29. 4. 2015

Hračka 6. kapitola 2/3








pár: Rain/Uhm Tae-woong
varovanie: vydržiavaný milenec, hračka, podriadený domáci maznáčik
obsah: starší manažér veľkej spoločnosti  Tae-woong (40), tichý a v súkromí dosť uzavretý človek, stretáva mladíka, (18) menom Rain, prostredníctvom istej sprostredkovateľkej zoznamovacej agentúry, pre klietov so špeciálnymi požiadavkami. 
Rain sa po vzájomnej dohode stáva jeho "hračkou".


 varovanie: náznak trojky...



 pre ell, Nade.

Podliehal svojim pocitom viac než kedykoľvek predtým.
„Prosím, pane... áno, prosím...“ žiadal ho o dovolenie, aby sa mohol urobiť.
„Rain...“ pán vyslovil jeho meno a on už nič viac nepotreboval.
Prišiel ten správny čas.
Obaja sa podvolili sa tomu prudkému vyvrcholeniu, ktoré ho zasiahlo zdrvujúcou silou.  
Rain pokojne oddychoval v pánovom objatí.
„Milujem ťa...“ opakoval tie slová, ktoré zvykol dávkovať omnoho opatrnejšie, ako počas toho prvého razu, kedy šlo viac-menej o provokáciu.
Manažér Tae-woong si už zvykol na vyznania tohto druhu.
„Aj ja ťa milujem, Rain, aj ja teba... “ bol ochotný mu oplatiť túto láskavosť.
Tie slová v ňom znásobili spokojnosť.
Pohodlne sa oňho opieral.
A užíval si ten pocit, že má na krku obojok od svojho pána.
Páčilo sa mu byť s ním, nikdy predtým si nepomyslel, že sa v jeho prítomnosti bude cítiť tak uvoľnene a spokojne.
***

Prišiel ten vytúžený večer.
A on po boku svojho pána vstúpil do klubu Zafír.
Nechal sa ním odviesť k jednému zo stolov, neďaleko súkromných boxov.
A bol pripravený splniť všetky jeho túžby.
Doprial svojmu pánovi ten pocit, že ho môže ovládať podľa svojej vôle.
Klub bol príjemný, už na pohľad, to bolo miesto, ktoré si v ňom vyvolalo túžbu po nových dobrodružstvách.
Príjemná hra svetiel a hudby, tanečníci predvádzajúci rôzne horúce a nepochybne aj zložité choreografie boli súčasťou programu.
No bola to len kulisa na oživenie, slúžiaca na uvoľnenie zábran.
Rain sám sedel na stole, zrak mal sklopený a reagoval len na svojho pána, akoby to ostatné ani len neexistovalo.
 Pána zdravili jeho priatelia, obzerali si aj jeho, no on nemal ani len právo na nich pozrieť, bez pánovho súhlasu.
Tae-woong mu zatiaľ nepovolil reťaz.
A to doslova, keďže okrem obojka dostal aj reťaz.
Musel čakať na jeho dovolenie, čo bolo dostatočne ponižujúce na to, aby pociťoval príjemné vzrušenie.
„Môžeš si užívať svoje privilégiá...“ pošepol mu pán napokon.
„Ďakujem vám, môj pane...“
Konečne sa mohol po klube poriadne poobzerať a mohol si objednať aj drink, čo ho nepochybne potešilo, keďže už veľmi dlho nemal možnosť oslavovať v takomto podniku.
K ich stolu pristúpil pán Midorima.
Bolo zvláštne ho po takom dlhom čase vidieť, takmer akoby prichádzal k nemu z úplne iného života.
„Vy...“ hlesol takmer nehlučne.
Pán ho však počul a dal mu najavo svoju nespokojnosť, tým že viac pritiahol reťaz k sebe.
 „Prepáčte, môj pane... ja...“
„Dobrý večer, manažér Ohm Tae-woong...“ skočil mu do reči Midorima.
„Nemusíte byť na svojho chlapca až taký prísny, zjavne takmer stratil reč už len preto, že ma tu uvidel...“
„Aj pre mňa je to prekvapenie, nemal som ešte tú česť vás tu stretnúť...“  
„Zvyčajne uprednostňujem súkromie pred takýmto verejným záležitosťami, no dnes je výnimočná noc...“
To bolo jedno z tých hesiel, ktoré v Rainovi vyvolávalo podráždenie.
Pán Midorima práve požiadal jeho pána, aby sa smel k ním pridať, čo preňho predstavovalo isté nebezpečenstvo.
Už len preto, lebo nevedel, čo by mal od neho očakávať.
Pôvodne sa predsa zaujímal o iný druh spolupráce, no možno to nebolo celkom tak, a on bol príliš nahnevaný na to, aby pochopil, ako presne to myslel, pretože teraz očividne cítil istý záujem z jeho strany.
Z pánovej strany prišlo takmer ľahostajné prikývnutie.
A Rain tlmene zalapal po dychu.
„Pane...“
„Akoby sa ti páčilo, užiť si dnes úplnú voľnosť v jednej z miestností určenej pre trojice?“ pošepol mu jeho pán.
Šokovalo ho to, no zároveň svojím spôsobom fascinovalo.
Tá možnosť, že by ho mali obaja v rukách, nebola práve teraz až taká vzdialená.
K činnostiam takéhoto druhu však bol vyžadovaný aj jeho súhlas, aby sa predišlo zbytočným poškodeniam na oboch stranách.
Rain nevedel čo si má o tom myslieť, ako svojho pána poznal, zrejme to už bolo vopred dohodnuté.
A Midorima sa tváril až príliš spokojne na to, aby šlo len o obyčajnú hru.
Niečo si naňho opäť pripravil a on nemal žiadne prostriedky na to, aby ho od ich stola odohnal, okrem tých, ktoré by spôsobili problémy aj jemu.
Preto len takmer nebadane prikývol.