Pár: SS/JP
varovanie: 15+
Obsah: Severus Snape sa po prázdninách vracia do školy...
poznámka: poviedka bola opravená. (2. korektúra)
poznámka: poviedka bola opravená. (2. korektúra)
Hodnotenie
1.
Tmavovlasý mladík s orlím nosom sa opatrne
predieral davom študentov. Chcel byť čo najskôr preč z dosahu svojich
zvyčajných problémov, ktoré naňho zvykli čakať na všetkých možných
miestach.
Bol mimoriadne podráždený, aj kvôli tomu, že počas
prázdnin sa neudržal a zaútočil na svojho opitého otca. Nebol veľmi
spokojný s tým, že sa k nemu priblížil od chrbta a udrel ho, ale
bolo to istejšie ako postaviť sa mu čelom. Napriek tomu, že jeho otec si opäť
poriadne vypil, čo sa týkalo výpraskov a podobných vecí, dokázal mať veľmi
tvrdú ruku a trafiť sa presne na tie najviac bolestivé miesta.
Očakával, že mama mu poďakuje za to, že ju ušetril od
ďalších zranení, ale ona naňho kvôli tomu nakričala. Neudržal sa a pohádal
sa aj s ňou. Pred cestou do školy sa dokonca ani nerozlúčili. Bolo mu
jasné, že skôr či neskôr jej bude musieť napísať a zmieriť sa s ňou.
Necítil by sa dobre, keby ich konflikt aj naďalej pokračoval. Jeho podráždenosť
však nespôsobila len roztržka s rodičmi, ale komplikácie, ktoré sa
vyskytli v škole.
Vo veľkej sieni došlo k nejakým nedovoleným
zaklínadlám, preto bola večera asi tak o polhodinu odložená
a študenti nečinne postávali na chodbách. Severus znechutene hľadel na
Záškodníkov, ktorí tiež stáli v kruhu pred Veľkou sieňou.
Pokiaľ by mal určiť osobu, ktorú z nich najviac
nenávidel, tak by sa rozhodne veľmi ťažko rozhodoval medzi Potterom
a Blackom. Obaja sa tak skvele dopĺňali, akoby spolu uzavreli manželský
zväzok.
Severus zastal v bezpečnej vzdialenosti od nich
a pokúšal sa nájsť Slizolinčanov, ale tí sa zrejme ešte flákali niekde
inde, lebo zo svojej fakulty tam videl len pár tretiakov, ktorí boli skrátka
príliš malí na to, aby im mohol venovať pozornosť.
Potter práve zrejme povedal niečo neuveriteľne
smiešne, lebo Sirius ho uznanlivo potľapkal po chrbte a smial sa tým
svojím štekotavým smiechom. Pričom spôsobil, že ho túžobne začalo röntgenovať
pohľadmi takmer každé druhé dievča v miestnosti. Dokonca aj niektorí
chlapci. Severus nechápal, čo na tom idiotovi vidia. Jediné, čo vie je
predvádzať sa s tým svojím priateľom a ťahať do postele jednu za
druhou. Nespomínal si, že by ho niekedy videl dvakrát s tým istým
dievčaťom.
Potter náhle otočil hlavu a ich pohľady sa
stretli. Severus ho chladne prepaľoval pohľadom. Nemienil ukázať, že sa ho
bojí.
Prekvapilo ho, keď sa ten obmedzenec jednoducho oddelil od tej
svojej tlupy a zamieril rovno k nemu.
„James, nechoď
tam... Neskúšaj...“ Lupin sa ho pokúšal zadržať, ale on ho nepočúval.
Snape vo vrecku stisol prútik. Nechcel nič riskovať,
dával si dobrý pozor na každý Potterov
krok.
