fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle, Myrtle Elizabeth Warren.
Obsah: „Vtedy som verila, že on už viac nebude súčasťou môjho sveta. Ale on sa vrátil a nič viac nedokázalo zastaviť temnotu...“
Myrtla je v 7 ročníku a Tom sa vráti z "objaviteľskej cesty" a dostane miesto profesora OBČM...
pokračovanie Poviedky vtedy som mala ten pocit, verzie A, mimo kanónmoja nálada: 😒😓😕 stále ma to sem poriadne nechce pustiť, nenávidím agoru a lieky just ešte viac neznášam len by som z nich spala a to beriem hnusnú polovičnú dávku.
Pre Petriku
***
Napokon sa ho aj naučila báť. Mala
možnosť sa o tom presvedčiť, keď sa niekto náhle priblížil k jej
posteli.
Strhla sa, presvedčená o tom, že
on sa rozhodol ju navštíviť.
„Nechcela som ťa zobudiť...“
ospravedlňovala sa jej Eileen, nervózne si pritom obzerala Nagini, ktorá bola
ovinutá okolo jednej priečky na detskej postieľke.
„Nespala som...“ vyhlásila Myrtla
obozretne, stále ešte znepokojená svojou vlastnou reakciou. Bolo predsa
prirodzené, že by mal navštíviť svoju dcéru, aspoň zo zvedavosti, ak pre nič
iné. Opatrne sa posadila, čiastočne zasiahnutá bolesťou. Mala za sebou to
všetko, čo znamenalo prestať byť len dievčaťom a stať sa matkou.
„Pokojne si sadni...“ naznačila jej,
aby zaujala miesto na stoličke, ktorá bola umiestnená neďaleko jej postele
v nemocničnom krídle.
„Neboj sa, neublíži ti,“ doplnila, keď
si všimla, ako ťažko sa odpútava od pohľadu na ňu. Až potom si Eileen opatrne
sadla na kraj stoličky, stále ešte tak zvláštne napätá.
„Gratulujem ti, som rada, že je všetko
v poriadku...“
„Ďakujem,“ odvetila Myrtla rozpačito,
stále si ešte zvykala na to, že niekto má z nej strach tohto druhu.
Ona by predsa nikomu neublížila, no
uvedomovala si, že Nagini nie je v tomto zmysle veľmi dôveryhodná.
„Aj Imelda, by mala o chvíľu
prísť... ja... môžem sa pozrieť na malú teda... ak dovolíš...“ dodala už omnoho
pokojnejšie.
***
Dívala sa na darčeky od nich. Od svojich kamarátok, ktoré
s ňou a s Ambrou strávili istý čas. Boli to len také drobnosti,
sladkosti z medových labiek a akási pohyblivá figúrka malého draka,
ktorá sa uvelebila na nočnom stolíku. No tešila sa z nich. Znamenalo to,
že si na ňu spomenuli, že sa rozhodli pre ňu a pre Ambru niečo urobiť, bez
ohľadu na svoj strach.
Priala si však, aby Ambru mohla vidieť aj jej mama, aby
s ňou mohla hovoriť o tých veciach, ktoré ju trápili.
Chcela by vidieť aj svoju sestru, zistiť ako sa jej darí
s mágiou, no vedela, že ak by si dovolila neposlúchnuť Toma
a kontaktovať ich, oni by si to odniesli. Musela sa zmieriť s tým, že
im dovolí pokojne žiť, ďaleko od svojej osobnej vojny.
Striasla sa, keď zachytila ďalší pre ňu dobre známy zvuk.
Temná postava v čiernom habite s kapucňou zakrývajúcou tvár, zrazu
stála pred ňou.
Bol to On.
Premiestnil sa. Privlastnil si toto privilégium riaditeľa
Rokfortu.
Dívala sa na to, ako si zložil kapucňu, pod ňou bola tá jeho
krásna tvár, takmer až ľudská, no pre ňu aj pre tých ostatných už skôr súčasť
legendy.
Priala si, aby tie oči, ktoré boli podobné Ambriným, neboli
len očami lorda Voldemorta, priala si, aby nezavrhol Toma a nezabudol na
to, čo všetko bolo preňho vo svete čarodejníkov samozrejmosťou, aby si neželal,
aby upadlo do temnoty to čo bolo dobré a prospešné. Aby nepodliehal len
tomu večnému chladu.
