Názov: Impérium:
Master
Fandom: Doctor
Who
Obsah: Doktor sa
počas jednej zo svojich ciest, dostáva do Rímskej ríše až k samotnému cisárovi...
Varovanie: romantické,
15+, krátke
Rímski vojaci počas toho horúceho letného dňa so sebou
privliekli nejakého muža. Viedli ho po spletitých chodbách až do cisárových
osobných komnát. Ich pán sa z nejakého záhadného dôvodu rozhodol, že čudne
oblečení cudzinec nebude popravený. Čo bolo počas tohto ročného obdobia
nezvyklé, ale nikto sa neodvážil sťažovať.
Uspokojili sa aspoň s tým, že mu zvliekli ten
nebezpečný odev. Nahého ho hodili na chladnú podlahu a zavreli za sebou
dvere. Boli radi, že si ich cisár priveľmi nevšímal. Len vydal príkazy a prepustil
ich kývnutím ruky.
Muž zatiaľ ležal na zemi a spamätával sa z ich starostlivosti.
„Doktor, je pre mňa potešením, ťa zase vidieť...“ ľahol si na svoju posteľ a dával mu
jasne najavo, že ak niečo chce, bude si po to musieť zájsť.
„Vládca?“ muž nadvihol hlavu a pozrel sa mu do očí.
„Som rád, že opäť hovoríš moje meno. Nikto to nevie tak
pekne ako ty.“
„Čo tu robíš?“ Doktorovi sa podarilo dostať sa zo zeme, ale
stále pôsobil vysilene a mierne zmätene.
„Vládnem. A bavím sa. Práve si ma zastihol v mojom
obľúbenom období a ako vidíš, darí sa mi dobre.“
„Ako si sa sem dostal? Tvoja Tardis je...“
„Mám svoje spôsoby, aj keď menej pohodlné, akoby sa zdalo. A Tardis
o nej sa ešte porozprávame. Teraz poď ku mne bližšie... Len poď...“
Doktor nahnevane pokrútil hlavou.
„Nemám čas na tie tvoje hry.“
Vládca zamračene prešiel pohľadom po doudieranom tele svojho
niekdajšieho priateľa. Napriek toľkým rokom a toľkým premenám ho Doktor
stále neodolateľne priťahoval. A teraz, keď očividne nemal záujem sa ho
ani len dotknúť bola jeho túžba ešte výraznejšia. Nikdy ho úplne nemohol dostať
z hlavy. Nikdy ho nemohol prestať trápiť a teraz sa mu naskytla
možnosť spojiť príjemnú zložku z užitočnou.
„Urobíš si ho. Od dnešného dňa sa nemáš kam ponáhľať. Ja som
tvoj Vládca, presne ako si povedal. A ty drahý Doktor si môj otrok.“
Veľavýznamne naňho ukázal laserovým skrutkovačom.
„Toho sa nedočkáš. A tejto veci by si sa mal tiež už
zbaviť. Nie sú vôbec moderné.“
„To ma netrápi. Mať ťa v moci je lepšie, ako akákoľvek móda.
Tak len poď, alebo ti mám pomôcť?“
Doktor si rezignovane povzdychol a opatrne vykročil k Vládcovej
okázalej posteli.
„Tu ma máš. A čo teraz? Oj, nepozeral sa mi na...“
rýchlo sa zakrýval v snahe, potlačiť to, čo sa dialo z jeho telom.
„Ale, ale... Niekto tu začína mať problémy s chôdzou...“
nedočkavo sa po ňom natiahol a vtlačil ho do postele.
Doktor sa mu vzoprel, ale Vládca vedel, ako ho má najlepšie
vyraziť z hry. Doktor čoskoro skončil na chrbte a Vládca sa vyzývalo
nakláňal nad ním.
„Je väčší ako naposledy,“ odtiahol Doktorovu ruku a skusmo
ho zovrel.
„Naposledy, keď si ho videl, mal som len trinásť... Zato ten
tvoj je opäť akýsi neviditeľný...au,“ zasyčal Doktor.
Do očí mu vyhŕkli slzy, keď Vládca zatlačil príliš silno.
„Až tak to bolí?“
„Nie, ne...“ zvyšok odpovede, musel Doktor prehltnúť, lebo
na svojich perách pocítil nedočkavú prítomnosť druhého pána času.
