11. 3. 2012

20. kapitola Lumos




Varovanie: 18+, násilie, rape, de-aged  (zistila som, že tak sa to volá, keď sa z niekoho stane opäť dieťa), v ďalšej kapitole už 18+ zrejme nebude a dostanem sa zas aj k deju, keby sa v poviedke náhodou vyskytlo niečo, čo výrazne odporuje jej začiatkom, prípadne nezapadá do konceptu tejto poviedky tak mi dajte vedieť v komentároch a ja to opravím, momentálne totiž nestíham čítať túto poviedku od začiatku a po takej dlhej dobe si nepamätám čo, by malo kde byť, preto ak by sa vyskytol nejaký dejový prešľap :D tak mi pokojne  dajte vedieť do komentárov. 

 pár: HP/LV

Obsah: Lord Voldemort vždy považoval Rokfort za svoj domov. Keď sa opäť tajne prechádza po jeho chodbách a vníma silu spomienok... Počas zimných prázdnin sa pokúsi zničiť svojho nepriateľa... Netuší, že jeho telo si bude žiadať oveľa viac...

varovanie: slash, mučenie, láska, sex, mladý Temný pán

poznámka:  20. kapitola opravená



Hodnotenie





Pocítil ako sa k nemu začalo tisnúť ďalšie neuspokojené telo. Ďalší muž mu zastonal do ucha a pevne ho zovrel.
„Prestaň sa s ním maznať. Nech poriadne otvorí ústa...“ zasyčal nespokojne. Druhý muž sa s námahou odtrhol od jeho pier a pridržal si ho tak, aby  ho donútil poriadne zakloniť hlavu.
Na perách pocítil dotyk prútika a nejaké neverbálne zaklínadlo cez ne bolestivo prešlo. Jeho ústa sa otvorili a prijali penis, ktorý do nich spokojne vkĺzol. Nemohol tomu nijakým spôsobom zabrániť. Lízal ho, jemne sal a pohlcoval ho do seba až na samú hranicu znesiteľnosti.
Ničivý pohyb v jeho tele sa postupne zrýchľoval. A on cítil ako postupne opúšťa samého seba.
Telá oboch mužov sa zmietali, čoraz viac sa približujúc k vytúženej slasti.
Telo mu zaplavilo niečo, na čo nechcel ani len myslieť a v ústach pocítil neurčitú príchuť. Obaja z neho vykĺzli a on ostal ležať na zemi s otvorenými ústami.
„Mali by sme pokračovať v komnate. Nech ho ochutnajú aj ostatní...“ navrhol nejaký hlas.
„Hneď to urobíme, ale najprv nech si s ním užije aj tá vec. Vieš predsa, že ja som to vždy chcel na niekom vyskúšať,“ drgol do svojho spoločníka a prinútil ho skloniť sa k mladíkovmu telu.
„Nie, neblázni. Zničí ho to... A ostatní by boli veľmi nahnevaní, keby sme im neprenechali niečo takéto.“
„Ja trvám na to, že chcem vidieť ako bude reagovať tá hnusná vec.“
„V žiadnom prípade. Niečo také neprichádza do úvahy. K tej veci sa ja ani len nepriblížim. Berieme ho s nami do komnaty a už o tom nechcem viac nič počuť.“
Harry cítil, ako jeho telo začína vzdorovať príkazu Temného pána.
Poníženie a bolesť, zúfalstvo a strach, nesmierny hnev a zmes znechutenia mu pomohli prekonať magické puto.
Jeho telo sa opäť zmenilo. Zúrivosť hada ho naplnila a jeho útok bol neskutočne rýchly.
Pod vplyvom zúrivej mágie sa prudko vymrštil a uhryzol jedného z nich do krku. Bol taký nahnevaný, že ani nevedel koho presne zasiahol. Toho druhého pevne zovrel hadí chvost. Bolestivo ho tlačil do hrude.
Potom celú jeho myseľ opantali inštinkty a on sa nechal viesť silou a agresivitou rozčúleného hada.
Po hlave mu stekala  mužova krv. Cítil ako sa telo triaslo v hrozivých kŕčoch, ale on ho nepustil. Nemohol ho nechať spadnúť bez toho, aby naplno neprecítil každý z tých pohybov.
Keď sa už definitívne  vykazovať známky života, znechutene ho odhodil. Svoju pozornosť upriamil na druhú obeť, ktorá sa márne pokúšala dosiahnuť na prútik.
„Nie, pusti ma, prosím!“ zachripel muž, ale jeho prosby neboli v žiadnom prípade vyslyšané.
Bol mŕtvy ešte skôr, než by stihol čokoľvek urobiť. Harryho telo sa bolestne zmenilo späť do ľudskej podoby.
A zaklínadlo, ktorým ho smrťožrúti prinútili poslúchať sa opäť obnovilo. Netušil, že to môže byť také silné.
