20. 7. 2016

Hacker 8. kapitola 2/3








fandom: rps supernatural
pár: Misha Collins /Mark Pellegrino
varovanie: , fóbie, mladý tínedžer Misha, dospelý Mark, Mark, vodcom hackerskej skupiny,  Mark-pokušiteľ, Misha_stredoškolák, Misha, s červenými vlasmi_ mysteriózne, dobrodružné, zo súčasnosti
inšpirované hackerským seriálom Mr. Robot... (no veci si prispôsobujem podľa seba)
Obsah:  „Iba jedno kliknutie...“


 pre Michalette.


Práve teraz však s istou dávkou jemu vlastnej rozpačitosti opäť smeroval do svojej izby.
Sadol si za notebook a všetko ešte raz skontroloval. A mal šťastie.
Arwen odpísala. Blikala mu správa od nej, čo znamenalo, že sa mu hneď vrátil apetít, lebo presne to potreboval, všetko to urovnať, skôr než im to prerastie cez hlavu, skôr než stratia to, čo tak ťažko získali, svoju temnotu, ktorú potrebovali ako svoj protipól na to, aby mohli uspieť.
Arwen
Ahoj, poznáme sa odniekiaľ?
Začala viac menej dosť podozrievavo, no čo sa týkalo virtuálneho sveta, on už vedel ako na to.
Vyhýbal sa témam, ktoré by ju mohli odradiť, bol opatrný a skutočne sa snažil na ňu priveľmi netlačiť.
Snažil sa byť prirodzený a nič priveľmi nevyhrocovať.
Takmer tri dni sa takto len nezáväzne zhovárali, potom prešli na jeho obľúbenú rpg hru, na ktorej mala aj ona svoje konto. A on zoznámil svojho čarodejníka s jej elfkou a istý čas putovali spolu.
Prebiehalo to lepšie, než očakával, Arwen bola skutočne veľmi milá a do istej miery sa s ňou dokázal stotožniť viac než by vôbec čakal.
Postupne prešli aj na tému ich spoločného strachu, rozumel tým jej panickým stavom a po prvý raz sa necítil ako zbabelec, po prvý raz niekto iný okrem terapeuta skutočne chápal to, čo prežíva a nehovoril len o tom, že sa s niečím podobným nikdy nestretol, že to nie je normálne a mal by s tým niečo urobiť, akoby sa o to až doteraz nesnažil, nikto z nich nevedel nič o utrpení, o vnútorných bojoch, ktoré sa s tým spájali, keď o tom hovoril s ňou cítil sa lepšie, zrazu už nebol sám, s ňou čas ubehol neuveriteľne rýchlo...
Príjemným bonusom bolo aj to, že mu horúčka klesla, kašeľ začal ustupovať a mal pred sebou stále ešte celý víkend, ktorí mal len a len pre seba, lebo Sasha s rodinou odišli na akýsi veľtrh, na ktorý zatiahli aj Emiliu, keby bol v poriadku, zrejme by sa ani on tomu nevyhol, no takto mohol ostať doma a úspešne sa vyhol tejto preňho nemilej povinnosti.
Emilia bola z toho dosť nešťastná, akoby ju snáď trápilo, že on nepôjde tiež, akoby to bolo až tak veľmi dôležité.
Nerozumel tomu a ani sa o to práve teraz nesnažil. Rozhodol sa vec týkajúce sa ich hry odsunúť na neskôr.
***
Stál na streche svojej teraz obľúbenej stodoly, bol tam lepší signál než v dome, akoby snáď zázrakom a on tu necítil tú neslobodu spojenú s priestorom, ktorého sa zvykol zvyčajne tak veľmi obávať.
Čo sa týkalo toho, jeho fóbia bola momentálne na ústupe, z čoho sa mohol tešiť, aspoň zatiaľ, keďže vedel, že to nebude mať dlhé trvanie.
A aganemnon zatiaľ jeho sestru nezabil, čo tiež bola pomerne potešujúca správa, hlavne preňho, aj keď ho iritovala viac, než by si vôbec dokázal pripustiť.
No niečo upútalo jeho pozornosť a vytrhlo ho z toho príjemného ničnerobenia. Blížilo sa akési auto.
Nevidel dobre, lebo túto časť mu zacláňali stromy, no videl to, čo sa stalo potom...
Bola to istá osoba, ktorá akosi klesla na trávnik pri zadnom dvore. Počul ten charakteristický zvuk kolies bojujúcich s týmto terénom.
Okamžite zbehol dolu, nechal všetko tak a ponáhľal sa na to miesto, vedený iným druhom strachu.
„Mark...“ hlesol rozrušene, keď sa sklonil nad muža, ktorý tam bezmocne ležal a skutočne to bol on, jeho priateľ, jeho partner.
Bolo to zrejme jedno z tých jeho kúzel, to, že sa práve teraz dostal práve sem, no bol rád, že ho vidí, živého, no v stave, ktorý bol preňho zdrojom istého druhu znepokojenia.
„Čo sa stalo, ja...“
„Je to v poriadku, neboj sa, nič to nie je, len som požiadal, aby ma tu vysadili, potrebujem sa na pár dní niekam...“
A vtedy si to všimol, keď mu pomáhal vstať, trochu sa mu vyhrnulo tričko a on to pochopil.
„Ty si zranený, si zranený a...“ nevyhol sa tomu počiatočnému návalu paniky.
Vyhrnul mu tričko a uvidel obväz, vyzeralo to, že ho niekto postrelil...
„Mám zavolať lekára, ja zavolám...“ nevedel presne ako to tu je, nepýtal sa na tie čísla a teraz to ľutoval.
No niekde tie dôležité telefónne čísla boli, povedali mu, že ich môže použiť pre prípad núdze, no on si teraz vôbec nedokázal spomenúť...
„Ošetrili ma, budem v poriadku...“ ubezpečoval ho o tom Mark.  „Potrebujem sa len vyspať, nič viac...“
Dovolil mu, aby sa oňho oprel a pomohol mu dostať sa do domu, odviedol ho tou najkratšou cestou do svojej izby.
Uložil ho do svojej postele a ešte raz prezrel, nevyzeralo to, že by sa rana otvárala, obväz bol čistý, nikde žiadna krv, to vyzeralo dobre, no bol bledý a vyzeral utrápene.
Misha okolo neho dosť dlho splašene pobehoval, naprával mu vankúše, pýtal sa ho čo všetko bude potrebovať.
„Len vodu na lieky... mám ich v bunde...“
Misha po ňu hneď bežal, snažil sa o ničom priveľmi nepremýšľať, len automaticky vykonával všetky činnosti. Niektoré veci boli zrazu príliš blízko, iné zas príliš ďaleko, podarilo sa mu aj udrieť sa.
Všetko to zrazu prebiehalo až príliš rýchlo, keď sa vrátil k Markovi a pomohol mu užiť lieky.
Keď ho prikryl a sadol si k nemu, keď ho sledoval a nespúšťal z neho zrak ani len na chvíľu.
„Prepáč, že som sa neozval, no nebolo by to pre teba bezpečné, musel som urobiť isté opatrenia... teraz je to už v poriadku, už je dobre... Čo tí tvoji, dúfam, že ťa veľmi netrápia...“
„Všetko je v poriadku, sú až príliš milí... No aspoň som pokročil s Arwen, to dievča sa mi páči, teda inak než... veď vieš...“ a rozprával mu o tom, čo všetko s ňou zažil v posledných dňoch vo virtuálnom svete.
„Som spokojný s tvojím postupom, skutočne to vyzerá tak, že to zvládneme, ale vieš, že to nie je jediná podmienka, niečo bude musieť urobiť aj Blue... na tom výslovne trval...“
„O to sa postarám, ty len oddychuj, všetko zariadim...“
„A čo tvoja rodina, ako dlho budú preč...“
„S mojou rodinou si nerob starosti, vrátia sa až o dva dni... na niečo prídeme, ak by dovtedy...“

