15. 6. 2016

Tí, ktorí nemávajú sny 2. kapitola

fandom: star wars
pár: Rey/Kylo Ren
varovanie: romantika, dráma, hurt/comfort, hate/love relationship, love between good and evil, love between enemies

obsah: "Keď som ťa opäť uvidel, bola si tak blízko smrti. Pohltená chladom. Tvoj život však patril len mne."




Opieral sa o jednu z bočných stien. Srdce mu prudko tĺklo, už dávno nebojoval tak ako s ňou, už dávno sa nenechával natoľko uniesť silou a jej vplyvom. Deň ubehol rýchlejšie než by vôbec čakal a pomaly sa začínal chýliť ku koncu, aspoň podľa prístrojov to tak vyzeralo.
A on nemal ani len tušenie, čo sa odohráva mimo toho sveta, kde bol on a Rey, kde sa šťastie každú chvíľu mohlo nakloniť jedným či druhým smerom. Celé to premenili na bojisko, všetko podriadili len tomu jedinému cieľu.
Keď opäť zaregistroval jej prítomnosť, vstal, a ich meče sa opäť spojili, opäť do seba narazili plnou silou, až cítil tú krutú rezonanciu vo svojej ruke a tou druhou poslal svoju silu proti nej, držalo ju no ona sa bránila, jej obrana prenikala ním. Snažila sa opäť dostať bližšie, on však potreboval prielom, všetko v ňom sa poriadilo jedinému cieľu, naplniť ich dohodu, dostať ju tam, kam ju chce mať, zatlačil ju k jednej zo stien silou.
No aj on bol ňou ťahaný, prudšie než vôbec mal v úmysle, zaplietol svoj meč do toho jej.
Jej tvár bola tak blízko, jej oči, díval sa do nich... Cítil ako sa jej hruď rýchlo dvíha a klesá.
Vedel veľmi dobre čo chce, no nechať sa rozptýliť práve teraz hraničilo takmer až s prehrou.
Tak bojoval.
Cítil jej dotyk na tej svojej, keď uzavrel to blízke spojenie, keď sa snažil dostať z jej ruky meč.
Nič jej neodpustí, bude musieť ísť s ním za najvyšším vodcom, bude musieť prijať jeho vedenie.
Výbuch však otriasol jeho sústredením, stiahol ju zo sebou, ďalej od zdroja, obrátil sa tak, aby bola pred ním čiastočne chránená, neplánoval to, jednoducho sa to stalo.
Dívala sa naňho, čiastočne neveriacky, no zároveň opäť až priveľmi ako na Bena, čo neocenil, no pokojne sa podriadil jej dotyku, tomu ako ho stiahla zo sebou, ako sa jej ruky uzavreli okolo neho a obaja si uvedomili, že pustili z rúk meče, aby zastavili dopad trosiek priamo na ich hlavy. Bolo to nevyhnutné, hoci dosť nepohodlné.
„Pane...“ počul hlasy.
Hlasy, po ktorých netúžil a uvažoval či, je vôbec možné, že práve teraz rušia toto ich stretnutie osoby, ktoré to mali výslovne zakázané.
Trooperi.
Jedna zo skupiniek, pracujúcich priamo pod jeho velením.
Odhodil časť trosiek na bok, siahol späť na svoju masku a nasadil si ju. Tak rýchlo ako to len bolo možné.
 „Čo tu robíte... Ako sa odvažujete porušovať moje príkazy...“
„Najvyšší vodca, chce vás okamžite vidieť, pane... bol vydaný príkaz na ústup...“
***
Vstúpil na palubu Star Destroyera.
Jeho príchod však zďaleka nevyvolával taký rozruch, ako to, že s ním bola aj Rey. Sna
Isté okolnosti ich oboch práve teraz nútili ctiť dohodu, ktorú uzavreli na základe starých pravidiel.
