fandom: rps supernatural
pár: Misha Collins /Mark Pellegrino
varovanie: , fóbie, mladý tínedžer Misha,
dospelý Mark, Mark, vodcom hackerskej skupiny,
Mark-pokušiteľ, Misha_stredoškolák, Misha, s červenými vlasmi_ mysteriózne, dobrodružné, zo súčasnosti
inšpirované hackerským seriálom Mr.
Robot... (no veci si prispôsobujem podľa seba)
Obsah: „Iba jedno kliknutie...“
Pre Michalette
Prechádzal
farmou už len preto, že Sasha ho požiadal, aby čas od času skontroloval
zamestnancov. Už sa cítil trochu lepšie a povedali mu, že pobyt na
čerstvom vzduchu mu vôbec neublíži.
Nemal
do ničoho zasahovať, len jeho prítomnosť ich mala povzbudiť vtom, aby si
splnili svoje povinnosti.
Ráno
pri ňom Mark nebol, no nič nenasvedčovalo tomu, že by mal akékoľvek problémy,
preto urobil tú rannú obchádzku bez väčších problémov a až potom sa mienil
začať zaujímať o tú možnosť, že by aj relatívne mohli spolu raňajkovať.
Bol
to ich posledný deň, ktorý by mohli stráviť osamote, preto chcel urobiť všetko
preto, aby si to v dostatočnej miere užili, keďže jeho rodina by sa mala
už pomaly vrátiť. A ešte sa ani len nedohodli na tom, či Mark odíde, alebo
tam istý čas pobudne a niečo si pre nich vymyslí.
To,
čo mal možnosť vidieť, ho však znepokojilo.
Niekto
k nim prišiel a bol to práve Louis. Ten Louis s darkArts
a nie Nezávislý člen, ktorý zvyčajne vybavoval podobné záležitosti, ak
bolo nutné komunikovať takto nepriamo a nevybavili si to
s A medzi sebou.
Louis
bol v tomto zmysle takmer rušivým elementom, nedalo sa naňho spoľahnúť
a bol až príliš zaťažený na to, čo mu prikázala jeho sestra, ktorá sa
v tých posledných dňoch veľmi nevyznamenala.
Jeho
prítomnosť nebola preňho dobrým znamením, nepochybne preto, sa pozastavil
bližšie pri plote a čakal ako sa ich rozhovor vyvinie.
„Čo
sa stane, ak to zistí...“ povedal Louis dosť rozrušene.
„S
tým sa vysporiadame neskôr...“ vyhlásil Mark absolútne pokojne.
„To
dievča ... ale on... myslím, že sa ... vôbec po prvý raz ho niekto zaujal tak
ako ona... myslíte, že sa uspokojí s tým vysvetlením, ktoré sme mu
podsunuli...“
„Bude
mu to stačiť, ver mi, že ho poznám dosť dobre na to, aby som vedel, čo naňho
platí. Celú tú záležitosť uzavrie rovnako ako s Blue... Danielle je
rozumná a podarilo sa jej všetko uhrať tak, aby nemal ani len najmenšie
podozrenie... svoje miesto si zrejme právom zaslúži...“
To,
čo povedal Mark, akoby v ňom prebudilo ten prvý záchvev paniky patriaci
zvyčajne k jeho fóbiám, no tentoraz sa vzťahoval na vec, ktorá sa
neodohrávala v jeho hlave, ale priamo pred ním.
„Arwen
sa vrátila tam kam patrí a už o tom viac nebudeme hovoriť... Nie,
Louis nepomôžem ti s tým a ani ty sa do toho nebudeš miešať...“
uzavrel Mark chladne.
„Ako
poviete, pane, len dúfam, že máte pravdu, že sa na to čoskoro zabudne...“
„O
to nepochybuj...“
„Ale
čo bude s ňou? Ten človek vyzeral byť...“
„To
nie je naša starosť, nezabudni čo som ti povedal už aj predtým... staraj sa
hlavne o svoj vlastný chrbát...“
Čo
jej urobili?
Čo
mohli stihnúť za taký krátky čas a čo znamená, že sa vrátila domov.
To
neznelo dobre, ale skôr ako jedno z tých hesiel, ktoré nemuselo vskutku
znamenať nič príjemné.
„Operácia
návrat domov sa skončila, nemám ti k tomu viac čo povedať a ako
vidíš, moje možnosti sú práve teraz dosť obmedzené, očakávam, že
v najbližšej dobe sa všetko urovná a dostaneme sa s problémov,
do ktorých ste nás zatiahli...“
„Budem
sa snažiť, aby sa to viac neopakovalo, no viete, že sú istí ľudia, ktorým
nemôžeme povedať nie...“
„To
si veľmi dobre uvedomujem, Louis...“ ubezpečoval ho o tom Mark.
Potom
už toho veľa nenahovorili, roztržitý člen skupiny darkArts sa s ním
rozlúčil, nasadol do svojho auta a odišiel.
Misha
však zamieril rovno k svojmu šéfovi.
