16. 4. 2017

Smrťožrrútka Prológ



pár: Daphne Greengrassová/Severus Snape, Daphne Greengrasová/lord Voldemort (dvojpoviedka)
varovanie: romantika, dráma temné, het
obsah: Zrazu to bola ona, kto mal jej oči...

Nedokáže sa mu pozrieť do očí, no môže sa o to aspoň snatiť. Nikdy tak veľmi netrpela na žiadnej hodine, ako práve teraz, na tej jeho.
„Otvorte si knihy na strane tridsaťpäť, nájdete tam ďalší postup...“ Snapov hlas bol dnes umiernenejší než zvyčajne, nemusela ho len tak počúvať, bez toho, aby nevnímala útočnosť tých slov, ktorými zvyčajne oplýva počas ich popoludňajších dvojhodinoviek elixírov. Zdesená z tej zmeny, sledovala ako modrá plačlivka mizne v jej kotlíku, čo sprevádzalo zaprskanie, keďže šlo o príliš veľkú dávku tejto čarovnej huby, jej elixír nebol ani zďaleka perleťový ako sa to písalo v pokynoch, ktoré boli na tabuli.
Pridala ešte pár hľuzoviek obyčajných, čo spôsobilo aspoň čiastočné zlepšenie konzistencie, no len natoľko, aby Snape nemal dôvod sa pri nej zastaviť. Nevedela, či by to zvládla keby sa rozhodol jej k tomu niečo povedať.
Snape nezvykol otvorene kritizovať študentov zo svojej fakulty, jej prácu zvyčajne prešiel mlačaním, aspoň na verejnosti to tak bolo, tak jednoduché bolo pre ňu preplávať bez povšimnutia jeho hodinami.
No dnes si netrúfala odhadnúť, čo by mohol urobiť, po tých... udalostiach sama nevedela, čo si má myslieť o vedúcom svojej fakulty.
Bol to stále ten istý Snape, ale aj... Vzala do ruky nôž keď si uvedomila, že Potter sa na ňu opäť díva.
Rozdrvila plochou hranou jednu z cibuliek, celou silou až šťava z nej vystrekla a dotkla sa jej líc. Nepálilo to, no aj tak inštinktívne siahla po obrúsku do svojej tašky. Keď sa zbavila tej lepkavej hmoty, Snape už začal opäť prechádzať pomedzi lavice.
„Žalostné Longbottom...“ pristavil sa pri ich nešťastnom spolužiakovi z chrabromilu.
„O vašom výtvore nie je nutné ani len polemizovať, Potter, odoberám desať bodov chrabromilu...“
Potter, ktorý si okamžite prestal všímať Daphne sa tváril akoby bol za stav jeho kotlíka zodpovedný Snape osobne a vzdorovito si ho premeriaval.
Všetko bolo normálne, ale... Zachytila Snapov pohľad, keď sa blížil k Slizolinskej časti triedy. A obávaal sa, že to naozaj nezvládne, keď musela opäť čeliť tým jeho čiernym očiam.
„Slečna Greengrassová..“ oslovil ju a ona pochopila, že akékoľvek snahy o záchranu elixíru boli zbytočné, sklopila zrak a pozrela sa do svojho kotlíka, elixír priam ukážkovo stuhol a jeho hladina bola hladká ako zrkadlo, čo znamenalo, že je po ňom, teda aspoň po účinkoch, ktoré by mal mať.
No ona sama bola skôr nešťastná kvôli tým očiam, zeleným, takmer až cudzím, ktoré jej patrili, boli súčasťou jej tváre, ktorá... sa zmenila... a len nedávno poznačila jej život, niečím, čo ešte ani len nestihla poriadne spracovať. Akoby to čo sa stalo, bolo len...prasklinou na dokonale hladkej hladine.