Súboj nateraz skončil bez jasného výsledku, čo ich priam zaväzovalo k jeho opakovaniu.
A keďže isté okolnosti ho donútili opustiť planétu, Rey musela ísť s ním, nie ako jeho väzeň, ale hosť, tentoraz doslova.
To, že vytiahla možnosť starej dohody ju pred zajatím nateraz chránilo a on sa snažil nebyť priveľmi spokojný s tým, že je nateraz viazaná aj jej obmedzeniami.
Hux sa však chystal k jednej z tých svojvoľných činností, ktoré ani zďaleka nezodpovedali jeho momentálnym plánom.
On však všetko zastavil jediným pokynom ruky.
„Nikto okrem mňa sa jej ani nedotkne... Môže sa tu pohybovať absolútne slobodne, za istých mnou stanovených podmienok...“
Dívali sa naňho ako na šialenca, nevedeli, že tu ide viac o česť než o iné, preňho nateraz nepodstatné záležitosti.
A možno to, že tomu veril bol čiastočne aj prejavil istého druhu nekontrovateľného šialenstva, ktoré pociťoval vo vzťahu k nej, bol keď veril tomu, že Skywalkerova padawanka skutočne dodrží slovo. No keby aj nie, keby sa aj rozhodla porušiť ich dohodu, ak by to skutočne urobila, dala by mu len príležitosť na to, aby zmenil jej status takmer v zlomku sekundy, čo by práve teraz urobil len veľmi nerád.
„Nemali by ste predsa dovoliť, aby práve ona...“  začal Hux pomerne ochotne s vyjednávaním.
„To nech vás netrápi...  Ako som povedal, je to len a len moja záležitosť...“
Pozoroval Rey, dával si pozor na prúdenie jej sily, sledoval jej myšlienky, tak ako ona sledovala jeho vlastné, stále v strehu, stále pripravený, bojovať s ňou hoci aj teraz, ak by mala v úmysle obnoviť ich súboj okamžite a prerušiť tú nedobrovoľnú prestávku.
***
Stála tam.
A sledovala ako bol vydaní príkaz na zničenie planéty, ako sa časť povstaleckej flotily stiahla.
A ona bola s ním. Práve teraz na druhej strane sily, na strane tej sily, ktorú ešte nechápala, no vedela, čo znamená použiť svoje emócie v boji, nechať sa nimi pohltiť.
Nepochybne preto si spomínala na tie posledné Lukove slová, s ktorými ju vyprevádzal.
„Obávam sa, že ja ťa nemôžem naučiť, to čo potrebuješ...“
„Ako to myslíte, povedali ste predsa, že...
„Áno, ale čím dlhšie si tu, tým viac si uvedomujem, že mysľou si s ním... že všade hľadáš jeho... A ten spôsob boja, ktorý je tebe vlastný, vo mne samom vyvoláva rozpor...“
Pokrútila hlavou.
„Nie, mýlite sa, ja s ním nemám nič spoločné, on je netvor, on predsa...“
„Sprevádza ho svetlo aj temnota... Temnotou zakrýva svetlo... Veľa vecí vás odlišuje, ale sú tu aj silnejšie vplyvy, ktoré vás spájajú... Chceš ísť za ním, učíš sa preto, aby si bojovala s ním, aby si ho našla... Je v tvojich myšlienkach, tak ako si ty v tých jeho... ani jeden z vás nezabudol...“
„Ale ja predsa, nemôžem, ja predsa...“
„Držať ťa tu by boli zbytočné, tvoja sila potrebná je inde... už od začiatku myslíš viac naňho než na tvoj výcvik, to je nutné uzavrieť alebo...“
Neverila tomu, že je to len tak povedal.
Nechcela to  prijať.
No teraz, keď bola opäť blízko neho, keď nahliadla doňho, pochopila, to pochopenie ju stálo veľa, čiastočne akoby pritom prišla o časť svojej hrdosti.
