pár: Myrtla/Tom Riddle, Myrtle Elizabeth Warren.
Obsah: „Vtedy som verila, že on už viac nebude súčasťou môjho sveta. Ale on sa vrátil a nič viac nedokázalo zastaviť temnotu...“
Myrtla je v 7 ročníku a Tom sa vráti z "objaviteľskej cesty" a dostane miesto profesora OBČM...
pokračovanie Poviedky vtedy som mala ten pocit, verzie A, mimo kanónPre Petriku.
Šla na teoretickú hodinu Čiernej mágie,
ktorú v Tomovej neprítomnosti viedol Grindenwald. Nebol na ich svadbe, no
pogratuloval im dodatočne. Jej osobne vôbec neprekážal, jeho hodiny boli zväčša
pokojné, nevyžadoval ani žiadnu mimoriadnu
aktivitu, vyhovovalo mu, keď o čiernej mágii mohol hovoriť hlavne
on sám. A proti jej účasti na teoretických častiach nemal žiadne výhrady,
práve naopak.
„... Je nepochybne nutné, hlavne čo sa
týka zaklínadiel temného charakteru, odhadnúť v rámci svojich možností
a schopností vhodnosť daného zaklínadla, mágia nemá ovládať čarodejníka,
ale čarodejník mágiu... A práve vy, študenti posledného ročníka, by ste
mali čo najskôr pochopiť ten rozdiel...“ prednášal im tým svojím hlasom, stále
mladý, akoby na ňom čas nezanechával žiadne stopy.
Myrtla ho počúvala, robila si poznámky,
potrebovala si niečím zamestnať svoju myseľ, odpútať svoju pozornosť od strachu
a nervozity, ktorými bola ovládaná.
Hodina zbehla pomerne rýchlo, keď im
profesor začal uvádzať teoretické príklady, niektoré natoľko vtipné, že im
dovolil sa aj zasmiať.
No zároveň sa stále pridržiaval
Tomových osnov, takmer až do bodky, ak by mala byť presná, dal si záležať, aby
nič nezanedbal, no opatrne pridával do výkladu aj svoj vlastný postoj.
Práve teraz sa jej samej na škole skôr
páčilo, no vedela, že prax aj teoretické časti bude musieť absolvovať až
o rok, jej štúdium sa teda malo uzavrieť neskoršie, než mala pôvodne
v úmysle.
No opäť sa tu cítila bezpečne, opäť to
bol jej domov. Aj napriek tomu, že si pomaly budovala aj svoj vlastný.
***
„Ahoj, tak som tu, máš v pláne ísť
na aj Dejiny mágie?“ oslovila ju Eileen Princeová, dievča zo Slizolinu, ktoré
sa akosi spontánne pridalo k nej a k Imelde.
Aj ona pri nej ostala, aj keď Potter
mal isté pochybnosti, čo ona sama práve teraz považovala za príjemnú zmenu
tunajších pomerov.
A Myrtla neodmietla ani Eileen,
nech už boli jej dôvody akékoľvek, bolo príjemné nebyť aspoň istý čas úplne
sama.
Nie v tomto období, kedy sa
v ich spoločnosti cítila istejšie, akoby niekam patrila, aj keď niekde
v jej mysli rezonovala tá skutočnosť, že za to všetko vďačí len svojmu
zväzku s Tomom, bolo príjemné mať aspoň istý čas svoje kamarátky, bez
ohľadu na to zvyčajné tabu medzi fakultami, ktoré akoby práve teraz bolo
narušené. S Elaine si každopádne rozumela veľmi dobre, čo jej celú
situáciu značne uľahčilo.
„Áno, myslím, že áno...“ pospať si
chvíľu na tej hodine, to nebolo na zahodenie, hlavne nie teraz.
Pomaly si dala tašku na plece, bola
značne odľahčená, takmer ani necítila jej váhu.
No zasiahlo ju niečo iné, tá pre ňu
čiastočne až nová bolesť, v ktorej všetko ostatné zanikalo.
***
Nočné ticho sprevádzalo dovŕšenie istej
časti jej života, istých rán, ktoré boli tak náhle uzavreté. A ona bola
obklopená tým pocitom, unavená a stále ešte zasiahnutá očakávaním.
Školská sestra a liečiteľ stáli
pri jej posteli. Sestra jej podala jej dcéru. Zrazu ju mala v náručí.
A jej vedomia sa dotklo meno. Tak náhle, tak prirodzene, akoby celý čas
niekde len potichu oddychovalo.
Ambra.
Tak práve teraz vyzerala, tak to ona
sama cítila, keď sa dívala do tváre svojej dcéry. Tváre poznačenej tými dobre
známymi jemnými črtami. A ona sama, akoby cítila, že všetko je aspoň
nateraz v poriadku.
Aj keď jej otec sa ešte stále nevrátil
aj keď on nemal možnosť ju vidieť, no predpokladala, že mu to dali vedieť.