Niežeby
zvyčajne túžil po priamej konfrontácii, no keďže on sám mal za úlohu spriateliť
sa s Arwen, chcel hneď vedieť, čo to má znamenať. Predpokladal, že
s ňou sa už aj tak nebude môcť spojiť a veľmi ho to mrzelo.
„Čo
ste jej urobili?“ začal hneď skôr zostra ani nevedel, kde presne sa to
v ňom vzalo, taká tá rytierskosť na ktorú by predtým ani len nepomyslel,
no ona bola bezmocná v istom ohľade tak ako on a vedel, že teraz, keď
sa snažia celú tú záležitosť zamiesť pod koberec, niekto by im mal pripomenúť,
že to nebude až také jednoduché.
„Nič
sa jej nestalo, Misha, len sa vrátila domov...“ upokojoval ho Mark a chcel
sa ho aj dotknúť, ale on sa mu vytrhol.
„Vrátila?
Skutočne a čo to asi tak znamená? Veď som sa predsa mal s ňou istý
čas zhovárať a ...“
„Áno,
iste odpútať jej pozornosť od iných vecí, ktoré...
„Využiť
ma na to, aby ste ju mohli odpratať s cesty, pokojne to povedz týmto
spôsobom....“ hádal sa s ním ďalej a bol pripravený toho urobiť ešte
omnoho viac.
Nebolo
to správne, len tak sa zahrávať s jej životom a využívať slabosti
Arwen proti nej.
To,
že Mark práve teraz vychvaľoval jeho sestru tiež dopomohlo k tomu, že sa
s ním túžil viac než pohádať.
„Je
to zložitejšie než...“
„Nie,
skutočne ma nezaujímajú žiadne z tvojich výhovoriek, Mark... Chcem vedieť
čo ste urobili a prečo ste sa proti nej spriahli... Je to len nevinná
osoba, nemá s tým nič spoločné!“
„Ona
nie, ale osoba, ktorá nás o to požiadala, má dosť výrazný vplyv...“
pokračoval Mark vo vysvetľovaní a vôbec mu neprekážalo, že naňho aj
naďalej kričal.
„Jeden
z nich?“ opýtal sa potichu a o niečo pokojnejšie.
Tí
z veľkého sveta.
To
bola temná stránka, ktorá ich spájala s darkArts tie kontakty, ktoré
takpovediac zabezpečovali to, že nemali zvyčajné problémy smrteľníkov
zapájajúcich sa do činností tohto druhu. Rozdiel medzi tým či sú hrdinovia
alebo zločinci. Narazil na tú zvyčajne nepatrnú hraničnú čiaru pretínajúcu oba
svety plné sivej.
Mocní.
Osoby,
ktoré všetkým hýbali a nebolo možné si ich len tak beztrestne poštvať
proti sebe.
Osoby,
ktoré ostávali na pozadí a všetko riadili zo svojich bezpečných pozícií.
„Áno,
môj drahý, jeden z tých, o ktorých sa nehovorí... radšej na to
zabudni... ber to tak, že tvoja úloha bola splnená, že si urobil to, čo si
musel...“
Naklonil
sa bližšie k nemu, áno prial si, aby bolo skutočne v jeho povahe,
pokračovať v tom, čo začal, aby dokázal za ňu ďalej bojovať.
No
mocní, to bola iná kapitola a on bol len hacker nie čarodejník.
A on
dúfal, že zabudne na všetko, čo počul, na všetko čo sa netýkalo jeho zvyčajných
úloh.
Vymaže
aj tú poslednú časť ich rozhovoru, lebo takýto bol tento sveta, také dôležité
v ňom bolo všetko vymazať a pohnúť sa ďalej.
Zotrvávanie
v kruhoch mohlo byť bolestivou skúsenosťou.
***
Chcel
to urobiť. Aspoň raz len tak všetko hodiť za hlavu.
No
nedokázal sa toho zbaviť. Nie tak ľahko,
ako si to pôvodne zaumienil.
Keď
sa vrátil k svojmu notebooku, keď vymazával tie ich posledné rozhovory,
opäť sa to k nemu vrátilo ako prílivová vlna nepokoja, ktorú nemohol
ovládnuť.
Jeho
svetlá stránka sa postavila voči tomu, čo malo byť považované za samozrejmosť,
voči tomu druhu obrany, ktorý mu Mark poskytoval, ako osoba, ktorá mala na
starosti všetky tie nepríjemné záležitosti a intrigy súvisiace s ich
komplikovaným svetom.
A on
tomu napokon neodolal. Aj napriek tej možnosti, že by mohol byť potrestaný,
spustil tú novú búrku, keď napísal, nie cez svoj link, ale cez inú osobu, ktorá
sa ešte len formovala v jeho vnútri, cez svoju zálohu, ktorú mienil použiť
keby všetko zlyhalo.
Neurobil
to z ich domácej siete, napojil sa na inú, proste improvizoval ako to mal
vo zvyku.
Boli
to len dve slová, no on už vedel, že spôsobia výbuch, no on bol tou osobou,
ktorá ho dokázala bez výčitiek spustiť.
Internuncius_sivý
je online
Oklamali ťa.
Odoslané
užívateľovi aganemnom.
