fandom: rps supernatural
pár: Misha Collins /Mark Pellegrino
varovanie: , fóbie, mladý tínedžer Misha,
dospelý Mark, Mark, vodcom hackerskej skupiny,
Mark-pokušiteľ, Misha_stredoškolák, Misha, s červenými vlasmi_ mysteriózne, dobrodružné, zo súčasnosti
inšpirované hackerským seriálom Mr.
Robot... (no veci si prispôsobujem podľa seba)
Obsah: „Iba jedno kliknutie...“
pre Michalette.
Práve teraz však
s istou dávkou jemu vlastnej rozpačitosti opäť smeroval do svojej izby.
Sadol si za notebook
a všetko ešte raz skontroloval. A mal šťastie.
Arwen odpísala. Blikala
mu správa od nej, čo znamenalo, že sa mu hneď vrátil apetít, lebo presne to
potreboval, všetko to urovnať, skôr než im to prerastie cez hlavu, skôr než
stratia to, čo tak ťažko získali, svoju temnotu, ktorú potrebovali ako svoj
protipól na to, aby mohli uspieť.
Arwen
Ahoj,
poznáme sa odniekiaľ?
Začala viac menej dosť
podozrievavo, no čo sa týkalo virtuálneho sveta, on už vedel ako na to.
Vyhýbal sa témam, ktoré
by ju mohli odradiť, bol opatrný a skutočne sa snažil na ňu priveľmi
netlačiť.
Snažil sa byť prirodzený
a nič priveľmi nevyhrocovať.
Takmer tri dni sa takto
len nezáväzne zhovárali, potom prešli na jeho obľúbenú rpg hru, na ktorej mala
aj ona svoje konto. A on zoznámil svojho čarodejníka s jej elfkou
a istý čas putovali spolu.
Prebiehalo
to lepšie, než očakával, Arwen bola skutočne veľmi milá a do istej miery
sa s ňou dokázal stotožniť viac než by vôbec čakal.
Postupne
prešli aj na tému ich spoločného strachu, rozumel tým jej panickým stavom
a po prvý raz sa necítil ako zbabelec, po prvý raz niekto iný okrem
terapeuta skutočne chápal to, čo prežíva a nehovoril len o tom, že sa
s niečím podobným nikdy nestretol, že to nie je normálne a mal by
s tým niečo urobiť, akoby sa o to až doteraz nesnažil, nikto
z nich nevedel nič o utrpení, o vnútorných bojoch, ktoré sa
s tým spájali, keď o tom hovoril s ňou cítil sa lepšie, zrazu už
nebol sám, s ňou čas ubehol neuveriteľne rýchlo...
Príjemným
bonusom bolo aj to, že mu horúčka klesla, kašeľ začal ustupovať a mal pred
sebou stále ešte celý víkend, ktorí mal len a len pre seba, lebo Sasha
s rodinou odišli na akýsi veľtrh, na ktorý zatiahli aj Emiliu, keby bol
v poriadku, zrejme by sa ani on tomu nevyhol, no takto mohol ostať doma
a úspešne sa vyhol tejto preňho nemilej povinnosti.
Emilia
bola z toho dosť nešťastná, akoby ju snáď trápilo, že on nepôjde tiež,
akoby to bolo až tak veľmi dôležité.
Nerozumel
tomu a ani sa o to práve teraz nesnažil. Rozhodol sa vec týkajúce sa
ich hry odsunúť na neskôr.
***
Stál
na streche svojej teraz obľúbenej stodoly, bol tam lepší signál než
v dome, akoby snáď zázrakom a on tu necítil tú neslobodu spojenú
s priestorom, ktorého sa zvykol zvyčajne tak veľmi obávať.
Čo
sa týkalo toho, jeho fóbia bola momentálne na ústupe, z čoho sa mohol
tešiť, aspoň zatiaľ, keďže vedel, že to nebude mať dlhé trvanie.
A aganemnon
zatiaľ jeho sestru nezabil, čo tiež bola pomerne potešujúca správa, hlavne
preňho, aj keď ho iritovala viac, než by si vôbec dokázal pripustiť.
No
niečo upútalo jeho pozornosť a vytrhlo ho z toho príjemného
ničnerobenia. Blížilo sa akési auto.
Nevidel
dobre, lebo túto časť mu zacláňali stromy, no videl to, čo sa stalo potom...
Bola
to istá osoba, ktorá akosi klesla na trávnik pri zadnom dvore. Počul ten
charakteristický zvuk kolies bojujúcich s týmto terénom.
Okamžite
zbehol dolu, nechal všetko tak a ponáhľal sa na to miesto, vedený iným
druhom strachu.
„Mark...“
hlesol rozrušene, keď sa sklonil nad muža, ktorý tam bezmocne ležal
a skutočne to bol on, jeho priateľ, jeho partner.
Bolo
to zrejme jedno z tých jeho kúzel, to, že sa práve teraz dostal práve sem,
no bol rád, že ho vidí, živého, no v stave, ktorý bol preňho zdrojom
istého druhu znepokojenia.
„Čo
sa stalo, ja...“
„Je
to v poriadku, neboj sa, nič to nie je, len som požiadal, aby ma tu
vysadili, potrebujem sa na pár dní niekam...“
A vtedy
si to všimol, keď mu pomáhal vstať, trochu sa mu vyhrnulo tričko a on to
pochopil.
