27. 8. 2015

Rodinné tajomstvo 19. kapitola 3/3





názov:  Rodinné tajomstvo
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je  nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...

Pre Michalette.



Myoung-soo nespokojne pochodoval po izbe. Nemal dobrý pocit z toho, ako sa pán Jung tváril, keď mu povedal o kamarátových starostiach. Samozrejme, aj jemu napadlo, že im nejde o nič iné len o to, aby z neho dostali peniaze, chápal, že súčasťou jeho novej pozície môžu byť aj problémy tohto druhu.
Vedel veľmi dobre, čo to znamená ocitnúť sa na okraji a snažiť sa využiť každú šancu, ktorá by mu mohla pomôcť uľahčiť si život. A len dúfal, že to práve teraz nie je tento prípad, chcel svojim spolubývajúcim veriť, dúfal, že to čo ich spájalo, sa dá považovať za dostatočne pevné puto na to, aby sa ho nesnažili takýmto spôsobom podviesť. Stále chcel veriť tomu, že je práve teraz pre nich len osobou, ktorú požiadajú o pomoc v núdzi.
Pán Jung bol však dosť dlho preč, zdalo sa mu takmer akoby to trvalo celú večnosť a on bol čím ďalej tým viac nervóznejší.
„Je všetko v poriadku?“ opýtal sa, keď pán Jung prišiel späť k nemu a vzal ho opäť do náručia a odniesol do postele.
„Isteže áno, tvoj spolubývajúci si skutočne urobil problémy s istými ľuďmi, no pomôžem mu,  nechaj to na mňa... ja si s tým už poradím... ale teraz už dosť o nich, teraz sa chcem venovať tebe... môj drahý... chlapče...“
Cítil ako sa mu po jeho slovách uľavilo, tak predsa, nešlo o to, čoho sa aj on pôvodne obával. Min len potreboval pomoc a on bol rád, že má pri sebe takého chápavého a ochotného milenca.
„Ďakujem vám pane, veľmi si cením, že mu chcete pomôcť...“ hlesol Myoung-soo spokojne, objal svojho milenca okolo krku a bozkával ho, vášnivo a neúprosne sa dožadoval jeho ďalších pozorností.
Obrátil sa na bok, stále ešte vedený a držaný ním a cítil ako celým jeho telom opäť prechádza to dobre známe vzrušenie, spojené s jeho dotykom, s jeho neúprosnou nadvládou, ktorej sa rád podriadil.
Cítil ako doňho prenikol, ako celý jeho svet opäť skĺzol do temnoty spojenej s prudkými a nemilosrdnými prírazmi, jeho milenec ho neúprosne a tvrdo šukal, takmer na hranici jeho vlastných možností a on podliehal tej temnote, ktorá ich obklopila a prijala do svojho neľútostného objatia.
„Prosím, ja...“
Pozrel do toho nešťastného zrkadla, ktoré sa mu v tomto apartmáne najprv veľmi nepáčilo, no teraz mal vďaka nemu práve možnosť vidieť, ako...
Zaplavila ho ďalšia horúca vlna, keď jeho ruka našla telo pána Junga, keď sa primkol bližšie k nemu a bol ovládaný slasťou spojenou s hladením a láskaním jeho penisu, tak ako to mal rád, tak ako to miloval a cítil ako čoraz viac podlieha tomu pocitu, ktorý v ňom všetko znásobil a odstránil akúkoľvek prekážku medzi nimi.
***
Sedel mu na kolenách v jednom z tých kožených kresiel, vnímal chlad spojený s tým príjemným materiálom tej najlepšej kvality.
„Kyoung-Ho,“ oslovil ho po dlhšom čase ticha, kedy skôr mali priestor hlavne ich telá, aby dostali to, čo obaja potrebovali. Aby sa zbavili toho nepríjemného napätia spojeného so všetkými problémami a starosťami bežných dní.
 „Možno by sme sa mali vrátiť, teda, ak...“  
„Nie, to vôbec nie je nutné... ostaneme tu až do výsledkov tvojich skúšok...“
„Prečo?“ opýtal sa s neskrývaním napätím v hlase.
„Na istý čas budeme ja a pani Jungová žiť oddelene, ale na tvojom postavení sa nič nezmení, už som hovoril s pánom Byunom, a povedal, že to bude v poriadku, po určitých drobných zmenách... a časom, keď sa všetko upokojí, sa budeš môcť so mnou aj presťahovať...“
„Presťahovať?“
„Áno, vyzerá to tak, že naše odlúčenie bude mať trvalý charakter...“
„A čo váš syn, on... nie je predsa vhodné, aby ste...“ z nejakého dôvodu mu to prekážalo, takmer mal pocit, akoby strácal tú rodinu, ktorá síce nebola podľa jeho predstáv, ale aj tak tvorila aspoň nejaký základ.
„S Minom som už hovoril, chápe to, že je to pre všetkých to najlepšie riešenie... nič podstatné sa tým aj tak nezmení, stále to bude náš spoločný dom a nedôjde ani k deleniu majetku, len spolu nebudeme tak, často ako predtým...“
„Ja neviem, či sa chcem sťahovať, a tak... nie som si istý...“ opäť sa v ňom ozval ten pocit, o ktorom si myslel, že je už dávno preč.
„K tomu ešte tak skoro nedôjde, no neobávaj sa,  nepôjdeme ďaleko... prispôsobím sa tvojím požiadavkám, neobávaj sa, budeš mať možnosť si vybrať miesto, kde budeme žiť...“  ubezpečoval ho o tom Kyoung-Ho.
***
„Vieš, čo by s tebou urobili, keby som sa za teba nezaručil a celú tú záležitosť nezmietol pod koberec?“ opýtal sa pán Jung toho chlapca, ktorý sedel v jeho kancelárii na jednej z tých pohodlných stoličiek a na jeho vkus až priveľmi žiaril šťastím.
„Viem, pane, ďakujem vám, veľmi si cením to, čo pre mňa Myoung-soo urobil... a osobne mu poďakujem za...“
„Nie...“ prerušil ho pán Jung netrpezlivo.
„Už ho viac nebudeš kontaktovať.“
„Ale pane...“
„Neželám si, aby osoby, ktoré sú súčasťou pochybných obchodov tohto druhu kontaktovali môjho zverenca. Ak sa ešte raz odvážiš od neho niečo chcieť a otravovať ho so svojimi problémami, nemôžem ti zaručiť, že isté osoby sa opäť nebudú o teba zaujímať tak ako dosiaľ, predpokladám, že si rozumieme.. pán Lee Min-Ho...“
„Áno, pane, rozumiem, už sa to viac nestane...“ hlesol ten chlapec už omnoho pokornejšie a strach v jeho očiach, keď naňho vytiahol jeden zo svojich najhorlivejších pohľadov, nepochybne svedčil o tom, že si jeho varovanie vzal k srdcu.  
„Výborne, teraz vypadni...“ prikázal mu chladne.
Ten mladý muž to zrejme urobil veľmi rád.
Neprial si, aby jeho milenec lipol na týchto starých vzťahoch, predpokladal, že bude omnoho jednoduchšie ho ovládať, ak nadobudne ten pocit, že sa nemôže obrátiť na nikoho iného len naňho.
Už ho mal, poslúchal ho a bol tým, na čo tak dlho čakal, jeho splneným snom, ktorého sa nemienil za žiadnu cenu vzdať.