Kráľovná 6.2

***
Dokončila svoj prejav, bol stručný, naplnený tým blízkym, čo považovala za vhodné a obohatený o novú aktualizáciu.
Každé jedno z tých slov bolo vyjadrením jej sily a  srdcom, kráľovná a žena splynuli v jednu osobu, ktorá sebaisto predniesla svoje rozhodnutie Štátnej rade.
Sedela na svojom tróne, dívala sa do tváre tých ctihodných mužov, ktorí mohli zničiť všetku jej nádej, oslabiť ju tak, ako sa to nikomu predtým nepodarilo.
Všetky tie prísne tváre ju obklopovali s neľútostnou istotou, že skôr či neskôr aj tak zlyhá, okrem tej jedinej, ktorá bola jej oporou, vždy keď to potrebovala. Lord M bol pripravený sa za ňu kedykoľvek postaviť, voči komukoľvek bez ohľadu na svoju vlastnú reputáciu, bol všetkým, čo si priala.
Vedela však, že lord M sa tentoraz hnevá, že nikdy nemal v úmysle zatiahnuť ju do škandálu, ktorý sa mal stať súčasťou jej vyhlásenia, vedela, že sa cíti zodpovedný za ten chaos, ktorý zrejme nastane, ak neupustí od svojich plánov, ktoré boli aj jeho, teraz už áno, už sa tomu ani on nemohol vyhnúť. Povedal, že ju nedokáže zastaviť, že ju nikdy nechcel sklamať, no priznal, že počítal skôr s tou možnosťou, že na ňu zabudne pod vplyvom nových zážitkov.
Musela na to myslieť, keď tváre tých ľudí, ktorí mali stále v rukách jej šťastie, boli obrátené  k nej. Ona myslela len na tú jedinú, to, že pri nej stál napriek jeho nesúhlasu s jej postupom, si veľmi vážila.
A dúfala, že jeho hnev čoskoro zostane len spomienkou. Ako tie udalosti spred zhromaždenia, na ktoré myslela ako na tú poslednú skúšku.
***
„Ako sa má, Ashton?“
„Už lepšie, Vaše Veličenstvo, môj lekár mi potvrdil, že to bola len jedna z tých neškodných záležitostí.“
„To ma veľmi teší, lord M.“
Vyhlásila Viktória spokojne, bola rada, že jeho synovec je v poriadku. No zjavne to nebolo všetko, čo by mali ešte prebrať a lord M sa stále tváril tak neprístupne.
„Čo sa to s vami deje? Už sa takmer ani neusmievate, niečím som vás snáď nahnevala?“ opýtala  sa takmer nevinne.
„Madam, musím priznať, že som nikdy nečakal, že sa dostaneme až do tohto bodu... stále však máte možnosť stiahnuť svoju požiadavku na schválenie nášho zväzku.“ Opäť s ňou hovoril ako jej premiér a nanešťastie s praktických dôvodov mal skutočne pravdu, napriek tomu, že bolo nepríjemné to pripustiť a ani jej plán jej nedával istotu, že sa dočká... že matka skutočne bude jej rozhodnutie prijaté tak, ako si to praje.
Lorda M sa však už nevzdá bez ohľadu na jeho vlastné obavy aj na vôľu rady, ak ju k tomu prinútia bude jej spoločníkom, nikdy ho nenechá odísť... Dosiahne to, aby aj on pochopil, že to myslí vážne, že to nie je z jej strany žiadny krátkodobý rozmar.
„A čo ste čakali, lord M! Moje slová podľa vás neznamenajú nič, myslíte si, že len tak vezmem všetko späť..“
„Čakal som, že po návštevách vhodnejších osôb, ešte možno prehodnotíte svoj postoj...dosiahol som, že budem môcť vystupovať ako neutrálna osoba, nič to však nemení na okolnostiach, ktoré poznáte...“
„Tak ste si to teda predstavovali, lord M, že ustúpim prianiam rodiny a náš sľub budem považovať len za... skutočne si myslíte, že som taká...“ začínala sa opäť hnevať, no cítila aj istý druh bolesti, že pochyboval o jej dôveryhodnosti, že si myslel, že svoje city môže len tak...
