Pár: SH/JW
obsah: Sherlock a John sa zaplietajú do prípadu sériového vraha...
Voľné pokračovanie jednorázovky Múzeum voskových figurín
Poznámka mimo tému : Tešila som sa, že postíham veci a že budem písať cez voľno, ale taká chorá som bola, že až, nič som nevládala. Akurát teraz mi je trochu lepšie, tak začínam robiť veci aj do školy, ale inak hrôza a des.
„Prečo si musel vybrať tú moju?“ nespokojne zamumlal John.
„Zrejme z rovnakého dôvodu, ako to urobil pri tých ostatných...“
„Akých ostatných?“ opýtal sa Lestrade.
„Vyhľadajte si to v záznamoch. Je to záležitosť asi
spred piatich rokov...“
„Na niečo také by som si určite musel pamätať.“
„Nie, pokiaľ ste nenavštívili istú dedinu...“
Lestrade si urobil poznámku.
„Pozriem sa na to. Myslím, že tam pracuje jeden môj dobrý
známy.“
„Výborne. Tak to by sme mali. Ak dovolíte...“
Sherlock pristúpil k Johnovi. Naklonil sa a pošepol mu:
„Je to taká trápna záležitosť. Občas,
ale naozaj len občas... sa ani mne nepodarí vyriešiť prípad.“
„Ty si ne...“
„Ššš,“ tíšil ho Sherlock.
Pobozkal ho, aby mu zabránil klásť ďalšie otázky. John
netušil, čo to s ním je. Takto sa zvyčajne nesprával. Aspoň nie, keď mu
dostatočné vzrušenie poskytovalo miesto činu. Bolo ťažké nereagovať na jeho bozky,
ale v momentálnej situácii na to, akosi nemal chuť.
„Už ste skončili?“ opýtal sa Lestrade.
Sherlock nespokojne pustil Johna a zamračil sa naňho.
„Už odchádzame.“
„Máte pre nás nejaké...“
„Tentoraz nie. Chcem si ešte niektoré veci overiť po svojom.
Ak budete mať niečo nové dajte mi vedieť.“
Nebolo to nič nezvyčajné, ale spôsob akým to povedal ,Johna
uvádzal do značných rozpakov. Bolo mu jasné, že jeho priateľ vie omnoho viac,
než sa rozhodol prezradiť. A takisto aj to, že dnes má neovládateľnú chuť
bozkávať sa na verejnosti. A takéto niečo ho prepadá obyčajne vtedy, keď
chce, aby to malo aj mimoriadne vášnivé pokračovanie v súkromí. Sherlock ho chytil za ruku a vtiahol do
taxíka.
„Baker street 221b,“ zahlásil nadšene.
Taxíkár prikývol a čoskoro boli na ceste domov.
Sherlock sa po celý čas hral s mobilom.
Vôbec mu neprekážalo, že kávu zabudli na mieste činu.
„Sherlock, čo sa deje?“
opýtal sa ho asi po desiatich minútach ticha.
„Nič. Pôjdeme jednoducho domov, do postele a na dnes to
stačí...“
John neveriacky nadvihol obočie.
„Ponúkli ti veľký prípad a ty chceš ísť jednoducho
spať?“
Očakával, že Sherlock bude nadšene poskakovať ešte aspoň pár
minút. Už dlhšiu dobu nemali prípad a jeho partner ako vždy na vrchole
svojej mrzutosti.
Sherlock pokrútil hlavou. Čím v ňom okamžite vyvolal
zvýšenú pozornosť.
„Tento prípad je iný. Vytlačil som ho zo svojej mysle. Dlho
som o ňom ani nechcel nič vedieť. Zničil som aj všetky svoje poznámky. To
nie sú naše zvyčajné hry, je to veľmi vážna záležitosť. Spať ? To nie,“
zamračil sa naňho.
Johnov mobil ako na
povel zapípal.
POVEDZ TVOJMU PRIATELOVI, ABY SI NEVYMAZAVAL MOJE
SMSKY!!! POSLEDNÝ KRÁT MU BUDEM NIEČO
TAKÉ TOLEROVAŤ. CHCEM, ABY STE OKAMŽITE PRIŠLI DO KLUBU!!! MYCROFT.
„Sherlock, tvoj brat nás volá do...“
„Nemáme čas.“
„Je nahnevaný. Aspoň mu napíšem, že pracujeme na prípade.“
„Môžem ja?“
„Áno, ale...“
„No tak, John. Mne môžeš veriť.“
„Sherlock, on možno potrebuje pomoc...“
„Bude sa musieť bez nás zaobísť.“
Nespokojný detektív mu jemne zobral mobil. Prečítal si to
a rýchlo naťukal odpoveď. Potom opatrne položil mobil na kolená svojmu
priateľovi.
„Už nebude otravovať.“
„Čo si mu napísal? Snáď nie zas...“
Sherlock sa spokojne usmial.
„Dostal som náhlu vlnu inšpirácie...“
John sa práve toho obával. Preto neodolal a prezrel si
odoslané správy.
SEXUJEME... NESTIHAME. JW
„Sherlock?“
„O pár minút to predsa bude pravda.“
„To sa ešte uvidí... Musím uznať, že je to lepšie, ako to čo
si mu napísal minule. Neviem ho tam strčiť, Mycroft. Neruš. To bolo predsa len
o niečo...“ potichu zacitoval John.
Už sa ani len nečudoval, že Sherlockov brat k nemu neprechováva príliš
veľkú dôveru.
Mladý detektív pobavene vystúpil a otvoril mu dvere,
aby mohol dôstojne vyjsť. John si až teraz všimol, že už dorazili domov.
„Ďakujem, Sherlock,“ zahanbene odvracal zrak od taxikára,
ktorý od neho prevzal peniaze a bez akéhokoľvek komentára sa pobral svojou
cestou.
„Ako dobre, že ste už doma. Prišiel vám nejaký balíček,“ s obavami
hľadela na svojich podnájomníkov. Zjavne už mala dostatok skúseností s takýmito
zásielkami.
„Je na moje meno?“ opýtal sa Sherlock.
„Nie, keby to tak bolo, bála by som sa, nechať ho v dome.“
„Dobre, pozrieme sa na to...“ upokojoval ju John.
„Asi to nebude nič vážne, podľa adresy je to z obchodu s tými
erot...erotickými pomôckami....“ zahanbene vyjachtala pani Hudsonová.
John ukážkovo očervenel. Do bytu sa dostal len s vynaložením veľkého úsilia. Nebyť
Sherlockovho poštuchávania, zrejme by ostal stáť na ulici. Chcel jej to
vysvetliť, ale vôbec sa nedostal k slovu. Keď sa o to pokúsil,
Sherlock mu previnilo stisol ruku, tak len zmĺkol a nechal sa viesť.
Balíček na nich čakal na stole. Pani Hudsonová chvíľu otáľala, kým sa odhodlala
nechať ich o samote. Johnovi bolo hneď jasné, kto si to objednal.
Nepotreboval na to žiadnu dedukciu ani nič podobné. Už len to, ako sa istý
detektív tváril, vnieslo do tohto prípadu oslepujúce svetlo.
