Musím to niekam napísať, lebo mi nie je dobre a potrebujem sa toho zbaviť takže to urobím. Otec dneska prišiel domov opitý a on je proste vždy potom taký zvyčajne, že veľa rozpráva a smeje sa, ale dnes no začal veľmi vrieskať na mamu, nechcel ju pustiť ani na záchod, a začal s niečím búchať, asi s fľašou plastovou či s čím, ale ona mu vôbec nič nerobila, nekričala, nenadávala mu, ani nič, ale proste som usúdila, že bude lepšie, keď sa situácia trošku ukľudní, keďže no mala som z toho zlý pocit, keď som počula to búchanie a tak...som mala pocit, že by to trebalo prerušiť.
Tak som šla do izby a som mu povedala, že nech ju nechá tak, nech jej dovolí ísť od neho preč, povedala som, aby som ho postrašila, že zavolám no veď-viete-kam, lebo no ja neviem, samozrejme nechcela som nikam volať, len som ho postrašila, aby ju nechal tak a nevrieskal toľko. Tak som šla s mamou do izby svojej a som zamkla dvere, aby dal pokoj, aby sa ukľudnil a tak...
A som ho nepustila dnu, ta sa začal vyhrážať, že buchne do tých dverí a že ich rozbije či čo, to som sa už fakt toto no...ale i tak som neotvorila, už len preto, že hovoril také veci, tak potom išiel akože von, asi zase do krčmy či tak, ale ja som nechcela, aby zas do krčmy šiel, len som chcela, aby sa upokojil, aby nebol s mamou, lebo som sa zľakla proste... človek nikdy nevie, keď tak zrazu niekto začne vrieskať a tak blízko sa nad ňou nakláňal či čo, keď som vošla do izby sa mi to proste nepáčilo, teda to ako sa vyvíja tá situácia.... že čo sa stane a keď je opitý, akože nemalo by sa, ale človek nikdy nevie... ale neviem no či som urobila dobre, ale zas si myslím, že lepšie je predchádzať nešťastiu, ako potom ľutovať, keď sa niečo porobí, čo by sa nemalo a myslím, že som neurobila nič zlé, len som chcela, aby prestal kričať a upokojil sa.
Ospravedlňujem sa za citové výlevy, ale už mi je trochu lepšie, keď som to teda napísala.
