pár: Stiles (Jennifer Blake)/Derek
varovanie: zámena tiel, romantika, jednorázovka delená na 5 častí, smrť.
Obsah: Stiles zistí, že sa stal obeťou útoku démona.
poznámka: Ešte stále mám prázdniny, preto tá rýchlosť.
poznámka: Ešte stále mám prázdniny, preto tá rýchlosť.
Җ
„Tak dobre, kruh áno, to nebude problém.“
Vybral z kabelky kožené vrecúško, ktoré mal pripravené presne na tento účel. Časopis s nákresom nepotreboval, už sa to počas toho týždňa dávno naučil naspamäť. Darach ho po celý čas len pozoroval. Nechal ho vybrať správne miesto, aj posypať istú oblasť, nemuselo to byť celkom na milimetre presné, aspoň nie v tomto prípade. Nechal sa viesť hlavne inštinktom, netrvalo dlho a prvý kruh mal zhruba naznačený, potom si od neho darach prevzal vrecúško, aby vytvoril jeden aj pre seba.
Stiles vstúpil do svojej časti, odkopol pár prebytočných kamienkov, darach napokon zaujal postavenie vo svojom kruhu. Nechával ho všetko si pozorne prezrieť, nič nekomentoval, len sa naňho takmer fascinovane díval. Aspoň tak to vyzeralo z jeho pohľadu. Stiles by sa mal sústrediť na rituál, aby náhodou niečo nepokazil, ale stačilo len, aby sa dostal do stredu kruhu a jeho myšlienky sa vydali dosť svojským smerom.
Stále sa vracal k BBW, k tomu prečo jeho vlk po ňom tak skočil, aj keď si zrejme musel aspoň čiastočne uvedomovať, že má v posteli mladého muža, hlavne kvôli istým technickým detailom, ktoré Derek v žiadnom prípade nezanedbal. A nevyzeralo to, akoby na jeho tele hľadal niečo, čo by tam mať nemal. Už len tá predstava toho, že by si to mohli opäť zopakovať ho aspoň trochu rozohriala. Urobil pár krokov vpred, zakopol pritom o koreň, ale nerobil si s tým starosti. Radšej sa pokúšal sústrediť na to, čo bude musieť urobiť. A pomaly sa mu aj darilo prestať myslieť na svojho zlého vlka. Pripadal si takmer ako snaživý žiačik a úprimne povedané dosť by ho to bavilo, keby jeho učiteľka nebola druidským vrahom. A nemali by medzi sebou tú svoju zvláštnu myšlienkovo-komunikačnú linku.
„Teší ma, že ťa moja výuka zaujíma,“ po dlhom čase ho oslovil darach.
„Stále ma počuješ? To je predsa... Nemôžeš predsa vedieť, na čo som myslel, alebo...“
„Sme prepojení. Viem takmer o všetkom, čo si myslíš. Funguje to aj naopak, ak by si mal záujem... Bežné puto medzi žiakom a učiteľom.“
„Tak toto bežné určite nie je!“
„Naozaj? Mne sa zdá, že si si rýchlo zvykol.“
„Tak prečo neviem, na čo práve teraz myslíš ty?“ opýtal sa v snahe zakryť, že mala pravdu. Naozaj mu tieto podivnosti začínali pripadať ako bežná súčasť jeho života.
„Blokujem ťa.“
Úsmev, ktorý sa jej podaril, tentoraz nebol ani zďaleka taký kŕčovitý.
„Môžem začať?“ opýtal sa, nie ani tak preto, aby žiadal povolenie, skôr potreboval, tak trochu povzbudiť, aj keď nahlas by si to zrejme nepriznal.
„Jasné. Je to tvoje. Ja sa budem len pozerať. Ak by bolo treba poradím ti myšlienkami... Keď začne rituál musíš postupovať len podľa toho, čo si sa naučil...“
Prikývol a pripravil sa na ten zvláštny pocit spolupatričnosti, ktorý vždy po niečom takom na chvíľu ovládol jeho myseľ.
Dal ruky viac od tela, ako sa to od neho vyžadovalo, studený vietor mu vrážal do chrbta, bolo mu tak trochu zima, a začínal pociťovať prvé návaly strachu a trémy. Ten strom z prvého rituálu sa ho pokúsil pohltiť, nechcel si ani predstaviť, čo by mu mohol spôsobiť kruh, aj keď nateraz to vyzeralo veľmi mierumilovne a pokojne, no darach mu nedovolil prečítať si všetko mal len návod, ale nevedel, čo presne tento kruh spôsobí. Práve preto akosi nedokázal začať ani, keď sa snažil v sebe nájsť tie slová. Očakával, že darach sa začne sťažovať a bude doňho dobiedzať, aby sa už konečne vykoktal, ale z jeho strany bolo ešte stále ticho. Zdvihol zrak a pozrel sa na svoje telo.
Temný druid mu opätoval pohľad, no nijak zvlášť sa nesnažil mu čokoľvek vyčítať. Mal pocit akoby na seba hľadeli takmer nekonečne dlhú dobu, akoby všetko strnulo.
A potom to začul. Zvuk, pri ktorom sa strhol, pár konárov zapraskalo, niečo veľké sa rýchlo približovalo k nim. Najprv sa toho veľmi zľakol a pokúsil sa prekročiť hranice kruhu, no nepodarilo sa mu to, bol odhodený nazad.
Neprerušuj zoskupenie. Ak vojdeš do nejakého živého obrazu, nemôžeš len tak vyjsť, kedy sa ti zachce. Všetko čo urobíš bude mať na kruh vplyv. Ak ujdeš pretrhne sa a budeme to musieť zopakovať až o pár týždňov. To by si nechcel, však?
Niečo tam je!
Toho sa nemusíš báť.
Ale...
Dovnútra vojde len to, čo tam pustíš.
To ho trochu upokojilo, no aj tak nespúšťal oči z kríkov. Vyzeralo to ako zviera, presnejšie povedané vlk, ale Stiles vedel, že skutoční vlci v ich oblasti nežijú. Zastal až na začiatku kruhu, upieral naňho zelenosivé oči a pokojne čakal. Stilesovi sa zdalo, že tie oči už niekde videl. Mierumilovná farba sa rýchlo zmenila na červenú, vlk sa pokúsil vkročiť do kruhu, ale keď jedna z jeho láb vstúpila do kruhu, na tele sa mu objavila nepekná tržná rana, bolestne zavrčal, ale neustúpil, zotrval tvrdohlavo na svojom mieste, aj keď rana dosť mohutne krvácala.
„Derek!“ oslovil ho menom, a pokúsil sa ho dotknúť, ale kruh ho nepustil až k nemu. No už si bol istý koho má pred sebou, nepochyboval o tom, a chcel mu pomôcť, aby si zbytočne nespôsobil ďalšie zranenia.
Zdá sa, že k zmluve srdca sa dostaneme skôr ako som očakávala. Pozvi ho dovnútra.
„Poď ďalej. Udeľujem ti povolenie...“ zamumlal rýchlo.
Potom už vlk mohol prejsť až k nemu, sadol si mu k nohám. Sledoval ako sa rana postupne uzatvára. Zároveň ho opúšťala časť energie, ktorú nadobudol počas stromového rituálu.
Čo tu robí? Prečo si mi nepovedala, že sem príde?
Ty si ho zavolal. Reagoval na tvoj strach a prišiel ti pomôcť. Nedá sa nič robiť, musíš pokračovať spolu s ním.
