Fandom:
star wars rebels
Pár:
Ezra/Kanan
Obsah:
Tak
mu len skúste niečo vyčítať, keď...
Varovanie:
opäť krátka náladovka, môžete brať aj ako drabble voľný
„Kanan, to predsa nemôžeš
myslieť vážne...“ rozčuľoval sa Ezra, momentálne opäť porazený, s čím nebol
veľmi spokojný. Nesústredil sa ani len na chvíľu, nebolo možné ho udržať. Čo
musel uznať a tým bozkom práve teraz zrejme prekročil Kananove hranice znesiteľnosti.
A naštartoval ho nie práve tým smerom, po ktorom by on túžil.
„Ale áno, myslím to
smrteľne vážne, a ty to musíš vydržať...“ objal ho okolo pliec a stiahol
späť na svoje kolená.
„Áno, Kanan... vlastne
majster, prepáč, ja si asi nikdy nezvyknem na to, že... si majster a ja som
tvoj, ako to oni vravia, padawan... a ešte aj...“ chystal sa to vysloviť
no mladý Jedi mu nedovolil to dokončiť. Urobiť to, to bola jedna vec, ale počuť
to od neho... nevedel či to, čo sa medzi nimi odohrávalo chce nejako pomenovať,
preňho to bolo práve teraz záležitosť presahujúca bežné emocionálne puto.
„Či už som majster alebo
nie, som hlavne tvoj učiteľ, no pokojne pokračuj s tým Kananom, tak je to
zrejme najlepšie pre nás oboch...“ Kanan si nepotrpel na titulovanie, hlavne
nie teraz a za týchto okolností.
Nevediac prečo je to
práve teraz príjemné, no uvedomoval si, že porušuje kódex, že tým prekračuje
hranice, no bolo ťažké neprekročiť hranice práve s ním, takmer až
nepredstaviteľné a ešte stále pochyboval o tom, či skutočne... môže
prevziať zodpovednosť za chlapca, ktorého už teraz ovládajú všetky tie
nebezpečné pocity, nepripadal si na to dostatočne zrelý, no nedokázal sa ho ani
vzdať...
„Ale prečo teraz, prečo
nie neskôr, keď...“ opäť sa akosi mimovoľne vrátil k tej pôvodnej téme.
No Kananovo objatie ho aspoň
čiastočne zbavilo toho sklamaného výrazu, ktorý sa mu podarilo nahodiť, keď sa
dozvedel, čo bude predmetom ich najbližšieho výletu.
„Ak chceš, aby z teba
niečo bolo, tak ma poslúchneš...Mal by si už zvládať meditáciu... No ty sa
namiesto nej necháš veľmi ľahko rozptýliť, takto to nemôže ďalej pokračovať.
Moja majsterka by už...“ vedel si veľmi živo predstaviť, čo by s ním asi
urobila, lebo on sám často podstúpil nemenej nepríjemné výčitky z jej strany,
keďže v mnohých ohľadoch sa vo svojom mladom učeníkovi videl.
„Ale ak si myslíš, že je
to pre teba príliš ťažké, môžem požiadať Ashoku, aby mi robila spoločnosť...“
„Nie, to nebude nutné, ja...
pokúsim sa... nehýbať, len cítiť, tak ako si ma to učil...“ povzdychol si a vskutku
sa práve teraz nehýbal, nepochybne pod vplyvom toho, Kananovho objatia, ktoré
naňho zrejme účinkovalo viac než tie ostatné lekcie, ako musel jeho učiteľ s dosť
veľkou nevôľou pripustiť.
„Ale tri dni meditácie,
Kanan, až tri dni bez boja a bez...“
„Áno, tri dni...“
prisvedčil Kanan. A už teraz vedel, že aj preňho to bude do istej miery
skúškou jeho vlastnej trpezlivosti.