Nič
viac len tie dve slová, ktoré ho možno privedú k pravde a možno nie.
Až potom pokračoval vo vymazávaní, až potom bolo všetko opäť očistené.
S Markom
potom opäť sedeli vonku, cítil sa už lepšie, no aj tak ešte musel dobrať lieky.
Markovo
zranenie im znemožňovalo robiť čokoľvek iné než sa zhovárať a trochu sa
navzájom provokovať.
No
aj tak mu vyhovovala tá možnosť, že mohol byť aspoň čiastočne v jeho
objatí a užívať si ten druh pozornosti, ktorý mu bol schopný poskytnúť.
Nerobil si ťažkú hlavu z toho, že by ich mohol niekto vidieť, zamestnanci
mu boli ukradnutí a zvyčajne sa nemotali tak blízko domu.
Práve
teraz sa cítil až priveľmi spokojne a vôbec nič ho netrápilo.
***
Prišiel
k stolu a oni tam spolu ráno skrátka sedeli, akoby sa vôbec nič
nedialo. Jeho brat, Mark, Jenny a Emilia.
Chvíľu
takmer zabudol, kde sa nachádza, keď ich tam tak videl, na okamih podľahol tej
možnosti, že zrejme má akýsi druh šialených halucinácií. No oni tam skutočne
spolu raňajkovali, o čom sa mal možnosť presvedčiť, keď ho Sasha oslovil.
„Tak
poď, Misha... sadni si k nám... Tvoj priateľ nám práve hovoril o tom,
ako ste sa zoznámili... To som skutočne netušil, že môj malý braček, už
absolvoval kurzy na univerzite...“ s neskrývaným nadšením odvetil jeho
starší brat.
Áno,
chodil na ne, lebo mu ich odporúčal Andrew. A bol schopný toho urobiť ešte
omnoho viac len preto, aby ho uznával.
„Nebolo
to až také zložité a bavilo ma to...“ pripustil s istou dávkou
hrdosti, že niečo podobné absolvoval.
A presunul
sa na to jediné prázdne miesto vedľa
Marka. Cítil sa už omnoho lepšie začínal sa uzdravovať.
Mark
mal všetko pod kontrolou, opäť sa prejavovali jeho manipulátorské sklony.
Misha
len sledoval, ako sa mu podarilo okúzliť celú jeho rodinu a dostať ich
tam, kam ich potreboval.
Prial
si mať schopnosti podobného druhu. A do istej miery svojho priateľa
obdivoval.
Všetko
bolo v poriadku a raňajky prebiehali tak ako zvyčajne.
Keď
sa k nemu medzi rečou len tak naklonil a pošepol mu: „Aganemnom tú
správu nikdy nedostane, ale dobrý pokus, môj drahý, no nabudúce musíš byť
dôslednejší...“
Nehneval
sa, aspoň navonok to nedával najavo, no on aj tak jedol s určitou dávkou
ostražitosti a skôr počúval, než sa zapájal do ďalších rozhovorov. A svojím
spôsobom mu dal súhlas na to, aby sa o to pokúsil opäť. Zrejme sa naňho
predsa len niečo nalepilo a aj on naňho mal istý vplyv.
***
Keď
lekár uznal, že sa môže vrátiť do školy, Mark bol ešte stále u nich, ako
jeho priateľ z univerzity mal v ich domácnosti istú vážnosť. Dokonca
sa dalo povedať, že sa dokázal pomerne rýchlo zaradiť do tunajšieho života.
Urobil si z toho takú tú predĺženú dovolenku a nikto voči tomu nič
nenamietal, lebo aj on bol spokojný a do istej miery si vedel predstaviť,
že to v tej väznici menom stredná škola ešte chvíľu vydrží.
Práve
dnes sa chystali pracovať na jeho izbe, Emily pripravovala všetko potrebné
a aj on sa už zmieril s touto možnosťou, lebo aj Mark sa ponúkol, že
im pomôže.
Nehovorili
o tom, čo urobil, ani ho za to nepokarhal, a práve tak mu to teraz
vyhovovalo.
Hoci
časť z neho túžila po treste, niežeby si vyčítal čo urobil a zrejme
by sa o to pokúsil znova, keby mal tú možnosť, keby nevedel, že šéf jeho
hackerskej skupiny práve teraz už len preto, aby sa rozptýlil predvída jeho
kroky.
S nevôľou
zaregistroval pípnutie na vrátnici, po ktorom musel dovoliť, aby mu prezreli
batoh.
Nič
sa v ňom nenašlo, tak musel ísť dole jeho opasok až potom sa mu podarilo
prejsť.
V škole
sa toho nič nezmenilo, od toho prvého dňa keď tu bol vyzeralo byť všetko v poriadku,
až na to, že mu neuznali celkovú ospravedlnenku na telesnú, lekár, ktorého
zvyčajne na podobné triky používal, zdá sa, zomrel, čo si nevšimol, lebo čelil
problémom iného druhu, a teraz mu bolo jasné, že dlhšie než tie dva
týždne, ktoré dostal kvôli svojej chorobe, to nebude môcť naťahovať.
predchádzajúca kapitola
nasledujúca kapitola
