pár: Stiles (Jennifer Blake)/Derek
varovanie: zámena tiel, romantika, jednorázovka delená na 5 častí, smrť.
Obsah: Stiles zistí, že sa stal obeťou útoku démona.
Počas dňa si
s Derekom vymenili niekoľko správ. Zväčša sa týkali toho, či je naozaj
v poriadku, či sa to zranenie
náhodou nezhoršilo a podobne. Niekoľkokrát ho ubezpečil o tom, že to
prežije, teda v rámci možností, samozrejme tak trochu inými slovami, akoby
bol naňho namotaný, ale zároveň tak trochu vyplašený kvôli tomu, ako sa ich
ranný pokus o sex tak trochu
skomplikoval. Neodohralo sa nič mimoriadne okrem toho, že musel aj naďalej
znášať svoj stav.
Väčšinu pracovného dňa strávil v škole, kolegovia
s ním prehodili pár slov, ale nijaké bližšie vzťahy nezaznamenal ani tam.
Samozrejme boli k sebe milí a slušní, ale všetko len v rámci
pracovných vzťahov... D bol zrejme v podstate osamelý typ... Vyhovovalo mu
to, aspoň nemusel riešiť či niečoho niekomu povedal alebo nie. Nebolo až také
ťažké predstierať, že sa nič nedeje, no vždy, keď si spomenul na utrápenú tvár
svojho otca, želal si aby sa s ním mohol aspoň na chvíľu porozprávať vo
svojom tele, ale na niečo také si zrejme bude musieť počkať veľmi dlho, ak
vôbec k niečomu takému dôjde. Podobné úvahy ho trápili takmer celý zvyšok
dňa, napokon bol rád, keď prešla aj posledná hodina a on sa mohol odobrať
do svojho dočasného domova.
Pomaly sa ho začínala zmocňovať
nervozita. Nebolo vôbec jednoduché celý deň hrať túto komédiu, nemať nikoho, komu
by sa mohol zdôveriť. Chýbal mu dokonca aj Derek, s ním nadobudol aspoň
chvíľkový pocit normálnosti, pripadalo mu to takmer ako ich zvyčajné zoskupenie
sa okolo neho, pokiaľ si teda odmyslel tie intímnosti medzi nimi, bolo to
takmer normálne, akoby sa mal len o malú chvíľu objaviť Scott a ostatní.
Nebolo ľahké na to prestať myslieť, nemohol svoju myseľ zamestnávať získavaním
informácií o D, aspoň pokiaľ nezistí, kedy jeho vplyv naňho silnie a kedy
slabne, už počas dňa cítil isté kolísanie, no ešte nevedel, s čím to
presne súvisí, tak si dával pozor, aby D na nič neprišiel a plnil si hlavu
dokonalým citovým zmätkom.
Do prenajatej izby dorazil
hneď po skončení vyučovania, natiahol sa na posteľ, zaspať nemohol, aj keď sa o to
snažil, keďže ho zrejme čakal rušná noc, ale nedokázal zo svojich predstáv
vymazať otcov výraz tváre a zabudnúť na to, že napokon ho možno nájdu a otec
ostane sám...
Preto sa len neustále
prehadzoval zo strany na stranu, napokon si krátil čas predčítavaním toho, čo
by mal ešte urobiť po tom rituály. Zistil, že okrem tohto ho čakajú aj ďalšie
dva, aby dokončil cyklus a nazbieral silu na úplné porazenie démonov. Dnešná
noc mu mala pomôcť získať trochu prírodnej sily, vstrebať ju do svojho tela,
aby mal dostatok moci na vytvorenie predmetu, s ktorým bude môcť démonov odlepiť
zo svojho tela. Nevedel síce, ako D zabezpečuje, aby to dovtedy prežil, ale
podľa toho, čo doteraz vo svojich víziách videl, jeho telo bolo stále živé, čo
považoval za jednu z tých lepších správ.
Pre istotu si ešte
všetko opakoval, ubezpečoval sa o tom, že sa dobre pripravil, aj proti
prípadným komplikáciám s vlkolakmi.
