Obsah: Casey je nútený odísť do výcvikového tábora, netuší ako prekvapenie tam naňho čaká....
Pár: Chuck/Casey
fandom: Chuck
varovanie: bez obmedzenia
Nespokojne som postával na cvičisku. Generálka mi týmto
preradením vôbec neurobila radosť a dával som to patrične najavo strašením
môjho výcvikového týmu. Nebolo to nič pre mňa, ale o rozkazoch sa
nediskutuje.
Dobre, viem, že som nemal vytiahnuť zbraň na tých, agentov,
ktorý si zo mňa uťahovali. Počas poslednej misie mi trochu uleteli nervy, keď
mi chceli nanútiť kódové meno skrotená hora. Chuck sa pokúšal zmierniť
atmosféru, ale skôr než sa objavil v dodávke, došlo k mierne
poľutovaniahodnému incidentu.
Pričom sa obávam, že ten agent už nebude môcť také zložité
slová ani len vysloviť. Dostal som ho do nemocnice.
Zúrivá Beckmennová ma
odpálila do toho najvzdialenejšieho výcvikového strediska. A tvárila sa
pritom akosi zvláštne. Cítil som v kostiach, že má pre mňa prichystané
niečo mimoriadne nepríjemné.
Zatiaľ mi stačil zoznam nováčikov s menami tých, ktorým
urobím zo života peklo. Už len preto, aby si ani jeden nezvykol nazývať ma Pán
skrotená hora.
Jedno meno na mňa zapôsobilo tak silno, že som zabudol aj na
túto prezývku.
„Charles Carmichael.“
Pohľadom som preletel nastúpených nováčikov. Tak veľmi ma to
prekvapilo, až som to meno nechtiac prečítal nahlas.
Z radu okúňajúcich sa nováčikov sa neochotne vypotácal
môj Chuck. Nie. Neverte tomu, čom som práve povedal. Sme síce milenci, ale on
rozhodne a definitívne nie je a ani nebude môj. Nikdy. Nikdy. Nikdy.
„Tu som, Cas... pane.“
Hneď na začiatku sa trochu zakoktal.
Toho som sa obával.
Zdesene si pomyslel, Casey.
„Pre vás plukovník John Casey. Zaraďte sa.“
Casey pokračoval v čítaní mien, akoby si len preveroval
dochádzku na jeho časť kurzu. Mal na starosti predmety, boj zblízka
a streľbu.
Horšie bolo, že keď naňho Casey pozrel vôbec nemyslel na
svoje predmety. Ale na niečo úplne iné, čo by sa mohli učiť bez prítomnosti
ostatných.
Čítanie mien bolo nekonečné, ale malo to svoje výhody. Mal
som čas pozrieť sa na rozpis, akú to máme vlastne hodinu.
Zrazu som si nevedel spomenúť, či máme streľbu, alebo
zápasenie. Aj, keď vzhľadom na to, že
sme parkovali svoje zadky pri strelnici to bolo viac než jasné.
Pre istotu som nazrel do časového harmonogramu. Bolo to tam,
tak mi neostalo nič iné, len tých zelenáčov porozdeľovať.
Presnejšie povedané väčšina tých chlapcov mala už čo to za
sebou. Jediný zelenáč tam bol nie-môj-Chuck.
Hodina prebiehala v pokoji. Len Chuck mal problém
naštartovať intersect a triafal sa stále mimo terča.
Celý čas som naňho poctivo vrčal. Mal už takmer slzy na
krajíčku, ale nemohol som ho šetriť. Niečo také by ma ešte viac priblížilo k mojej
prezývke. A očividne som to aj premáhal, lebo Chuck bol roztrasený na
toľko, že som ho musel na chvíľu odviesť k najbližšiemu automatu a kúpiť
mu niečo sladké, aby sa z toho spamätal. Našťastie takto explodoval až
tesne pred koncom hodiny. Ostatní si samozrejme mysleli, že s ním chcem
prebrať jeho totálnu neschopnosť.
Ja som ho nechal sedieť na chodníku a popíjať kakao.
Pričom sa na mňa upierali mimoriadne nešťastné oči.
„Prečo si takýto, Casey? Vieš, predsa, že neznášam zbrane.“
„Čo tu vôbec robíš, Bartowski?“
„Neviem,“ nešťastne vyhlásil Chuck.
„Beckmennová mi včera oznámila, že ak nedokončím výcvik už s vami
nemôžem ďalej pracovať. Tak ma naložili a priviedli sem.“
„Porozprávam sa s ňou. Pokúsim sa s ňou nejako
dohodnúť. Zatiaľ sa snaž vyhýbať problémom. Pokiaľ budeš chodiť na hodiny, moje
správanie voči tebe bude také, ako voči ostatným.“
Dúfal, že bude ochotná si ho vypočuť. Toto naozaj nebolo
miesto pre Chucka.
„Na nich si tak nekričal!“
„Netrafil si ani terč. Nemôžem ťa za to predsa pochváliť.“
„Nepáči sa mi to. Chcem, aby si...“
„Postarám sa o to. Teraz pokračuj podľa rozvrhu. Ja mám
tiež prácu.“
„Casey, môžeme spolu večer...“ pošepkal mi.
„Nie, to nepôjde.“
Chuck smutne sklonil hlavu.
Ten pohľad ma zabíjal. Nevedel si ani len predstaviť, akému
pokušeniu ma vystavuje. Skôr než som si to stihol uvedomiť, pošepkal som mu: „Nájdem
si ťa. Neviem, či dnes, ale buď kedykoľvek pripravený...“
