19. 10. 2015

Rodinné tajomstvo 24. kapitola 1/3






 názov:  Rodinné tajomstvo
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je  nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...


„Konečne si už tu, konečne, aj ocko prišiel?“
„Áno, aj ocko, čoskoro ho uvidíš...“ ubezpečoval ju o tom Myoung-soo.
Shin Woo mu doslova vbehla do náručia, keď si po ňu prišli, na políciu, kde musela počkať, keďže sa stala istá nepríjemná vec, vďaka ktorej museli urýchlene odletieť na ostrov Bali.
Myoung-soo ju vzal do náručia a čakal spolu s ňou na pána Junga, ktorý musel ešte vybaviť pár formalít a zodpovedať na isté otázky, týkajúce sa svojej manželky, predtým než mu dovolia odviesť si dcéru so sebou.
Cítil ako ho malá sestrička pevne objala okolo krku a nepúšťala sa ho za žiadnu cenu.
„A kde je mama... čo je s ňou?“  vypytovala sa ho dosť plačlivo.
„Neviem, Shin Woo, tvoj ocko už všetko zisťuje, čoskoro pôjdeme domov, dobre...“ zatiaľ toho ani oni veľmi veľa nevedeli, zavolal im len hotelový personál, že sa niečo stalo a že Shin Woo skončila na polícii. A keby nemal pán Jung známych nepochybne by na nejaký čas zotrvala v rukách sociálnej služby, no podarilo sa mu to oddialiť aspoň kým si po ňu neprišli, čo nebolo vôbec jednoduché, no podarilo sa im to, hlavne vďaka priaznivému počasiu a tomu, že pán Jung mal k dispozícii svoje firemné lietadlo.
„Áno, ale mama...“ naliehala ďalej, očividne bola ešte stále v šoku, že tak náhle ostala sama.
„Mama bude v poriadku, uvidíš...“ upokojoval ju.
„Nie som si istá, oni kričali a poslali ma preč, neviem čo sa stalo...“ plakala mu na pleci a on ju len jemne hladil po chrbte.
Pán Jung mu nechcel nič povedať, počas celej cesty na letisko len telefonoval, no z toho čo povedal, vyrozumel len to, že vybavuje to, aby Shin Woo tam na nich mohla počkať.
„Čítal som tie knižky, o ktorých si mi hovorila, veľmi sa mi páčili, hlavne isté postavy Harry a tak...“
„Naozaj?“
„Áno, iste, všetky som stihol prečítať...“ snažil sa ju zabaviť.
„Harryho mám rada, je veľmi statočný...“ rozhovorila sa teraz už aj ona a postupne v jeho náručí prestala plakať.
Keď sa k nim pán Jung vrátil, Shin Woo spala v jeho náručí a on pevne držal a chránil.
Bol s ním aj ich firemný právnik, ktorý dorazil ešte o niečo skôr než oni dvaja a tváril sa mimoriadne dôležito.
„Tak čo sa vlastne stalo?“ opýtal sa Myoung-soo.
„Teraz nie, tu o tom nebudeme hovoriť, je neskoro, odprevadím vás do hotela a potom sa ešte vrátim... vy pán Song pokračujte, tak ako sme sa dohodli...“
„Áno, iste, budem to konzultovať aj s odborníkom na tunajšie právne postupy... nemusíte sa ničoho obávať...“  vyhlásil pán Jung pomerne stručne, prevzal si od neho Shin Woo a spoločne opustili budovu polície.
Dal mu jasne najavo, že sa do toho nemá starať, očakávalo sa od neho, že bude mlčať a dohliadne na svoju malú sestru.
Nepáčilo sa mu to, ale pán Jung nebol ochotný o tom diskutovať.
Po príchode do pomerne luxusného a dobre stráženého hotela, pán Jung uložil Shin Woo do postele, dal si rýchlu sprchu, prezliekol sa a ešte raz sa zastavil za Myoung-soo.
„Prečo mi nechceš nič povedať, aj tak sa to nakoniec dozviem, myslel som si, že si dôverujeme...“
„Áno, ale sú isté výnimky a toto je jedna z nich... Daj pozor na svoju sestru a nikam nechoď, kým sa nevrátim...“  prikázal mu.