pár: Rey/Kylo Ren
varovanie: romantika, dráma, hurt/comfort, hate/love relationship, love between good and evil, love between enemies
obsah: "Keď som ťa opäť uvidel, bola si tak blízko smrti. Pohltená chladom. Tvoj život však patril len mne."
Opieral
sa o jednu z bočných stien. Srdce mu prudko tĺklo, už dávno nebojoval
tak ako s ňou, už dávno sa nenechával natoľko uniesť silou a jej
vplyvom. Deň ubehol rýchlejšie než by vôbec čakal a pomaly sa začínal
chýliť ku koncu, aspoň podľa prístrojov to tak vyzeralo.
A on
nemal ani len tušenie, čo sa odohráva mimo toho sveta, kde bol on a Rey,
kde sa šťastie každú chvíľu mohlo nakloniť jedným či druhým smerom. Celé to
premenili na bojisko, všetko podriadili len tomu jedinému cieľu.
Keď
opäť zaregistroval jej prítomnosť, vstal, a ich meče sa opäť spojili, opäť
do seba narazili plnou silou, až cítil tú krutú rezonanciu vo svojej ruke
a tou druhou poslal svoju silu proti nej, držalo ju no ona sa bránila, jej
obrana prenikala ním. Snažila sa opäť dostať bližšie, on však potreboval
prielom, všetko v ňom sa poriadilo jedinému cieľu, naplniť ich dohodu,
dostať ju tam, kam ju chce mať, zatlačil ju k jednej zo stien silou.
No
aj on bol ňou ťahaný, prudšie než vôbec mal v úmysle, zaplietol svoj meč
do toho jej.
Jej
tvár bola tak blízko, jej oči, díval sa do nich... Cítil ako sa jej hruď rýchlo
dvíha a klesá.
Vedel
veľmi dobre čo chce, no nechať sa rozptýliť práve teraz hraničilo takmer až
s prehrou.
Tak
bojoval.
Cítil
jej dotyk na tej svojej, keď uzavrel to blízke spojenie, keď sa snažil dostať
z jej ruky meč.
Nič
jej neodpustí, bude musieť ísť s ním za najvyšším vodcom, bude musieť
prijať jeho vedenie.
Výbuch
však otriasol jeho sústredením, stiahol ju zo sebou, ďalej od zdroja, obrátil
sa tak, aby bola pred ním čiastočne chránená, neplánoval to, jednoducho sa to
stalo.
Dívala
sa naňho, čiastočne neveriacky, no zároveň opäť až priveľmi ako na Bena, čo
neocenil, no pokojne sa podriadil jej dotyku, tomu ako ho stiahla zo sebou, ako
sa jej ruky uzavreli okolo neho a obaja si uvedomili, že pustili
z rúk meče, aby zastavili dopad trosiek priamo na ich hlavy. Bolo to
nevyhnutné, hoci dosť nepohodlné.
„Pane...“
počul hlasy.
Hlasy,
po ktorých netúžil a uvažoval či, je vôbec možné, že práve teraz rušia
toto ich stretnutie osoby, ktoré to mali výslovne zakázané.
Trooperi.
Jedna
zo skupiniek, pracujúcich priamo pod jeho velením.
Odhodil
časť trosiek na bok, siahol späť na svoju masku a nasadil si ju. Tak
rýchlo ako to len bolo možné.
„Čo tu robíte... Ako sa odvažujete porušovať
moje príkazy...“
„Najvyšší
vodca, chce vás okamžite vidieť, pane... bol vydaný príkaz na ústup...“
***
Vstúpil
na palubu Star Destroyera.
Jeho
príchod však zďaleka nevyvolával taký rozruch, ako to, že s ním bola aj
Rey. Sna
Isté
okolnosti ich oboch práve teraz nútili ctiť dohodu, ktorú uzavreli na základe
starých pravidiel.
Súboj
nateraz skončil bez jasného výsledku, čo ich priam zaväzovalo k jeho
opakovaniu.
