
„Som s tebou,
maličký. Niečo sa ti snívalo. Je to preč...“
„Nebol to len sen.
Myslím si, že takto sa to stalo...“ porozprával mu všetko, na čo si dokázal spomenúť.