Názov: Hell Hunter
Fandom: supernatural/reaper
Pár: samifer
Varovanie: mladý, nevinný Sammy, upravený dej, žiadna apokalypsa...
Obsah (celkový): Samuel Winchester je ľudským lovcom duší. Musí sa postarať, aby sa uniknuté duše dostali späť do pekla. Túto prácu samozrejme nerobí dobrovoľne. Pred istým časom jeho otec urobil chybu, ktorej dôsledkom bolo, že sa Samova duša stala majetkom Lucifera... Celá rodina sa pokúša pomôcť mu zrušiť kontrakt a Sam si to želá tiež, až kým sa so svojím zamestnávateľom nezačne zbližovať...
Sam nahnevane odišiel v miestnosti. Celý deň sa
zdržiaval v izbe, ktorú mal u Grace.
Mal veľmi zlú náladu a dokonca odmietol aj, keď ho lovkyňa volala
na večeru. Bezpečie izby opustil, až na druhý deň. Zamieril rovno do jedálne.
Dean sedel za stolom a práve si niečo nedôverčivo
nakladal na tanier. Vyzeral až príliš dobre na to, že zbytočne prehral svoju dušu.
Grace sedela vedľa neho, ale mladý lovec, ktorého s ňou
videl na posteli nesedel za stolom. To ho mierne znepokojilo. Napriek tomu nebolo veľmi pravdepodobné, že by
mal tak skoro skončiť.
Po úvodnom pozdrave si sadol na svoje zvyčajné miesto. A hneď
aj pocítil dôsledok svojho činu. Chrbát ho opäť zabolel, ale on to ignoroval. Radšej
sa rozhodol uspokojiť svoju zvedavosť.
„Kde je ten nový?“
„Neal je dnes v škole
šiel si ešte po nejaké potvrdenia. Dobre, že si mi to pripomenul. Takmer som
zabudla na to, že som tam zapísala aj vás dvoch.“
Dean nespokojne prikývol, ale nijako sa k tomu nevyjadroval.
Vyzeralo to, že už dostal inštrukcie od otca.
„Nás? Ale veď ja chodíme do školy v...“
Sam si pomaly prestával byť istý. V žiadnej škole sa
nezdržali natoľko, aby si stihol zvyknúť
na názov.
„S bratom ostávate tu. Budete bývať v tomto dome a obaja
budete chodiť do miestnej školy. Dean nastupuje už zajtra. Ty pôjdeš, až keď sa
vyliečiš zo zranení. Dovtedy ti bude Neal nosiť úlohy. Bude chodiť do tej istej
triedy ako ty.“
„Otec s tým súhlasil?“
„Nemal veľmi na výber. Dostal to príkazom a aj on sa
sem bude musieť vrátiť. To je tá maličkosť, o ktorej hovoril Nick. Včera
mi povedal, že tu budete bývať a pred verejnosťou budeme vystupovať ako
rodina.“
„Aj Neal?“
„Aj Neal?“
„Neal, nie. On oficiálne býva so svojou starou mamou. Presťahovali
sa do vedľajšieho domu, ale bude tu s nami dosť často. Po škole máte
chvíľu voľno a večer tréning. Neal už má aj konzultanta. Ten Deanov príde
tiež, po preskúšaní pekelných zbraní. Obaja máte prípady a Dean ešte aj
zastupuje Sama, ale pre tento krát ešte pôjdem s vami.“
„Čo je to konzultant?“ opýtal sa Dean.
Sam niečo také nepoznal. Vždy za ním chodil len Lucifer. A Dean
sa nad tým ešte vôbec nezamýšľal.
„Je to démon, ktorý...“ začala vysvetľovať Grace.
„Tak to by som si mal pripraviť svätenú vodu.“
„To nech ti ani nenapadne, Dean. S Crowleym sa dá
dohodnúť. Je to momentálne tá najlepšia voľba. “
„Crowley? Nie je to ten, ktorý má rád chlapcov?“ pobavene sa
spýtal Sam.
Lucifer občas meno
toho démona spomínal a vďake tejto poznámke si ho zapamätal.
Grace mimovoľne prikývla.
„Sakra, to nemyslíte vážne!“ rozčuľoval sa Dean.
„Bude sa k tebe správať slušne. Pokiaľ pracuješ ako
lovec, nemôže ťa nútiť do niečoho takého, pokiaľ nechceš.“
Deanovi sa značne uľavilo.
Sam si ho ďalej pobavene premeriaval a radšej sa
neodvážil Deanovi spomenúť, že oňho očividne javí záujem aj Alastair.
Dean ho však schladil svojou otázkou.
„Akého konzultanta máš ty?“
Sam nevedel, čo mu má povedať. Nechcel, aby to vyzeralo, že
má protekciu.
„Dean, ja...
Zarazil sa, keď uvidel k stolu prichádzať ďalšiu osobu.
Boli voľné ešte dve stoličky a tá ďalšia čakala na istú osobu vďaka,
ktorej pocítil príjemné mrazenie. Najprv si myslel, že je to on, ale keď sa mu
bližšie prizrel uvedomil si, že to nie je celkom tak.
„Ako sa cítiš, Nick?“
opýtala sa Grace.
„Bolí ma hlava.“
„Sadni si. Niečo ti prinesiem.“
Sam a Dean si vymenili znepokojené pohľady, keď si
k nim prisadla Luciferova schránka.
„Ahoj,“ neisto pozdravil Sam.
Dean sa tváril, že má plné ústa a radšej sa venoval
svojmu tanieru. Neodpustil si nespokojný kopanec do bratovej nohy. Nebolo
predsa v poriadku, že Sam sa tváril tak zamilovane. Nemal by sa tak dívať na toho človeka.
A už vôbec nie na toho druhého...
„Dobré ráno.“
Samova nálada pod váhou chladného pozdravu okamžite poklesla.
Dokonca sa ani len nesnažil mu vrátiť kopanec.