A keďže
isté okolnosti ho donútili opustiť planétu, Rey musela ísť s ním, nie ako
jeho väzeň, ale hosť, tentoraz doslova.
To,
že vytiahla možnosť starej dohody ju pred zajatím nateraz chránilo a on sa
snažil nebyť priveľmi spokojný s tým, že je nateraz viazaná aj jej
obmedzeniami.
Hux
sa však chystal k jednej z tých svojvoľných činností, ktoré ani
zďaleka nezodpovedali jeho momentálnym plánom.
On
však všetko zastavil jediným pokynom ruky.
„Nikto
okrem mňa sa jej ani nedotkne... Môže sa tu pohybovať absolútne slobodne, za
istých mnou stanovených podmienok...“
Dívali
sa naňho ako na šialenca, nevedeli, že tu ide viac o česť než o iné,
preňho nateraz nepodstatné záležitosti.
A možno
to, že tomu veril bol čiastočne aj prejavil istého druhu nekontrovateľného
šialenstva, ktoré pociťoval vo vzťahu k nej, bol keď veril tomu, že
Skywalkerova padawanka skutočne dodrží slovo. No keby aj nie, keby sa aj
rozhodla porušiť ich dohodu, ak by to skutočne urobila, dala by mu len
príležitosť na to, aby zmenil jej status takmer v zlomku sekundy, čo by
práve teraz urobil len veľmi nerád.
„Nemali
by ste predsa dovoliť, aby práve ona...“
začal Hux pomerne ochotne s vyjednávaním.
„To
nech vás netrápi... Ako som povedal, je
to len a len moja záležitosť...“
Pozoroval
Rey, dával si pozor na prúdenie jej sily, sledoval jej myšlienky, tak ako ona
sledovala jeho vlastné, stále v strehu, stále pripravený, bojovať
s ňou hoci aj teraz, ak by mala v úmysle obnoviť ich súboj okamžite
a prerušiť tú nedobrovoľnú prestávku.
***
Stála
tam.
A sledovala
ako bol vydaní príkaz na zničenie planéty, ako sa časť povstaleckej flotily
stiahla.
A ona
bola s ním. Práve teraz na druhej strane sily, na strane tej sily, ktorú
ešte nechápala, no vedela, čo znamená použiť svoje emócie v boji, nechať
sa nimi pohltiť.
Nepochybne
preto si spomínala na tie posledné Lukove slová, s ktorými ju vyprevádzal.
„Obávam sa, že ja ťa nemôžem naučiť,
to čo potrebuješ...“
„Ako to myslíte, povedali ste predsa,
že...
„Áno, ale čím dlhšie si tu, tým viac
si uvedomujem, že mysľou si s ním... že všade hľadáš jeho... A ten
spôsob boja, ktorý je tebe vlastný, vo mne samom vyvoláva rozpor...“
Pokrútila hlavou.
„Nie, mýlite sa, ja s ním nemám
nič spoločné, on je netvor, on predsa...“
„Sprevádza ho svetlo aj temnota...
Temnotou zakrýva svetlo... Veľa vecí vás odlišuje, ale sú tu aj silnejšie
vplyvy, ktoré vás spájajú... Chceš ísť za ním, učíš sa preto, aby si bojovala
s ním, aby si ho našla... Je v tvojich myšlienkach, tak ako si ty
v tých jeho... ani jeden z vás nezabudol...“
„Ale ja predsa, nemôžem, ja
predsa...“
„Držať ťa tu by boli zbytočné, tvoja
sila potrebná je inde... už od začiatku myslíš viac naňho než na tvoj výcvik,
to je nutné uzavrieť alebo...“
Neverila
tomu, že je to len tak povedal.
Nechcela
to prijať.
No
teraz, keď bola opäť blízko neho, keď nahliadla doňho, pochopila, to pochopenie
ju stálo veľa, čiastočne akoby pritom prišla o časť svojej hrdosti.