Na hada to neúčinkovalo, ale on ako človek bol opäť stratený.
Stena blízko neho sa zavlnila a on videl čarodejníka vychádzajúceho z akejsi verzie núdzovej miestnosti.
Citlivý nos toho muža vycítil krv a on sa priblížil k nemu aj napriek tme a zastieracím zaklínadlám, ktoré lemovali celú chodbu. Bol taký zaujatý svojou rodinou, že si to vôbec neuvedomil.
Niekto mu surovo posvietil do tváre.
„Potter? Tak ty si tu? Aké milé, že si sa zastavil...“ McNair ho schmatol za vlasy a donútil ho pozrieť sa naňho.
Chcel niečo povedať, ale zaklínadlo mu akurát dovolilo držať ústa otvorené.
Kat vrhol pobavený pohľad na dve krvácajúce telá.
„To je tvoja práca. Celkom slušné, ale aj tak ťa to nezachráni. Nikto z nás si neželá, aby Temný pán podporoval takého nebezpečného nepriateľa. Napriek všetkému si stále len hrozba, ale mi mu pomôžeme pochopiť, kam patríš... Tie tvoje ústa sú tak výborne otvorené,“ naklonil sa k nemu a niečo mu vlial až do hrdla. Harry cítil ako ho zaklínadlo prinútilo prehltnúť.
McNair zacelil jeho zranenia a zbavil ho posledných zvyškov oblečenia. Na tvár mu pričaroval masku, ktorá mu ju dokonale zahalila. Potom zrušil ich zaklínadlo a spokojne sa naňho zadíval.
„Dobre sa bav, Harry...“
Postrčil ho dovnútra tej komnaty plnej nahých tiel. Oslava smrťožrútov očividne naberala na obrátkach.
Všetci vo veľkom pili a boli v takom stave, že si nič nevšímali, dokonca ani to, že k nim pribudol taký vzácny hosť.
Harry sa medzi nimi zdesene potácal.
Prostred miestnosti zazrel Temného pána. Sedel na akejsi vyvýšenej stoličke a díval sa na nich. On jediný v celej miestnosti nemal masku a pôsobil prísne a chladne. Pri nohách mu ležala Nagini.
Harry sa chcel k nemu dostať. Musel to predsa urobiť. On jediný by ho mohol odliať, ale nebolo ľahké sa pretlačiť cez tú hordu nahých tiel.
Hlava sa mu krútila. Nič nevidel, počul len ich dotieravé hlasy...  cítil na tele neskutočné množstvo náhlivých dotykov.
Nejaký ďalší muž mu zaclonil výhľad na Temného pána. Harry cítil, ako sa naňho pritlačil celým telom.
Chcel ho od seba odtisnúť, ale muž v zelenej maske zovrel do ruky jeho penis a začal sa s ním skúsene pohrávať.
Mladík takmer bolestne zastonal a pritisol sa bližšie k pokúšajúcej ruke. Nemohol to kontrolovať. Jeho telo jednoducho neposlúchalo príkazy rozumu.
Zozadu sa naňho niekto takisto natlačil a on cítil ako sa niečo tvrdé pritislo na jeho napätý otvor.
Nejaké ruky zovreli jeho boky a on sa cítil uväznený medzi dvoma protichodnými pocitmi. Túžba ním prechádzala v takých silných vlnách, že ho ani len nenapadlo protestovať, keď si jeho ústa vzal ďalší neznámy v čiernej maske.
Telo sa mu zmietalo takmer ako v horúčke. Cítil čoraz väčšie vzrušenie. Do jeho tela sa opäť niečo vsunulo a on by mal cítiť bolesť, ale ten nápoj pôsobil uvoľňujúco a namiesto bolesti zúfalo túžil po rýchlejšom a surovejšom tempe.
Ďalšie maskované osoby sa pridávali do hry.
Lízali jeho telo, pohrávali sa s ním. Skúsene ho spracovávali... A ten nápoj ďalej fungoval, horúca vlna vzrušenia mu bránila ďalej premýšľať.
Až kým sa jeho oči nestretli s červenými, ktoré podozrievavo prešli po okraji jeho mysle.
Harry mu chcel povedať, že potrebuje pomoc, ale k ničomu takému sa nedostal,  nevyzeralo to, že by ho ten muž počul. No potom sa zrazu naňho pozrel, cítil na sebe pohľad tých krutých očí.
Temný pán prudko vstal. Niečo zasyčal na Nagini a spolu s ňou opustil miestnosť. Harry naňho zúfalo hľadel, ale čoskoro sa jeho telo úplne ponorilo do slasti a začali si ho podávať ďalší ľudia. Tá chvíľka zdravého rozumu pominula a on úplne podľahol moci diablovho nápoja.