Fandom:
Sherlock bbc
Pár: John/
Sherlock, takisto ako účasník aj Moriarty (chlapci mi samozrejme nepatria
a nerobím si na nich žiadny nárok :D A takisto na nič, čo k nim
patrí, aj keď to už zrejme všetci vieme. :D )
Obsah: Bonus
k jednorázovke Zlomený. Inšpirované dnešným počasím.
Pred tromi hodinami...
„Sherlock, kde máš čiapku
a rukavice? A čo ten kabát. To je príliš tenké...“ John si zamračene
premeral svojho priateľa. Už od rána vonku predsa mrzlo a jeho obľúbený
detektív sa chystal vykĺznuť z dverí bez tejto povinnej výbavy. Dokonca aj
napriek všetkým varovaniam o extrémnych mrazoch.
„Nechcem ju. A rukavice mi
budú prekážať,“ podľa toho ako sa tváril, bolo Johnovi jasné, že sa niekomu
chystá predostrieť rozuzlenie celého prípadu. A nemá náladu na zbytočné
otáľanie. To však neznamenalo, že by dotyčného detektíva bolo nutné
rozmrazovať. Niekto predsa musel dbať o to, aby na seba dával pozor.
„Bude ti zima.“
„Nie.“
„Sherlock, naozaj ti chcem
len...“
„Ak chceš ísť so mnou, tak poď.
Len tu strácame čas...“
„Sherlock...“
„Seed čaká...“
„Chceš ísť na sledovačku
v takomto počasí?“
„Áno, John. Dnešná noc je dôležitá. Taká
príležitosť sa nám už možno nenaskytne. Ak tak veľmi chceš, aby som si to vzal
tak mi ich obleč, ale rýchlo...“
„Sherlock, ja nie som tvoja
slúžka...“
„Ja viem.“
Napriek miernemu reptaniu sa
pustil do práce. Najprv Sherlockovi vyzliekol tenký kabát a nahradil ho hrubším
a omnoho teplejším. Potom mu šál napravil tak, aby ho čo najviac chránil
pred chladom. Nezabudol ani na čiapku, ktorá napokon zakryla jeho hlavu.
Dotýkal sa ho trochu drsnejšie ako pôvodne zamýšľal, ale Sherlock sa napriek
tomu tváril spokojne. Neuhol pred jeho dotykom ani nejakým iným spôsobom nedal
najavo, že by sa mu to nepáčilo.
Sherlock sa priam ukážkovo
predklonil a doprial mu to potešenie nasadiť slávnemu detektívovi čiapku.
John mu okrem toho vyzliekol tenký kabát a obliekol mu ten, ktorý bol
vhodnejší na zimu. Nezabudol ani na šál, ktorý mu napravil tak, aby ho čo
najviac chránil pred chladom...
***
John
cítil ako mu telom prechádza chlad. Bolo to zvláštne. Pamätal si predsa, že sa
obaja veľmi dobre obliekli. Napriek tomu sa práve teraz chvel od zimy. A nedokázal
ani len otvoriť oči kvôli neznesiteľnej bolesti, ktorá mu prechádzala hlavou.
Rukami sa natiahol pred seba, a to čo pocítil ho okamžite prinútilo
otvoriť oči. Nad ním niečo bolo. Niečo ako strop, ale ten by nemohol byť tak
nízko. Nie rozhodne to bolo niečo iné, ale on o tom nemohol rozmýšľať.
Bol umiestnený v nejakej veľkej debne,
ktorá mala uprostred akési okienko, ale bolo z takého hrubého skla, že by
ho nedokázal rozbiť ani keby veľmi chcel. Zistil to už po prvom pokuse. Nohami
aj rukami sa do toho zaprel a držalo to tak pevne, že pocítil akurát len
bolesť. Horšie bolo, čo uvidel, keď sa trochu upokojil.
Moriarty. Mal položenú ruku na debne, v ktorej
sa John nachádzal a tváril sa mimoriadne spokojne.
„Dobré
ráno, John,“ vyhlásil až príliš nadšene.
„Nemôžem
povedať to isté, ani keby som veľmi chcel, Jim.“
Moriarty
sa prisunul ešte bližšie: „Nie som rád, keď ma niekto z mojich nepriateľov
takto volá, ale kvôli tebe John, kvôli tebe možno urobím výnimku...“
„Kde je
Sherlock?“
Moriarty
sa poobzeral okolo seba, ako by niečo hľadal.
„Áno,
naozaj... Takmer som zabudol...“ naklonil sa nad debnu. Ozvalo sa nepríjemné
ťuknutie. John cítil ako spodná strana debny odsunula. A on padol hlbšie.
Pod sebou pocítil nejaký matrac. Dostatočne starý na to, aby ho to poriadne
zabolelo. Niekto sa okamžite privinul k nemu. Cítil, ako si ho trasúce sa
ruky majetnícky privinuli k sebe.
Z reproduktora,
umiesteného zrejme niekde na stene, zaznel nepríjemne kovový hlas.
„Hra sa
môže začať. Do tela tvojho priateľa som umiestnil takú malú pozornosť. Ver, či
never, bude ho to stáť život, pokiaľ sa nepodrobíš mojím príkazom.“