Nemalo
by to byť také správne, také prirodzené byť po jeho boku, nemala by byť
šťastná, len preto, že môže čakať na ďalší boj s ním.
Nemala
by byť taká pokojná, nemala by cítiť všetko to, čo bezprostredne súviselo
s ním.
Neplánovala
sa s ním ani bozkávať, nechcela to urobiť, bojovala s inými vplyvmi,
bála sa, viac než čohokoľvek iného práve toho, že bude s ňou a že ona
potom pocíti, aké je to byť bez neho, že dovolí, aby to nad ňou prevládlo,
všetko to s čím bojovala.
Všetko
to, čo si priala, aby zmizlo, no dokázal to v nej posilniť jediný jeho
pohľad.
Vykonali
skok a ona predtým ešte opäť zaregistrovala jeden z tých jeho
pohľadov.
Jeho
blízkosť by nemala byť taká opojná, nemala by ju nútiť, aby bojovala sama so
sebou, so svojím vlastným presvedčením.
Či
už mal na tvári masku alebo nie, cítila ho, ten jeho vplyv, proti ktorému sa
tak veľmi snažila bojovať.
A nerozumela,
nechápala, prečo to musí byť práve on.
Myslela
na to, ako sa ho dotkla, absolútne nesústredená na nič iné, len na to, aký to
bol pocit.
Keď
chcela skúsiť, aké to bude, chcela cítiť,
čo to s ňou urobí a pôvodne sa len utvrdiť, v tom, že jej majster
nemal pravdu, že to nebola ona, že si napriek všetkému nevybrala jeho.
No
on sa nemýlil a práve to ju desilo viac než čokoľvek iné, že mal v konečnom
dôsledku pravdu.
Luke
Skywalker nemohol rozvinúť jej potenciál, nie úplne, lebo ona bojovala preto,
aby sa vyrovnala jemu.
Rytierovi
z rádu ren.
Nevedela
čo s tým urobí a či vôbec chce k tomu zaujať nejaké stanovisko,
všetko to bolo ešte príliš nové, ešte sa s tým nezmierila a nebola pripravená
prijať všetky dôsledky.
***
Lúčil
sa s ňou.
Dočasne.
Nechcel
ju vziať za vodcom, zatiaľ ešte nie, ich súboj ešte nebol dokončený, nemal by
mu čo ponúknuť, no vedel, že on by si aj tak chcel vziať všetko.
Rey
bola len jeho záležitosť, netúžil po ďalších obmedzeniach, po ďalšom
presviedčaní, aká nebezpečná preňho dokáže byť.
„Zariadim
tú záležitosť, a potom sa ti už budem plne venovať...“ sľuboval jej a cítil
sa pritom, akoby mal toho na mysli viac než sa odvážil povedať. Sám seba
presviedčal, že ide len o súboj, ktorý sa môže pokojne skončiť smrťou
jedného z nich, že by nemal byť taký nadšený tou možnosťou, že sa k nej
bude môcť opäť vrátiť.
Bol
bez masky, díval sa jej do očí. A prinášalo mu to jedno z tých zriedkavých
uspokojení, vidieť ju tu, tak blízko...
„V
poriadku, ja... budem na teba čakať... podľa dohody... Kylo Ren...“ vyhlásila s absolútnou
vážnosťou.
Postaral
sa, aby bola v bezpečí pred tými ostatnými, nebol ochotný prejaviť žiadne
milosrdenstvo v prípade, ak by si dovolil niekto siahnuť na osobu, ktorá
bola práve teraz jeho osobným záujmom.
Dokonca
mu aj chcela podať ruku. Jemu. Svojmu nepriateľovi, aj keď sa práve teraz tak
necítil.
Prijal
to. Držal ju dlhšie, než to bolo nutné. Zámerne ten okamih predlžoval.
No
nemienil jej to dať najavo, nie teraz a nie tu, na mieste, kde ich
sledovalo toľko dychtivých očí.