fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle, Myrtle Elizabeth Warren.
pár: Myrtla/Tom Riddle, Myrtle Elizabeth Warren.
Obsah: „Vtedy som verila, že on už viac nebude súčasťou môjho sveta. Ale on sa vrátil a nič viac nedokázalo zastaviť temnotu...“
Myrtla je v 7 ročníku a Tom sa vráti z "objaviteľskej cesty" a dostane miesto profesora OBČM...
pokračovanie Poviedky vtedy som mala ten pocit, verzie A, mimo kanón
Pre Petriku
poznámka: po fakt tvrdom tréningu a brutálnych pocitoch sa mi zas podarilo prísť sem... no túžba po písaní bola silnejšia než všetko ostatné, takže sa ňou chcem nechať viesť aj v budúcnosti...
***
Svadobný sľub.
Druhá časť toho obradu, ktorý mali ešte
absolvovať. Zásnubné znaky ešte ani nevybledli, čo by isté osoby mohli
považovať za trúfalosť, keby sa to netýkalo jeho. Mladého čierneho mága, ktorý
si postupne upevňoval svoju moc nad čarodejníckym svetom.
Myrtla stále cítila dotyk jeho pohľadu,
nedokázala vzdorovať jednému z tých pocitov, ktoré zasahovali do jej
myšlienok, keď sa veľká sieň začala postupne zapĺňať preverenými hosťami.
Vopred upozornenými na riziká akéhokoľvek odporu. Ich tváre, sa stávali zdrojom
istého druhu prirodzenej nervozity.
A nič sa tom nemenilo ani to, že
mali za sebou gratulácie rodiny a Tom opäť zaujal miesto vedľa nej.
Srdce jej prudko bilo, keď sa okolo
nich utvoril kruh a ministerský úradník zaujal Blackovo miesto.
Stála tam ako vo sne, ako v zajatí
svojich najtajnejších očakávaní. Kdesi hlboko pulzovalo šťastie, stále
prítomné, stále živé, ale aj... Akýsi
ďalší kúsok zo skladačky jej pocitov, ktorý akoby nesedel do celého toho
hlavolamu zloženého z jej pocitov.
Uradník, starší muž, pomerne vážený na
ministerstve mágie, otvoril knihu, ktorú si priniesol so sebou a začal
s príhovorom.
„Drahí snúbenci, vážení hostia... zišli
sme sa tu v mene mágie, aby jej moc potvrdila uzavretie tohto zväzku...“
v tých slovách, akoby sa prebudila ďalšia vlna mágie, dosiaľ spiaca
a nepatrná, akoby práve teraz získala nový charakter. Jeho hlas bol silný,
dôrazný, skutočná moc mágie sa v nich odrážala, prebúdzala symboly na ich
rukách, tie symboly zasnúbenia, ktoré boli opäť odhalené, tentoraz pred
všetkými.
Cítil iný druh tepla, no zároveň aj
chladu, prechádzalo to nimi oboma, keď sa ich dlane k sebe opäť
priblížili.
Keď ich spojenie v nej upevňovalo
novú istotu, otvorilo symboly s nežnou dôraznosťou. Uvedomovala si, že sú
spojení, každý pohyb jeho mágie aj svojej vlastnej, jedna druhú skúmali, jedna
druhú boli bytím, ktoré nemohlo byť ničím nahradené ani zastrašené. Tie vlny
mágie, príjemné ako pokojná hladina rieky, boli súčasťou tej moci, ktorej bolo
tak ľahké podľahnúť, tej radosti, ktorú nebolo možné vyjadriť, len cítiť.
Hlas úradníka najprv takmer ani
nezaregistrovala natoľko bola očarená hĺbkou svojich pocitov.
„Vy lord Slizolin, potvrdzujete vaše
spojenie s vašou snúbenicou Myrtlou Elizabeth, spojenie nazývané manželský
sľub, v mene mágie a moci...“ jej priezvisko už nevyslovil počas
zasnúbenia sa ho vzdala, bolo od nej oddelené a z jeho súhlasom sa s ňou
malo spojiť to jeho, preto bol on tou osobou, ktorej bola ako prvá kladená táto
otázka.
No jej samej sa zdalo, akoby prišla až
príliš rýchlo. A ona o to intenzívnejšie vnímala prerušenie toho prvotného
šumu spojeného so vstupom hostí, všetko akoby ustalo a ticho ovládlo sálu,
tak ako to bolo zvykom, no práve teraz sa jej zdalo, aj to, že všetko zastalo,
že tlak tých očí začína byť neznesiteľný.
Pulzovanie jej srdca pomaly prechádzalo
do pokojnejšieho rytmu, keď sa dívala do Tomových očí, keď pokojne čakala na
ďalšie z jeho rozhodnutí, zmierená s akýmkoľvek výsledkom. Jeho
pohľad bol stále nepreniknuteľný, stále uzavretý pred všetkými, bol len krásnou
sochou s pohľadom, z ktorého sa nedokázalo vyčítať nič, no práve
teraz mal v sebe tú vznešenosť, ktorá všetkých utvrdzovala v tom, že
pochádza z významnej rodiny.
„Potvrdzujem svoje áno v mene mágie
a moci...“ povedal to v jednej reči smerom k úradníkovi a potom
to zopakoval: „Potvrdzujem svoje áno v mene
mágie a moci...“ dívajúc sa pritom priamo na ňu, v parselčine,
tak ako to mali vo zvyku potomkovia Slizolinu.
„Myrtla Elizabeth, potvrdzuješ svoje
spojenie so svojím snúbencom, lordom Slizolinom a zároveň prijímaš jeho
meno, v mene mágie a moci...“
Dopriala si čas, ten nevyhnutný čas
potrebný na to, aby necítila váhu toho rozhodnutia na svojich pleciach a dovolila
radosti prevládnuť nad všetkým.
„Potvrdzujem svoje áno a prijímam jeho
meno v mene mágie a moci...“ dokončila svoju časť sľubu v angličtine
a potom prešla aj do parselčiny, čo vyvolalo vzrušený šepot medzi všetkými
zúčastnenými.
Znaky zasnúbenia zmizli a Myrtla bola
stále sprevádzaná pulzovaním tepla, nenávratne spojeným s chladom.
Stále v opojení tých pocitov,
ktoré v nej vyvolal ďalší odliv mágie, si vymenili prstene, nové, ale
zároveň aj staré, s jemnejším hadím vzorom a úradník uzavrel ich
obrad.
„Na základe moci, ktorá mi bola udelená
vyhlasujem tento zväzok uzavretý v mene mágie a moci...“
Stalo sa to.
Ona a Tom skutočne.
Neverila tomu, stále ešte úplne
nedôverovala svojej mysli.
Až keď ju pobozkal, až keď bol ich bozk
jemnejší, ako jedno z tých elegantných riešení. Jeden z tých bozkov,
ktoré jej myseľ odvrátili od hľadania akýchkoľvek chýbajúcich častí,
akýchkoľvek pocitov, ktoré jej unikali.
