 | ||||
| NARODENINOVÝ ŠPECIÁL 2015 |
Snapov syn
*poviedka patrí
k Čarovnej krajine (remake)
zameriavajúcej sa na život, neuznaného syna Severusa Snapa a jeho láske
k istej osobe... svojím spôsobom sa bude minulosť opakovať...
žáner: het
pár: bez páru (zatiaľ), postavy
Quentin Quirrell (moja AUTP postava)
študent siedmeho ročníka na Rokforte, nepriznaný syn Severusa Snapa,
jeho matka pochádza z rodiny Quirrellovcov no odčlenila sa od nich
a otvorila si vlastnú dielňu so svojou spolužiačkou istou Brownovou, ktorá
má dcéru Daphne (AUTP postavy)...
Daphne Brownová
(budúca prváčka), Albus Severus Potter, James Potter (študent siedmeho ročníka)
Varovanie: AUTP
postavy, nová generácia, možnosť, že história sa bude opakovať...
obsah: stretnutie
nepriateľov v Zašitej uličke, z pohľadu Albusa Severusa Pottera...
poznámka: je to určené na utorok, ale pridávam to už dnes večer, aby to bolo pripravené.
Merope Merzmer má narodeniny
utorok je môj deň...
Prijímam darčeky v podobe komentárov a pozdravov v sekcii narodeninový špeciál, ktorá bude prístupná celý týždeň :D
„Nie,
bude lepšie, keď tam nepôjdeme...“ namietol Albus proti bratovmu rozhodnutiu
zamieriť do Zašitej uličky. Už vopred
tušil, že problémy na seba nenechajú dlho čakať, ak sa rozhodnú tam ísť. Takmer
ľutoval, že sa oddelil od svojich priateľov a nechal sa bratom prehovoriť,
aby zašli za dievčatami do cukrárne, lebo práve teraz to vyzeralo tak, že tá
skratka ktorú si vybrali, nebola práve tou najlepšou voľbou.
„A prečo
by sme nemali? Snáď sa nebojíš...“ podpichol ho James, ako to mal vo zvyku,
jeho starší brat si nikdy nedal pokoj, obzvlášť keď šlo o Quirrella. Tí
dvaja sa nenávideli, odkedy vkročili na pôdu školy a medzi nimi panovalo
otvorené nepriateľstvo.
Albusa
Severusa ten chlapec a jeho záležitosti vôbec nezaujímali, aspoň nie do
takej miery, ako jeho brata, ktorý mal v úmysle ho prekvapiť na jeho takpovediac
domácej pôde, keďže na začiatku Zašitej uličky teraz stála dielňa elixírov,
ktorá patrila Quentinovej matke a on sám v nej pracoval hlavne počas
prázdnin ako elixírotvorca.
„Nemám
strach, to skôr ty by si sa mal báť, že opäť vyrobíš nejaký problém, nemohol by
si ho aspoň raz...“ začal naliehavo, no James ho vôbec nepočúval
a Albusovi neostalo nič iné, aby ho nasledovať, lebo chcel aspoň
minimalizovať prípadné škody.
„Hej,
Turbanová hlava...“ zakričal James, za Quentinom. Použil prezývku, ktorej Quentin
musel čeliť, kvôli jeho príbuzenstvu s niekdajším profesorom Quirrellom.
Nasledovala pomerne rýchla
reakcia spojená s tým, že tí dvaja zrazu stáli oproti sebe.
„Zopakuj
to ešte raz!“ sykol Quentin nebezpečným tónom. Aj napriek tomu, že James mal tú
výhodu, že mal prútik pripravený, kým on držal v rukách akési knihy, ktoré
okamžite skončili na zemi a ešte len po prútiku siahal, sa s ním
zhováral dosť pohŕdavo.
„A čo
také mi chceš urobiť, Slizoš?“ provokoval ho starší Potter, nepochybne pod
vplyvom toho, že nedokázal zabudnúť na ten posledný rok, a na to všetko,
čo jeden druhému stihli vykonať.
Jeho
otravný brat a ten Slizolinčan, ktorý sa takpovediac istým spôsobom
ponášal na Severusa Snapa, posledného riaditeľa Rokfortu z vojnových čias,
aspoň ľudia to tak hovorili, tí starší, no nepochybne mal isté črty aj po
svojej matke, to sa rozhodne nedalo prehliadnuť. Čo ho však znepokojovalo viac
než jeho zamotaná rodinná história, bolo to, že vždy keď sa tí dvaja stretli
k niečomu došlo a nikdy to nebolo nič dobré.
„Radšej nepokúšaj osud, Potter, nemuselo by sa
ti to vyplatiť, všetky tie špinavosti, ktoré sa ti minulý rok prepáčili, kvôli
tvojmu slávnemu oteckovi, by som ti teraz mohol zrátať!“
„Zrátať,
ty? ... tak to by som chcel vidieť, ako mi ty niečo zrátaš, Turbanová hlava...“
„James,
no tak, nestojí ti to za to...“ snažil sa ho opäť zastaviť Albus.
„Mlč
a nepleť sa do toho!“ sykol jeho starší brat výhražne.