***

Aeneas
Ospravedlníš sa jej.
Blue
Ani omylom!
Aeneas
Urobíš to, čo som ti povedal!
Blue
A čo ak nie? Čo ak jej vlepím ešte jednu, aby pochopila kde je jej miesto.
Aeneas
Potom si ťa podá moja priateľka. A ja s tým nebudem môcť nič urobiť.
Blue
Ty máš priateľku? Ó, tak to si sa tam skutočne skoro udomácnil.
Aeneas
To nech ťa netrápi, radšej si vyrieš svoje problémy. Pohár preteká.
Blue
Bez starosti. Mám to pod kontrolou, braček.
Čo znamenalo, že absolútne nevie čo môže opäť spôsobiť a je len na ňom, aby ju dotlačil k jednému z tých prijateľnejších riešení. Zatiaľ ju ešte bavilo ho naťahovať, ale aj on mal len jedny nervy o čom sa mala ona sama čoskoro presvedčiť, lebo práve teraz si opäť koledovala o zásah z jeho strany, zásah, ktorý by ju mohol tvrdo zraziť k zemi, ak si nedá pozor.
Dokončil rozhovor s ňou všetko vymazal a šiel opäť skontrolovať Marka, bol tam len pred piatimi minútami a Mark zatiaľ pokojne spal, no on sa nemohol zbaviť pocitu, že by každú chvíľu, jeho stav kontroloval takmer s istou obsesiou, už len preto, lebo si chcel byť istý, že sa mu nestane nič z tých hrozných vecí, žiadna infekcia ani nič podobné, o čom sa dočítal na istých stránkach.
Mark stále spal, spánkom temného anjela a on myslel na to, čo všetko asi musel prežiť, čoho všetkého bol práve teraz súčasťou.
Nechal ho oddychovať.
Už vyzeral trochu lepšie, ako keď sem prišiel, nebol až taký bledý a Misha sa oňho staral ako len najlepšie mohol.
Nepýtal sa ho na podrobnosti. Aspoň nie teraz, ak sa niečo také stalo, znamenalo to zároveň, že sa musí skrývať a že nepotrebuje svedkov, preňho samého bolo zrejme lepšie, keď práve teraz o celej akcii toho vedel čo najmenej.
No boli tu isté náznaky, že jeho zranenie bolo výsledkom, slabšej podpory zo strany darkArts.
Potrebovali ich, aspoň na istý druh práce, na to, aby im isté vplyvy neprerástli cez hlavu.