Vtedy som mala ten pocit 10. kapitola 3/3

fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle
obsah: "Vtedy som mala ten pocit, že by som mohla byť pre niekoho dôležitá. A nemýlila som sa, ale všetko bolo napokon inak, ako som si pôvodne myslela."

varovanie: HET

 pre Farah

poznámka: zatiaľ len po mojej korektúre, príprava na knižné vydanie...

***

Stála pri stromčeku. Sledovala svetlá, ktoré rozjasňovali izbu, ešte aj teraz.

Niečo krásne sa končilo a ona si nemohla pomôcť, takmer si priala zastaviť čas, keď sa odhodlávala opustiť túto izbu a zmieriť sa s tým, že zajtra už budú Vianoce definitívne len minulosťou. Bolo až neuveriteľné, ako krátko trvali tie príjemné chvíle, ktoré strávila s Tomom a so svojou rodinou. Zmocnil sa jej akýsi neodbytný pocit, spojený takmer s istotou, že na týchto Vianociach bolo niečo výnimočné, čo sa už nebude nikdy viac opakovať.

Dvere sa otvorili a niekto vstúpil dovnútra. Neotočila sa. Ostala tam stáť celkom pokojne, lebo sa neobávala, že by ju doma mohol niekto ohroziť. Skutočne sa jej podarilo úplne sa uvoľniť a zbaviť sa tej ostražitosti, ktorú v nej podnietili udalosti na Rokforte.

„Ty si ešte tu? Myslel som si, že si už šla hore...“  počula Tomov hlas.

Už tradične za ňou napokon prišiel. No bolo to iné než v škole. Nemuseli sa skrývať, aspoň niečo sa týkalo ich vzájomných stretnutí.

„Chystám sa na to...“

Pomaly sa obrátila späť k nemu. Zvykla si na to, že sa s ňou rozpráva, aj pred inými ľuďmi. Inak než prefekt s mladšou študentkou. Bolo to príjemné, aspoň na chvíľu uveriť tomu, že by to takto mohlo vždy fungovať. A dovoliť samej sebe prežívať to šťastie spojené s jeho blízkosťou, no popritom vnímať neúprosnosť toho, že on to tak necíti. Jemu oči tak nežiaria, keď hovorí o nej ani o žiadnej inej, len mágia v ňom prebúdza silnejšie reakcie. A preto si priala, aby dosť dlho uvažoval nad jej indíciami, lebo chcela, aby na ňu aspoň nejaký čas myslel aj keď už budú v škole.

No nerobila si veľké nádeje, Tom nebol osobou, ktorú by ona sama dokázala len tak ľahko dostať pod svoju kontrolu.

„Tak len choď, skôr než...“ opäť mal na tvári ten zvláštny výraz, ktorému ona sama nikdy presne nerozumela.

„Skôr než čo?“ opýtala sa ho.

Neodpovedal. No ona pochopila. Mal chuť sa s ňou opäť zahrávať. A ona mohla veľmi ľahko padnúť do jeho pasce. Čiastočne by toho bola schopná, no on ju upozornil na toto nebezpečenstvo, nebola ochotná to riskovať, aspoň nie dnes.

„Dobrú noc...“ hlesla potichu.

„Dobrú noc...“ odpovedal bezvýrazným hlasom.

Postavil sa na jej miesto, no ani zďaleka to nevyzeralo tak, že by ho zaujímal stromček.

***

„Neprichádza do úvahy!“ tvrdohlavo trval na svojom otec, keď mu Bennet naznačil, že by bol rád, keby ich pustili na tradičnú Silvestrovskú oslavu do Little Hangletonu. Nedal s tým pokoj, takmer celý týždeň, no nevyzeralo to, že by mali rodičia v úmysle pustiť ich tam.

Myrtla si priala, aby tiež mohli ísť. Už len preto, že predsa Tomovi sľúbila výlet na toto miesto, prázdniny už takmer skončili a dosiaľ k tomu nemali príležitosť. Nebolo to vôbec jednoduché, pretože rodičia neboli nadšení tým, že by mala niekam ísť s Tomom úplne sama. Aj keď ich ubezpečila o tom, že Tom je len jej kamarát,  nepáčila sa im predstava, že by im dopriali až toľko voľnosti.

Deň pred Silvestrom, keď to už vyzeralo tak, že sa nikam napokon nepôjde, ju zrazu Benneth zovrel v náručí.

„Podarilo sa sesternička,“ pošepol jej, počas toho bláznivého tanca po celej izbe.

„Pustili nás?“ neveriacky si ho premerala.

„Áno, ale idú tiež... keďže sa ubezpečili, že tam dostaneme stôl ako rodina... nemajú s tým žiadny problém...“

Tváril sa, akoby počítal skôr s inou alternatívou, no  nepochybne to bolo víťazstvo, na ktoré bol hrdý.

„A prečo ty vlastne až tak veľmi stojíš o tú oslavu?“ opýtala sa ho Myrtla. Už niekoľko dní to odkladala, no práve teraz by bolo vhodné, keby jej konečne povedal, čo ho podnietilo k toľkej aktivite.

„Chcem si ešte niečo užiť, kým pôjdem do školy... je to tam teraz dosť tvrdé... a otec... ten nie je nikdy s ničím spokojný... Ani nevieš, aké máš šťastie...“

„Áno, jasné...“ hlesla rozrušene, očividne nemal ani len poňatie ako to chodí na tej jej škole.

O šťastí v jej prípade by sa dalo polemizovať, no Benneth nebol osobou, ktorej by mohla hovoriť o svojich problémoch spájajúcich sa so svetom mágie.

predchádzajúca časť   nasledujúca kapitola