„Ty
si zranený, si zranený a...“ nevyhol sa tomu počiatočnému návalu paniky.
Vyhrnul
mu tričko a uvidel obväz, vyzeralo to, že ho niekto postrelil...
„Mám
zavolať lekára, ja zavolám...“ nevedel presne ako to tu je, nepýtal sa na tie
čísla a teraz to ľutoval.
No
niekde tie dôležité telefónne čísla boli, povedali mu, že ich môže použiť pre
prípad núdze, no on si teraz vôbec nedokázal spomenúť...
„Ošetrili
ma, budem v poriadku...“ ubezpečoval ho o tom Mark. „Potrebujem sa len vyspať, nič viac...“
Dovolil
mu, aby sa oňho oprel a pomohol mu dostať sa do domu, odviedol ho tou najkratšou
cestou do svojej izby.
Uložil
ho do svojej postele a ešte raz prezrel, nevyzeralo to, že by sa rana
otvárala, obväz bol čistý, nikde žiadna krv, to vyzeralo dobre, no bol bledý
a vyzeral utrápene.
Misha
okolo neho dosť dlho splašene pobehoval, naprával mu vankúše, pýtal sa ho čo
všetko bude potrebovať.
„Len
vodu na lieky... mám ich v bunde...“
Misha
po ňu hneď bežal, snažil sa o ničom priveľmi nepremýšľať, len automaticky
vykonával všetky činnosti. Niektoré veci boli zrazu príliš blízko, iné zas príliš
ďaleko, podarilo sa mu aj udrieť sa.
Všetko
to zrazu prebiehalo až príliš rýchlo, keď sa vrátil k Markovi
a pomohol mu užiť lieky.
Keď
ho prikryl a sadol si k nemu, keď ho sledoval a nespúšťal
z neho zrak ani len na chvíľu.
„Prepáč,
že som sa neozval, no nebolo by to pre teba bezpečné, musel som urobiť isté
opatrenia... teraz je to už v poriadku, už je dobre... Čo tí tvoji, dúfam,
že ťa veľmi netrápia...“
„Všetko
je v poriadku, sú až príliš milí... No aspoň som pokročil s Arwen, to
dievča sa mi páči, teda inak než... veď vieš...“ a rozprával mu
o tom, čo všetko s ňou zažil v posledných dňoch vo virtuálnom
svete.
„Som
spokojný s tvojím postupom, skutočne to vyzerá tak, že to zvládneme, ale
vieš, že to nie je jediná podmienka, niečo bude musieť urobiť aj Blue... na tom
výslovne trval...“
„O
to sa postarám, ty len oddychuj, všetko zariadim...“
„A
čo tvoja rodina, ako dlho budú preč...“
„S
mojou rodinou si nerob starosti, vrátia sa až o dva dni... na niečo
prídeme, ak by dovtedy...“
***
Aeneas
Ospravedlníš
sa jej.
Blue
Ani
omylom!
Aeneas
Urobíš
to, čo som ti povedal!
Blue
A čo
ak nie? Čo ak jej vlepím ešte jednu, aby pochopila kde je jej miesto.
Aeneas
Potom
si ťa podá moja priateľka. A ja s tým nebudem môcť nič urobiť.
Blue
Ty
máš priateľku? Ó, tak to si sa tam skutočne skoro udomácnil.
Aeneas
To
nech ťa netrápi, radšej si vyrieš svoje problémy. Pohár preteká.
Blue
Bez
starosti. Mám to pod kontrolou, braček.
Čo
znamenalo, že absolútne nevie čo môže opäť spôsobiť a je len na ňom, aby
ju dotlačil k jednému z tých prijateľnejších riešení. Zatiaľ ju ešte
bavilo ho naťahovať, ale aj on mal len jedny nervy o čom sa mala ona sama
čoskoro presvedčiť, lebo práve teraz si opäť koledovala o zásah z jeho
strany, zásah, ktorý by ju mohol tvrdo zraziť k zemi, ak si nedá pozor.
Dokončil
rozhovor s ňou všetko vymazal a šiel opäť skontrolovať Marka, bol tam
len pred piatimi minútami a Mark zatiaľ pokojne spal, no on sa nemohol
zbaviť pocitu, že by každú chvíľu, jeho stav kontroloval takmer s istou
obsesiou, už len preto, lebo si chcel byť istý, že sa mu nestane nič
z tých hrozných vecí, žiadna infekcia ani nič podobné, o čom sa
dočítal na istých stránkach.
Mark
stále spal, spánkom temného anjela a on
myslel na to, čo všetko asi musel prežiť, čoho všetkého bol práve teraz
súčasťou.
Nechal
ho oddychovať.
Už
vyzeral trochu lepšie, ako keď sem prišiel, nebol až taký bledý a Misha sa
oňho staral ako len najlepšie mohol.
Nepýtal
sa ho na podrobnosti. Aspoň nie teraz, ak sa niečo také stalo, znamenalo to
zároveň, že sa musí skrývať a že nepotrebuje svedkov, preňho samého bolo
zrejme lepšie, keď práve teraz o celej akcii toho vedel čo najmenej.
No
boli tu isté náznaky, že jeho zranenie bolo výsledkom, slabšej podpory zo
strany darkArts.
Potrebovali
ich, aspoň na istý druh práce, na to, aby im isté vplyvy neprerástli cez hlavu.