príliš žeravá a problematická veľká noc...
pre zmenu som sa zas pohádala s matkou, ktorá pre zmenu chce, aby som zmenila svoju povahu... ehm... (teda som introvert a niektorým to nejde do hlavy, samozrejme, keď neriešia seba musia riešiť mňa čo som im aj zakázala, dnes už aj matke, lebo no ja ked sa budem chcieť riešiť, tak to urobím, ako teraz, ale vôbec nie v negatívnom zmysle.
Skrátka objavilo sa veľa nahromadeného napätia na oboch stranách.
Keby som vedela, že veľkonočné sviatky sú určené na také ťažké témy, tak by som radšej ani nejedla to ťažké jedlo...
Ja som sa chcela len tak baviť o blbostiach a proste relax, smiať sa trošku no nie takú duševnú túto... ehm... nuž zas to nesplnilo svoj účel...
Samozrejme, akoby mávnutím čarovného predmetu sa zo mňa stane niekto iný... dokonalejší a lepší...ako ostatné dievčatá, ktoré robia toto a majú toto a tamto...
Lebo som si všimla, že istí ľudia vedú reči, že takú nedobrú povahu máš a toto, že ja som taký/taká nebola a podobne... To musíš mať po matke, lebo ona bola taká :D no ... nezdá sa mi práve teraz taká...
Nuž ľudia sú rôzni čo sa dá robiť.
Čo sa týka mňa som uzavretá osoba, ktorej stačí minimum komunikácie... Teda tej ústnej... nejako extra v nej nevynikám...
I keď to ako som sa dnes ukážkovo rozzúrila, nuž to ... ale hneď som zas príhodne zrejme pod vplyvom predchádzajúcich udalostí, ktoré ehm... spôsobili, že som emočne trošku na hrane... teda citlivešie reagujem na isté veci...
radšej čo najskôr šla preč a ostala sama, aby som sa upokojila, čo na mňa vždy zaberie :D Skrátka vtedy ľudia preč a len sama.
Ale inak sama sebe nevadím, teda... nie vtom hlavnom.
Je preto, že ja to mám rada také aké to je, teda seba, proste, viem, že niektoré veci treba odbúrať ako tú fóbiu a tak, ktorá sa mi nepáči vôbec lebo to nie som ja, to je niečo, akoby pridružené čo nechcem, ale inak mi nevadia tie ostatné záležitosti... ktoré sa mňa týkajú... či už dobré či zlé... nevadí mi byť uzavretá, nespoločenská atď...
Čo sa týka rozprávania s ľudmi aj tak som na tom dobre... teda omnoho lepšie než v detstve... Vtedy to bolo dosť, ehm... nuž každý len pozeral, že stále mlčím a mlčím a nikto to nechápal... teda nevedeli, čo by som potrebovala, aby som rozprávala a pritom to nebolo až také ťažké... No aj vtedy som mala sem tam svetlé chvíľky, približne dvakrát ma pochválili, keď som rozprávala :D že boli príjemne prekvapení, nuž ale to som bola k tomu vyzvaná, takže neviem či sa to počíta, potom som sa zas nahnevala, že ma chvália za takú blbosť, keďže rozprávať som vedela, len sa mi do toho moc nechcelo... no odvtedy som dosť výrazne pokročila a to mi stačí.
Dokážem si veci vybaviť a tak.. keď chcem aj porozprávam, keď nechcem strategicky pomlčím a poviem len to čo je nutné.
Cez net sa to nezdá teda, ale som skôr introvert, a to akosi niektorým ľuďom nejde do hlavy, akoby snáď práve teraz prišli z ďalekého vesmíru a dúfali, že sa razom zmením na extroverta, akoby sa to dalo len tak... čo ani nechcem, aj keby to bolo možné, to by som zas nebola proste ja...