„Áno, to čo ste povedali, sa približuje k mojim najhlbším obavám, no ani zďaleka ich nevystihuje...“ povedal to takmer žartom. „No nikdy by som si nedovolil znevažovať vaše city, no mám isté skúsenosti, ktoré ma oprávňujú k záverom tohto druhu...“
Priala si, aby ho za to dokázala pokarhať, no bolo nesmierne ťažké, sa naňho hnevať, keď vedela, že aj on podlieha tej beznádeji.
Chápala jeho obavy, do istej miery, boli aj jej vlastnými. A chápala aj to, že sa ju snaží nahnevať, nepochybne schválne, aby... No nemala v úmysle mu to dovoliť, a tak ľahko podľahnúť.
Vedela, že lord M sa ju snaží chrániť, že chce urobiť všetko preto, aby bola čo najmenej zasiahnutá nepriaznivými dôsledkami, no nebolo možné vylúčiť z tohto jeho snaženia bolesť, spojenú s myšlienkou, že by nemal byť po jej boku, že by ich láska mala byť len chvíľou slabosťou.
Spoznala tú beznádej, počas všetkých tých nocí, vedela, čo znamená, osamelosť, ten pocit, že nemôže dýchať, že nemá žiadnu nádej na vyslobodenie, to bola Drina, jej detský rokov, Drina túžiaca po priateľovi, ktorý by... jej ukázal všetky farby sveta.
Viktória sa už nemusela schovávať, jej boj sa zmenil z uzavretého na otvorený a nebola pripravená zmierniť sa s prehrou.
„Nenamáhajte sa lord M, nepošlem vás preč, viem, prečo sa ma snažíte nahnevať, nevyjde vám to... zajtra sa postavíme pred radu...“
„Hovorili ste o miery a prosperite, no viete, čo môže vyvolať oficiálne požiadanie o schválenie nášho zväzku... Hoci mi to nie je príjemné, musím vás varovať...“
„Áno viem, to lord M a aj vy veľmi dobre viete, že ja sa nezvyknem len tak ľahko vzdávať... „stala, snažila sa kontrolovať svoje emócie, dokázať mu, že sa nenechá len tak ľahko zlomiť.
„Žiadam vás o dôveru, lord M, dajte mi príležitosť na to, aby som mohla vyhrať našu malú vojnu... tak ako uznám za vhodné, dokážem si predstaviť, že to nebude jednoduché, no som pripravená... „Samozrejme, ak... ma stále ľúbite, ak ste pripravený aj vy... splniť svoje sľuby...“ „Nedokážem si predstaviť, že by ste práve vy, lord M, nemali byť na mojej strane, pamätáte sa, čo sa stalo naposledy, keď ste sa pokúšali... tentoraz by to mohlo byť omnoho horšie...“ neočakávala, že jej hlas sa náhle zlomí, že jej všetky tie slová pripomenú, to čo môže stratiť, to bola tá pravda, vďaka ktorej bola slabá aj silná zároveň, možno láska skutočne bola takým malým šialenstvom.
„Áno, madam, pamätám si presne na to, čo sa vtedy stalo.“
Nebola na to hrdá, no musela to urobiť a ani jeden okamih z tej svojej malej vzbury neľutovala. Lebo William bol... Niekedy ani len nevedela pomenovať, čo presne pre ňu znamenala jeho prítomnosť v jej živote, možno si ani on tak celkom neuvedomoval, aké je pre ňu dôležité, mať ho po svojom boku.
„Nemôžem proti nim stáť sama, nenúťte ma k tomu...“ to mu povedala a myslela to skutočne vážne.
