pár: Rain/Uhm Tae-woong
varovanie: vydržiavaný milenec, hračka, podriadený domáci maznáčik
obsah: starší manažér veľkej spoločnosti Tae-woong (40), tichý a v súkromí dosť uzavretý človek, stretáva mladíka, (18) menom Rain, prostredníctvom istej sprostredkovateľkej zoznamovacej agentúry, pre klietov so špeciálnymi požiadavkami.
Rain sa po vzájomnej dohode stáva jeho "hračkou".
varovanie: vydržiavaný milenec, hračka, podriadený domáci maznáčik
obsah: starší manažér veľkej spoločnosti Tae-woong (40), tichý a v súkromí dosť uzavretý človek, stretáva mladíka, (18) menom Rain, prostredníctvom istej sprostredkovateľkej zoznamovacej agentúry, pre klietov so špeciálnymi požiadavkami.
Rain sa po vzájomnej dohode stáva jeho "hračkou".
varovanie: náznak trojky...
pre ell, Nade.
Podliehal
svojim pocitom viac než kedykoľvek predtým.
„Prosím,
pane... áno, prosím...“ žiadal ho o dovolenie, aby sa mohol urobiť.
„Rain...“
pán vyslovil jeho meno a on už nič viac nepotreboval.
Prišiel
ten správny čas.
Obaja
sa podvolili sa tomu prudkému vyvrcholeniu, ktoré ho zasiahlo zdrvujúcou silou.
Rain pokojne
oddychoval v pánovom objatí.
„Milujem
ťa...“ opakoval tie slová, ktoré zvykol dávkovať omnoho opatrnejšie, ako počas
toho prvého razu, kedy šlo viac-menej o provokáciu.
Manažér
Tae-woong si už zvykol na
vyznania tohto druhu.
„Aj
ja ťa milujem, Rain, aj ja teba... “ bol ochotný mu oplatiť túto láskavosť.
Tie
slová v ňom znásobili spokojnosť.
Pohodlne
sa oňho opieral.
A užíval
si ten pocit, že má na krku obojok od svojho pána.
Páčilo
sa mu byť s ním, nikdy predtým si nepomyslel, že sa v jeho
prítomnosti bude cítiť tak uvoľnene a spokojne.
***
Prišiel
ten vytúžený večer.
A on
po boku svojho pána vstúpil do klubu Zafír.
Nechal
sa ním odviesť k jednému zo stolov, neďaleko súkromných boxov.
A bol
pripravený splniť všetky jeho túžby.
Doprial
svojmu pánovi ten pocit, že ho môže ovládať podľa svojej vôle.
Klub
bol príjemný, už na pohľad, to bolo miesto, ktoré si v ňom vyvolalo túžbu
po nových dobrodružstvách.
Príjemná
hra svetiel a hudby, tanečníci predvádzajúci rôzne horúce
a nepochybne aj zložité choreografie boli súčasťou programu.
No
bola to len kulisa na oživenie, slúžiaca na uvoľnenie zábran.
Rain
sám sedel na stole, zrak mal sklopený a reagoval len na svojho pána, akoby
to ostatné ani len neexistovalo.
Pána zdravili jeho priatelia, obzerali si aj
jeho, no on nemal ani len právo na nich pozrieť, bez pánovho súhlasu.
Tae-woong
mu zatiaľ nepovolil reťaz.
A to
doslova, keďže okrem obojka dostal aj reťaz.
Musel
čakať na jeho dovolenie, čo bolo dostatočne ponižujúce na to, aby pociťoval
príjemné vzrušenie.
„Môžeš
si užívať svoje privilégiá...“ pošepol mu pán napokon.
„Ďakujem
vám, môj pane...“
Konečne
sa mohol po klube poriadne poobzerať a mohol si objednať aj drink, čo ho nepochybne
potešilo, keďže už veľmi dlho nemal možnosť oslavovať v takomto podniku.
K ich
stolu pristúpil pán Midorima.
Bolo
zvláštne ho po takom dlhom čase vidieť, takmer akoby prichádzal k nemu z úplne
iného života.
„Vy...“
hlesol takmer nehlučne.
Pán
ho však počul a dal mu najavo svoju nespokojnosť, tým že viac pritiahol
reťaz k sebe.
„Prepáčte, môj pane... ja...“
„Dobrý
večer, manažér Ohm Tae-woong...“ skočil mu do reči Midorima.
„Nemusíte
byť na svojho chlapca až taký prísny, zjavne takmer stratil reč už len preto,
že ma tu uvidel...“
„Aj
pre mňa je to prekvapenie, nemal som ešte tú česť vás tu stretnúť...“
„Zvyčajne
uprednostňujem súkromie pred takýmto verejným záležitosťami, no dnes je
výnimočná noc...“
To
bolo jedno z tých hesiel, ktoré v Rainovi vyvolávalo podráždenie.
Pán
Midorima práve požiadal jeho pána, aby sa smel k ním pridať, čo preňho
predstavovalo isté nebezpečenstvo.
Už
len preto, lebo nevedel, čo by mal od neho očakávať.
Pôvodne
sa predsa zaujímal o iný druh spolupráce, no možno to nebolo celkom tak,
a on bol príliš nahnevaný na to, aby pochopil, ako presne to myslel,
pretože teraz očividne cítil istý záujem z jeho strany.
Z pánovej
strany prišlo takmer ľahostajné prikývnutie.
A Rain
tlmene zalapal po dychu.
„Pane...“
„Akoby
sa ti páčilo, užiť si dnes úplnú voľnosť v jednej z miestností určenej
pre trojice?“ pošepol mu jeho pán.
Šokovalo
ho to, no zároveň svojím spôsobom fascinovalo.
Tá
možnosť, že by ho mali obaja v rukách, nebola práve teraz až taká
vzdialená.
K činnostiam
takéhoto druhu však bol vyžadovaný aj jeho súhlas, aby sa predišlo zbytočným
poškodeniam na oboch stranách.
Rain
nevedel čo si má o tom myslieť, ako svojho pána poznal, zrejme to už bolo
vopred dohodnuté.
A Midorima
sa tváril až príliš spokojne na to, aby šlo len o obyčajnú hru.
Niečo
si naňho opäť pripravil a on nemal žiadne prostriedky na to, aby ho od ich
stola odohnal, okrem tých, ktoré by spôsobili problémy aj jemu.
Preto
len takmer nebadane prikývol.