názov: Rodinné tajomstvo
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...
Myoung-soo
nespokojne pochodoval po izbe. Nemal dobrý pocit z toho, ako sa pán Jung
tváril, keď mu povedal o kamarátových starostiach. Samozrejme, aj jemu
napadlo, že im nejde o nič iné len o to, aby z neho dostali
peniaze, chápal, že súčasťou jeho novej pozície môžu byť aj problémy tohto
druhu.
Vedel
veľmi dobre, čo to znamená ocitnúť sa na okraji a snažiť sa využiť každú
šancu, ktorá by mu mohla pomôcť uľahčiť si život. A len dúfal, že to práve
teraz nie je tento prípad, chcel svojim spolubývajúcim veriť, dúfal, že to čo
ich spájalo, sa dá považovať za dostatočne pevné puto na to, aby sa ho nesnažili
takýmto spôsobom podviesť. Stále chcel veriť tomu, že je práve teraz pre nich
len osobou, ktorú požiadajú o pomoc v núdzi.
Pán
Jung bol však dosť dlho preč, zdalo sa mu takmer akoby to trvalo celú večnosť a on
bol čím ďalej tým viac nervóznejší.
„Je
všetko v poriadku?“ opýtal sa, keď pán Jung prišiel späť k nemu a vzal
ho opäť do náručia a odniesol do postele.
„Isteže
áno, tvoj spolubývajúci si skutočne urobil problémy s istými ľuďmi, no
pomôžem mu, nechaj to na mňa... ja si s tým
už poradím... ale teraz už dosť o nich, teraz sa chcem venovať tebe... môj
drahý... chlapče...“
Cítil
ako sa mu po jeho slovách uľavilo, tak predsa, nešlo o to, čoho sa aj on
pôvodne obával. Min len potreboval pomoc a on bol rád, že má pri sebe
takého chápavého a ochotného milenca.
„Ďakujem
vám pane, veľmi si cením, že mu chcete pomôcť...“ hlesol Myoung-soo spokojne, objal
svojho milenca okolo krku a bozkával ho, vášnivo a neúprosne sa
dožadoval jeho ďalších pozorností.
Obrátil
sa na bok, stále ešte vedený a držaný ním a cítil ako celým jeho
telom opäť prechádza to dobre známe vzrušenie, spojené s jeho dotykom, s jeho
neúprosnou nadvládou, ktorej sa rád podriadil.
Cítil
ako doňho prenikol, ako celý jeho svet opäť skĺzol do temnoty spojenej s prudkými
a nemilosrdnými prírazmi, jeho milenec ho neúprosne a tvrdo šukal,
takmer na hranici jeho vlastných možností a on podliehal tej temnote,
ktorá ich obklopila a prijala do svojho neľútostného objatia.
„Prosím,
ja...“
Pozrel
do toho nešťastného zrkadla, ktoré sa mu v tomto apartmáne najprv veľmi
nepáčilo, no teraz mal vďaka nemu práve možnosť vidieť, ako...
Zaplavila
ho ďalšia horúca vlna, keď jeho ruka našla telo pána Junga, keď sa primkol
bližšie k nemu a bol ovládaný slasťou spojenou s hladením a láskaním
jeho penisu, tak ako to mal rád, tak ako to miloval a cítil ako čoraz viac
podlieha tomu pocitu, ktorý v ňom všetko znásobil a odstránil akúkoľvek
prekážku medzi nimi.
***
Sedel
mu na kolenách v jednom z tých kožených kresiel, vnímal chlad spojený
s tým príjemným materiálom tej najlepšej kvality.
„Kyoung-Ho,“
oslovil ho po dlhšom čase ticha, kedy skôr mali priestor hlavne ich telá, aby
dostali to, čo obaja potrebovali. Aby sa zbavili toho nepríjemného napätia
spojeného so všetkými problémami a starosťami bežných dní.
„Možno by sme sa mali vrátiť, teda, ak...“
„Nie,
to vôbec nie je nutné... ostaneme tu až do výsledkov tvojich skúšok...“
„Prečo?“
opýtal sa s neskrývaním napätím v hlase.
„Na
istý čas budeme ja a pani Jungová žiť oddelene, ale na tvojom postavení sa
nič nezmení, už som hovoril s pánom Byunom, a povedal, že to bude v poriadku,
po určitých drobných zmenách... a časom, keď sa všetko upokojí, sa budeš
môcť so mnou aj presťahovať...“
„Presťahovať?“
„Áno,
vyzerá to tak, že naše odlúčenie bude mať trvalý charakter...“
„A
čo váš syn, on... nie je predsa vhodné, aby ste...“ z nejakého dôvodu mu
to prekážalo, takmer mal pocit, akoby strácal tú rodinu, ktorá síce nebola
podľa jeho predstáv, ale aj tak tvorila aspoň nejaký základ.
„S
Minom som už hovoril, chápe to, že je to pre všetkých to najlepšie riešenie...
nič podstatné sa tým aj tak nezmení, stále to bude náš spoločný dom a nedôjde
ani k deleniu majetku, len spolu nebudeme tak, často ako predtým...“
„Ja
neviem, či sa chcem sťahovať, a tak... nie som si istý...“ opäť sa v ňom
ozval ten pocit, o ktorom si myslel, že je už dávno preč.
„K
tomu ešte tak skoro nedôjde, no neobávaj sa,
nepôjdeme ďaleko... prispôsobím sa tvojím požiadavkám, neobávaj sa,
budeš mať možnosť si vybrať miesto, kde budeme žiť...“ ubezpečoval ho o tom Kyoung-Ho.
***
„Vieš,
čo by s tebou urobili, keby som sa za teba nezaručil a celú tú
záležitosť nezmietol pod koberec?“ opýtal sa pán Jung toho chlapca, ktorý sedel
v jeho kancelárii na jednej z tých pohodlných stoličiek a na jeho
vkus až priveľmi žiaril šťastím.
„Viem,
pane, ďakujem vám, veľmi si cením to, čo pre mňa Myoung-soo urobil... a osobne
mu poďakujem za...“
„Nie...“
prerušil ho pán Jung netrpezlivo.
„Už
ho viac nebudeš kontaktovať.“
„Ale
pane...“
„Neželám
si, aby osoby, ktoré sú súčasťou pochybných obchodov tohto druhu kontaktovali
môjho zverenca. Ak sa ešte raz odvážiš od neho niečo chcieť a otravovať ho
so svojimi problémami, nemôžem ti zaručiť, že isté osoby sa opäť nebudú o teba
zaujímať tak ako dosiaľ, predpokladám, že si rozumieme.. pán Lee Min-Ho...“
„Áno,
pane, rozumiem, už sa to viac nestane...“ hlesol ten chlapec už omnoho
pokornejšie a strach v jeho očiach, keď naňho vytiahol jeden zo
svojich najhorlivejších pohľadov, nepochybne svedčil o tom, že si jeho
varovanie vzal k srdcu.
„Výborne,
teraz vypadni...“ prikázal mu chladne.
Ten
mladý muž to zrejme urobil veľmi rád.
Neprial
si, aby jeho milenec lipol na týchto starých vzťahoch, predpokladal, že bude
omnoho jednoduchšie ho ovládať, ak nadobudne ten pocit, že sa nemôže obrátiť na
nikoho iného len naňho.
Už
ho mal, poslúchal ho a bol tým, na čo tak dlho čakal, jeho splneným snom,
ktorého sa nemienil za žiadnu cenu vzdať.