Odkedy
mu Quentin prebral to dievča, o ktoré mal záujem on, správal sa ako
šialený, keby to bol niekto iný, len by nad tým mávol rukou, lebo to bola jedna
z tých prechodných známostí, od neho to však považoval takmer až za vyhlásenie
vojny.
Obaja
skoro vyleteli zo školy, nebyť toho, že Quentinova matka mala dosť veľký vplyv
v istých kruhoch a takisto aj ich otec, tí dvaja by nemohli do
siedmeho ročníka nastúpiť. Albus si však začínal myslieť, že by to možno bolo
lepšie, keby sa už viac nestretli, nepochybne preto, že práve teraz to vyzeralo
tak, že využijú túto opustenú uličku na to, aby si medzi sebou vybavili účty
bez ohľadu na ostatných zainteresovaných.
Albus si
všimol aj akési malé dievča s hnedými vlasmi zapletenými do francúzskeho
vrkoča, ktoré nepochybne práve teraz absolvovalo nákup všetkých školských
pomôcok.
Pôsobilo
dosť prísne a vážne, nepochybne to bola malá Brownová, dcéra tej
elixírovej odborníčky, ktorá pracovala po boku Quentinovej matky a bola
jej najbližšou priateľkou.
Quentin
ju mal svojím spôsobom na starosti, hlavne počas prázdnin, bola takpovediac
jeho nevyžiadaným bremenom, keď ich matky spolu niekam odcestovali
a vybavovali záležitosti týkajúce sa ich spoločného obchodu. A práve dnes zrejme mala tú smolu, že tu
museli v tom čase byť aj oni.
„Prestaňte...“
hlesla rozrušene, no ani jeden z nich jej nevenoval pozornosť. Albus cítil
jemný záchvev mágie z jej strany. Detská mágia ešte neformovaná učením,
práve teraz plná strachu a vnútorného napätia.
„James...“ napomenul svojho brata opäť s
ohľadom na to, že tam bola tá malá, a že zbledla, keď uvidela, ako na seba
obaja mieria prútikmi.
Bezvýsledne. Ledva sa mu
podarilo dostať Daphne z dosahu, keď sa zableskli prvé kliatby.
Ona sa mu však vyšmykla,
Quirrell sa obzrel, nepochybne pod vplyvom toho, že jeho zrejme začalo zaujímať
to, či náhodou nebude jeho malá zverenkyňa niečím zasiahnutá, no urobil to
v nesprávnej chvíli, schytal zásah
od Jamesa, krvácal, klesol na kolená priamo k zemi, rukami siahol na svoju
tvár. James sa k nemu približoval Albus sa chystal zasiahnuť.
A potom
sa otvorili tie dvere, vedúce do ich obchodu a bolo to ešte omnoho horšie
než predtým.
Na svojom krku pocítil cudzí
prútik.
„Nechaj
ho na pokoji, Potter, teraz je to tvoj brat, ktorý má problém...“ zaznel pri Albusovom
uchu hlas Scorpiusa Malfoya, slizolinského prefekta.
On a Quentin patrili do
jednej partie, a nepochybne aj teraz od neho niečo potreboval. A bol
na blízku, čo bola nepochybne jedna z tých nepríjemných komplikácií.
„Pusti
ho!“ prikázal mu James.
„Len
pomaly, choď pekne dopredu, ja ti tvojho brata pošlem, keď opustíš túto uličku,
obaja sa pokojne budete môcť vrátiť na svoju stranu...“
Albus
cítil napätie spojené s tým, čo všetko by sa mu mohlo stať, aké poníženie
by si preňho mohol ten mladý muž pripraviť, ak by sa jeho brat rozhodol aj
naďalej vzdorovať, už aj tak mu bolo jasné, čo si zas vypočuje, že bol slabý,
že nedával pozor a podobné záležitosti...
Žiadal Jamesa
pohľadom, aby ho ďalej nezahanboval, aby aspoň raz myslel na to, aký dopad to
všetko bude naňho a tentoraz sa zrejme jeho pohľad neminul účinkom.
James sa
pomaly, takmer výhražne obrátil a zamieril na opačnú stranu, no predtým
ešte stihol mladého aristokrata varovať: „Ak do troch minút nebude pri mne,
obaja zaplatíte...“
„Beriem
to na vedomie, Potter...“ odpovedal mu Scorpius pomerne pokojne.
On bol ešte nejaký čas držaný
v pevnom zovretí a cítil ako prútik tlačil na jeho krk.
Malfoy sa neobťažoval mu niečo
hovoriť, nebol dôležitý, aspoň nie čo sa týkalo tejto hry.
„Môžeš
ísť, len choď,“ prepustil ho napokon, jedným prudkým postrčeným, ktoré aj jeho
takmer dostalo na kolená, keď bol od nich jeho brat v dostatočnej
vzdialenosti.
Albus
rýchlo dobehol svojho brata, aby mu nenapadlo* sa tam vrátiť a zbytočne provokovať.
* v download súbore je tvar ho nenapadlo, ktorý je nesprávny, bude opravený v budúcom vydaní.