„Dokážte to, lord M... že na mňa nezabudnete... bez ohľadu na tých ostatných...“ priala si opäť cítiť jeho objatie, opäť byť len mladou bezstarostnou ženou, jeho láskou. No vedela aj, že ona je kráľovná, že bude musieť ako žena dokazovať svoju pozíciu ešte dlhý čas, kým nezíska rešpekt tých, ktorý si jej mladosť mýlia s ľahkomyseľnosťou a snažia sa pošliapať všetko to dobré, čo jej jej súčasťou.
Ticho z jeho strany pre ňu bolo miernym sklamaním. Dôkazom jej vlastného sklamania a ona nevedela, či je dostatočne silná na to, aby to dokázala zvládnuť, aby čelila jeho priamemu odmietnutiu, ktoré by sa mohlo stať zdrojom bolesti, ktorú nikdy nechcela cítiť. Aj ona má predsa právo na život, myslieť niekedy aj na svoje vlastné šťastie, ktoré dokáže zdieľať s ním, ak je pripravený jej to dovoliť.
„Ako sa rozhodnete, lord M, nebudem vás nútiť, aby ste to urobili, nikdy som to takto nechcela... len som dúfala, že... sa na vás budem môcť spoľahnúť... že budem cítiť tvoju podporu, William...“
„Budem stáť pri tebe Viktória, tak ako som ti to sľúbil... nech už to dopadne akokoľvek, budem za teba bojovať...“ počula jeho hlas, cítila jeho objatie, ktoré bolo pre ňu novou nádejou. Chvela sa stále ešte ovládaná tými nekonečnými možnosťami, ktoré by jej mohol pripraviť osud. A ona sa pokúšala ho za to nenávidieť, no nebolo to možné, lebo láska bola silnejšia.
„Nikam neodídete...“
„Nie, madam...“
Odovzdala sa tomu objatiu, zavrela oči, unavená no šťastná, že si vybral ju a nie povinnosť, že rozumie jej túžbam. Nebolo to preňho jednoduché o to viac si cenila tento dar, jeden z tých najvzácnejších, aké mala možnosť dostať.
„Netrápte sa kvôli mne ani kvôli rade, budem vás vždy ľúbiť a stáť pri vás bez ohľadu na to, aké bude ich rozhodnutie... Mrzí ma, že som vám spôsobil utrpenie, že som vás nútil o mne pochybovať...už sa to viac nestane, madam, už to nikdy nedovolím, nikomu ani sebe...“
Bála sa, že matka ju zradí, v jeho náručí však strach stratil svoje opodstatnenie, zmenšil sa o odišiel.

***
Neboli to slzy, ale úsmev, ktorý nedokázala zakryť, keď rada schválila ich zväzok. Nikdy sa viac necítila ako kráľovná, keď prijímala ich strohé gratulácie, mala chuť tancovať, no to by nebolo najvhodnejšie vzhľadom na okolnosti, aj keď jej tá predstava pripadala mimoriadne zábavná. Tak im len formálne ďakovala a čakala, kým sa rad preriedi, aby mala možnosť sa opäť dostať k nemu, k svojmu lordovi M.
Už čoskoro zrejme nebude jej premiérom, no stane sa jej manželom, jej životným partnerom, v podstate tak budú aj tak vládnuť spolu, bude jej radiť tak ako doteraz a nikto si už nedovolí mať k tomu akékoľvek výhrady.
Robert Peel zrejme dostane šancu na zotavenie vlády, netrápilo ju to, nič nemohlo zatieniť jej šťastie.
Bude sa vydávať, už čoskoro, keď prebehne proces abdikácie a iné prílišné formality, ktoré bude musieť parlament prebrať.
Nateraz však bola len šťastná, len vzrušená a nedokázala myslieť na nič iné, len na to, aké to bude prijať jeho ruku.
Na ten okamih, keď už viac nebude len jej premiérom.