Nemalo by to byť také správne, také prirodzené byť po jeho boku, nemala by byť šťastná, len preto, že môže čakať na ďalší boj s ním.
Nemala by byť taká pokojná, nemala by cítiť všetko to, čo bezprostredne súviselo s ním.
Neplánovala sa s ním ani bozkávať, nechcela to urobiť, bojovala s inými vplyvmi, bála sa, viac než čohokoľvek iného práve toho, že bude s ňou a že ona potom pocíti, aké je to byť bez neho, že dovolí, aby to nad ňou prevládlo, všetko to s čím bojovala.
Všetko to, čo si priala, aby zmizlo, no dokázal to v nej posilniť jediný jeho pohľad.
Vykonali skok a ona predtým ešte opäť zaregistrovala jeden z tých jeho pohľadov.
Jeho blízkosť by nemala byť taká opojná, nemala by ju nútiť, aby bojovala sama so sebou, so svojím vlastným presvedčením.
Či už mal na tvári masku alebo nie, cítila ho, ten jeho vplyv, proti ktorému sa tak veľmi snažila bojovať.
A nerozumela, nechápala, prečo to musí byť práve on.
Myslela na to, ako sa ho dotkla, absolútne nesústredená na nič iné, len na to, aký to bol pocit.
Keď chcela skúsiť, aké to bude,  chcela cítiť, čo to s ňou urobí a pôvodne sa len utvrdiť, v tom, že jej majster nemal pravdu, že to nebola ona, že si napriek všetkému nevybrala jeho.
No on sa nemýlil a práve to ju desilo viac než čokoľvek iné, že mal v konečnom dôsledku pravdu.
Luke Skywalker nemohol rozvinúť jej potenciál, nie úplne, lebo ona bojovala preto, aby sa vyrovnala jemu.
Rytierovi z rádu ren.
Nevedela čo s tým urobí a či vôbec chce k tomu zaujať nejaké stanovisko, všetko to bolo ešte príliš nové, ešte sa s tým nezmierila a nebola pripravená prijať všetky dôsledky.
***
Lúčil sa s ňou.
Dočasne.
Nechcel ju vziať za vodcom, zatiaľ ešte nie, ich súboj ešte nebol dokončený, nemal by mu čo ponúknuť, no vedel, že on by si aj tak chcel vziať všetko.
Rey bola len jeho záležitosť, netúžil po ďalších obmedzeniach, po ďalšom presviedčaní, aká nebezpečná preňho dokáže byť.
„Zariadim tú záležitosť, a potom sa ti už budem plne venovať...“ sľuboval jej a cítil sa pritom, akoby mal toho na mysli viac než sa odvážil povedať. Sám seba presviedčal, že ide len o súboj, ktorý sa môže pokojne skončiť smrťou jedného z nich, že by nemal byť taký nadšený tou možnosťou, že sa k nej bude môcť opäť vrátiť.
Bol bez masky, díval sa jej do očí. A prinášalo mu to jedno z tých zriedkavých uspokojení, vidieť ju tu, tak blízko...
„V poriadku, ja... budem na teba čakať... podľa dohody... Kylo Ren...“ vyhlásila s absolútnou vážnosťou.
Postaral sa, aby bola v bezpečí pred tými ostatnými, nebol ochotný prejaviť žiadne milosrdenstvo v prípade, ak by si dovolil niekto siahnuť na osobu, ktorá bola práve teraz jeho osobným záujmom.
Dokonca mu aj chcela podať ruku. Jemu. Svojmu nepriateľovi, aj keď sa práve teraz tak necítil.
Prijal to. Držal ju dlhšie, než to bolo nutné. Zámerne ten okamih predlžoval.
No nemienil jej to dať najavo, nie teraz a nie tu, na mieste, kde ich sledovalo toľko dychtivých očí.
„Už čoskoro budeme pokračovať...“ sľuboval jej, keď sa vzdal dotyku jej ruky.