Nebolo pravdepodobné, že práve teraz naňho tvrdo
zaútočí, ale ani na jeho zvyčajné provokácie práve teraz nemal náladu. Okrem
toho veci sa zmenili. Všetko bolo iné ako vtedy, keď sa odvážil stiahnuť mu
nohavice. Letné doučovanie u Temného pána prinieslo želané výsledky. Ten
idiot si ani len nevedel predstaviť, čo všetko by s ním dokázal urobiť. Už
viac nebol sám. Bol súčasťou niečoho väčšieho. Niečoho, čo presahovalo dokonca
aj celý Rokfort. A bolo mu jedno, že Potter získal Lily. Do jeho života už
nepatrila. Len by mu prekážala. Odteraz chcel o nej rozmýšľať len ako
o nepohodlnej súčasti svojej minulosti.
Toho dúfajúceho Severusa zatlačil tak
hlboko ako to len bolo možné a zabránil mu vyjsť na povrch.
Mladý Chrabromilčan zatiaľ podišiel celkom blízko
k nemu. Dokonca odsunul jednu Bystrohlavčanku, ktorá mu prekážala
v ceste.
„Ja viem, že si to bol ty! Netuším, ako si to urobil,
ale ja to nenechám len tak...“ pošepol mu James výhražne. Oboma rukami ho
zároveň schmatol za prednú časť habitu.
„Daj tie ruky preč, Potter, lebo si budeš musieť zbierať
zo zeme to, čo z nich ostane!“ chladne ho varoval nahnevaný Slizolinčan.
„James, vráť sa sem. Neblbni...“ Lupin naňho nervózne
volal a Sirius sa len uškŕňal tak ako vždy. Peter, ktorého si Severus až
doteraz nevšimol, na nich s očakávaním upieral zrak. Zrejme ho veľmi
zaujímalo, ako sa bude situácia ďalej vyvíjať. A nebol jediný. Všetci sa
k nim postupne začali otáčať.
„Tak čo, Potter, to je všetko, čo dokážeš?“ vyzval ho.
Očakával, že veľmi rýchlo dostane rozum. Nemienil pred
všetkými odhaliť svoje nové vedomosti týkajúce sa obrannej mágie. Bolo by to až
príliš riskantné, ale nemal v úmysle dovoliť, aby si na ňom ten všivavý
bastard vybíjal svoju zlosť. Práve preto ešte chvíľu chladne zvažoval svoje
možnosti. Očakával naozaj čokoľvek, okrem toho, čo sa udialo
v nasledujúcich minútach.
James si ho pritiahol bližšie k sebe
a pobozkal ho.
Severus sa chvíľu spamätával zo šoku. Jeho myseľ
akosi odmietala akceptovať skutočnosť, že ho bozkáva jeho najhorší nepriateľ.
Jeho ruky reflexne vystrelili dopredu a podarilo sa im dotknúť sa spolužiakovej
hrude a prudko ho od seba odsotiť. Tvrdý tréning u Temného pána
zrejme priniesol úspech aj v tejto oblasti. Prinútil sa pravidelne dýchať
a pokúšal sa utíšiť svoju rozbúrenú myseľ. Podarilo sa mu skôr to skôr ako
Potterovi. Ten zrejme ešte nemal dosť. Opäť sa k nemu priblížil, ale
Severus tentoraz vytiahol prútik.
„O čo ti ide, Potter? Chceš zo seba urobiť kompletného
idiota?“
Nikdy by si nebol pomyslel, že bude mať príležitosť
konečne mu vrátiť všetky tie posmešky. A výraz Lily Evansovej, ktorá stála
neďaleko nich, no doteraz ju Severus priam ukážkovo ignoroval, bol takisto na
nezaplatenie. Dokonca čiastočne pôsobila aj ublížene. Časť z neho jej
chcela povedať, že s týmto nemá nič spoločné, ale tá druhá mierne
urazená, to okamžite zavrhla. Nech sa len díva ako sa jej priateľ totálne
zosmiešňuje. Ľutoval, že tu práve teraz nie
je Lucius Malfoy. On by zrejme toto divadlo takisto ocenil.
