Názov: Hell Hunter
Fandom: supernatural/reaper
Pár: samifer
Varovanie: mladý, nevinný Sammy, upravený dej, žiadna apokalypsa...
Obsah (celkový): Samuel Winchester je ľudským lovcom duší. Musí sa postarať, aby sa uniknuté duše dostali späť do pekla. Túto prácu samozrejme nerobí dobrovoľne. Pred istým časom jeho otec urobil chybu, ktorej dôsledkom bolo, že sa Samova duša stala majetkom Lucifera... Celá rodina sa pokúša pomôcť mu zrušiť kontrakt a Sam si to želá tiež, až kým sa so svojím zamestnávateľom nezačne zbližovať...
Krátke.
Sam
zahanbene sklopil zrak. Prúdenie jeho sily naňho momentálne pôsobilo dosť
rušivo. Nepomohlo ani to, že Lucifer ho prestal tak pevne držať a uspokojil
sa len s dotykom jeho ruky. Jeho zamestnávateľ sa pred inými anjelmi
zvyčajne takto nesprával. Sam ich už pár stretol a Lucifer sa vždy začal
tváriť akosi dôstojnejšie a zvyčajne si ho prestal všímať. Tentoraz ho však držal pri sebe ako by boli
zamilovaným párom.
„Prepáčte,
nechcel som vám ublížiť...“ obrátil svoju pozornosť k Saelovi. Musel byť
veľmi silný, pokiaľ dokázal vydržať niečo také.
„Nič sa
nestalo. Nasýtil som sa a už je mi omnoho lepšie. Naozaj sa nemusíš ničoho
báť, ale na tvoje zranenia by som sa mal aj tak pozrieť. Démoni to občas
preženú a podľa toho, čo som práve
pocítil, ťa trápi aj náš veľký brat... To si žiada špeciálny zásah,“
zmierlivejšie odvetil anjel.
„Dobre,
môžete ma prezrieť...“ súhlasil Sam. Z nejakého zvláštneho dôvodu z neho
vyprchala všetka zlosť.
Lucifer
však nepustil jeho ruku a vymenil si mierne znepokojený pohľad s Grace.
Niečo sa
dialo, ale Sam vôbec nevedel o čo ide. Veď to predsa od neho chceli, aby
to dovolil alebo nie? Zrazu si už nebol ničím istý.
„Grace,
zober na chvíľu Sama, preč...“ prikázal Lucifer.
Sam
nechcel ísť. Nebol predsa malý. So svojou silou by sa snáď dokázal postaviť
tomu anjelovi. Pekelná zbraň ho nútila zotrvať na mieste, ale Luciferov
neúprosný výraz ho prinútil poslúchnuť. Neochotne docupkal ku Grace a nechal
sa odviesť do bezpečnej vzdialenosti.
„Prečo
odchádzame, veď si povedala, že je to bezpečné...“
„Nie, je
to Sael. Myslela som si, že áno, ale nie je to on. Presnejšie povedané nie tak
úplne. Poď pôjdeme do tvoje izby.“
„Nie,
tam ísť nechcem.“
„Dobre
tak pôjdeme do mojej.“
Sam
prikývol. Šiel s ňou. Ani nie tak
zo strachu, ale kvôli tomu, ako veľmi sa roztriasla, keď sa dostali preč od
padlého. Trochu sa upokojila, až keď sa dostali k dverám izby. Sam to už
dlhšie nevydržal.
„Kto je
to? A ako je možné, že si to nezistila? Povedala si mi, že rozoznáš... že
máš skúsenosti...“
„Zvyčajne
áno, ale toto je úplne iný prípad. Sael niekomu požičal svoju schránku. Asi nie
dobrovoľne a ktovie či ešte vôbec žije. Mrzí ma to, mala som si to všimnúť
skôr, ale pokiaľ ide oňho, tak veci nefungujú normálne...“
Grace
otvorila dvere a obom sa im naskytol pohľad na muža sediaceho na posteli.
„Otec?“ Sam nechápal, prečo sa John Winchester ocitol
polonahý v posteli lovkyne. Jeho otec by niečo také nikdy neurobil.
Neľahol by si do postele nadprirodzenej bytosti.
„Ahoj,
Sammy... Ako si sa mal?“
„Myslím,
že dobre...“
„Prestaň
sa predvádzať, Alastair!“ nahnevane sykla Grace.
„Ešte
som ani zďaleka nezačal. Toto telo je také pohodlné. Také... Aj táto posteľ.
Myslím, že si ju rozhodne nechám...“