„Ešte sme spolu neskončili...“ varoval ho James
a zrejme sa naňho nezaútočil len
vďaka tomu, že naňho stále mieril prútikom.
„James, kamoš, ty si niečo pil?“ Sirius sa k nemu
okamžite predral cez rad smejúcich sa spolužiakov z iných fakúlt. Snapova
uštipačná poznámka sa neminula účinku. Okrem toho viacerí z nich už mali
dosť jeho skvelých žartíkov. Nikto sa to síce neodvážil povedať nahlas, ale
väčšina z nich sa dokázala dobre zabávať aj na jeho nešťastí.
„Nie, nechaj ma!“
„Čo si mu urobil? Ako si mohol spôsobiť, aby...“
oboril sa na Snapa.
„Nebuď smiešny, Black. Nebol som v jeho blízkosti
a pokiaľ viem vo vlaku sme spolu nesedeli. Tak čo som mu podľa teba mohol
urobiť?“
Sirius sa chystal namietnuť, ale úplne mu došli slová.
To čo povedal Snape, bola pravda. Celý čas boli s Jamesom a on sa
okolo nich vôbec nemotal. Nemal ani len jedinú príležitosť niečo proti nemu
podniknúť.
„James, poď, prestaň s tým...“ Sirius sa ho pokúšal
odtiahnuť, ale jeho kamarát sa odmietal vrátiť k ostatným priateľom.
Dvere do Veľkej siene sa začali otvárať.
Severus rýchlo schoval prútik. Profesori už boli na
svojich miestach. Nebolo nutné vyvolávať rozruch a neveril, že Potter bude
pokračovať v tých svojich nehoráznostiach.
Dokonca sa blížili aj meškajúci Slizolinčania
z jeho zvyčajnej partie.
Severus im kývol na pozdrav a vybral sa do siene
ako prvý. Už nemal dôvod pokorne skláňať hlavu. Tento rok nepatril Evansovej
ani Potterovi a jeho bande. Bol to jeho posledný rok na škole. Posledná
hranica pred vstupom do temnoty. Niečo v ňom sa navždy zmenilo. Niečo, čo
ho oddelilo od bezbranného Severusa. Bol princom a nie sluhom ich
rozmarov.
Jamesa Pottera nechal ďaleko za sebou. Tak ako to vždy
malo byť. Netrápili ho tie jeho neopodstatnené obvinenia. Dúfal len, že sa
o tom bude ešte dlho rozprávať a on sám spozná, aké je to byť terčom
posmechu celej školy. A najlepšie na tom bolo, že nemusel takmer ani
pohnúť prstom na to, aby ho dokonale znemožnil.
Neubránil sa miernemu úškrnu, keď zaujal svoje
zvyčajné miesto za fakultným stolom a čakal, kým sa jeho spolužiaci
dostanú na svoje miesta. James Potter vošiel do siene medzi poslednými
a nanešťastie vyzeral celkom normálne.
Severus sa nestačil čudovať. Netušil, kto niečo také
urobil tomu chumajovi, ale očividne to bolo mimoriadne výnimočná osoba. On sám
by to lepšie nevymyslel.
Spokojne sedel na svojom mieste a pokúšal sa
nevšímať si kradmé pohľady, ktoré mu venovali jeho čistokrvní spolužiaci.
Nikoho z nich Temný pán nepozval do svojho sídla takmer na polovicu
prázdnin a ani ich osobne nevyučoval. Upevnil si tým svoje postavenie,
získal rešpekt a úctu aj tých, ktorí o ňom predtým pochybovali.
A Temný pán mu dokonca povedal, že sa môže kedykoľvek
vrátiť. To jediné ho teraz zaujímalo... Jeho majster mu rozumie, vie, čo
potrebuje... A on si vezme všetko, čo mu dokáže ponúknuť.