Җ
Stál na mieste zakrytom
dvomi stromami prepletenými do seba, vyzeralo to ako nejaký typ hrozivého objatia,
konáre tých stromov sa okolo seba ovíjali natoľko, že ani nevedel, kde presne
sa jeden končí a ten druhý začína.
Toto parazitujúce
objatie sledoval s veľkým záujmom, keďže musel nájsť to najvhodnejšie
miesto pod nimi, tak aby tvorilo takzvanú dokonalú jednotku moci a nebránilo
voľnému prúdeniu síl, až potom mohol pomocou krvi zmiešanej s posvätnou hlinou
načrtnúť kruh. Bol do zvláštny pocit, mať ruky polepené od Derekovej krvi a hliny
a to všetko musieť len tak aplikovať na zem pod ním.
Priložil ruky doprostred kruhu.
Vraciam
ti to, čo patrí tebe a žiadam ťa o tvoju silu...
Použil slová, ktoré mu napísala, aspoň tak by to v preklade
znelo...
Silne to tam páchlo niečím zhnitým, nepríjemnou
zmesou rôznych pachov, ktoré spolu vytvárali dosť silnú kombináciu, bol rád, že
večeru napokon vynechal.
Pod prstami cítil slabé pulzovanie, zatlačil ešte o niečo
viac, a pokračoval v ďalšej časti rituálu...
Objatie je strom, ktorý
berie... Ak si nedáš pozor, staneš sa jeho súčasťou...
Varovanie D do jeho
mysle prenikalo len veľmi ťažko. Do jeho mysle rýchlo prenikal príbeh o smutnom dievčati, nebola nikdy milovaná
ani prijatá, nikto ju nikdy nevidel, nikto si ju nepamätal, jedine jej rodina,
ale počas jedného zimného večera bola zlými silami pripravená aj o nich...
Bežala do lesa ako zmyslov zbavená blúdila medzi tmavými tieňmi, až kým nenašla
miesto, ktorému sa všetci ostatní vždy vyhýbali... Spojené stromy zakliesnené
do seba, druhé najsilnejšie miesto, no zároveň aj zradné... Neželala si nič
iné, len byť milovaná, ale ľudia jej to nedokázali poskytnúť, vzbudzovala len
strach, obavy, podozrenia... Klesla na zem k tým stromom, schúlila sa tam
do klbka... šuchot upútal jej pozornosť, niečo sa oddelilo od tých stromov,
niečo zvláštne... úbohé dieťa, ani len netušilo, koho to žiadalo o pomoc...
Nechával energiu
prichádzajúcu k nemu prúdiť do svojho tela, cítil niečo veľmi podobné
vzrušeniu, keď sa jeho vedomie až po okraj naplnilo slastnými pocitmi. Celé
telo mu pulzovalo túžbou... No zároveň si začínal uvedomovať, že s jeho telom
sa deje aj niečo iné... Videl ako sa od
stromu niečo pomaly oddelilo... Bytosť, ktorá svojím telom takmer splývala so tými
stromami sa pomaly presúvala k nemu... Nemohol ruky odtiahnuť, aj keby už
mal, cítil, že mu strom už viac nemôže ponúknuť, ale nedokázal nimi pohnúť...
Sila stále prúdila, napĺňala ho... Napokon ho bytosť zovrela v akomsi neprirodzenom
objatí, začala sa pomaly ovíjať okolo jeho tela, jedna nedokonalá ruka, prenikla
pod bundu, druhá sa pomaly obtierala o nohy.
Stiles cítil, ako sa
postupne prepadá do akéhosi zvláštne stavu, nedokázal si predstaviť, že odtiaľ
ešte niekedy vstane, že tie ruky bude musieť vytiahnuť a niečo s nimi
robiť... Bol zdvihnutý a pomaly odsúvaný bližšie k stromu, zrejme by
sa tak skoro nespamätal, keby sa ten tvor náhle neobtrel aj o jeho stehno
a on pocítil, ako ho začala páliť rana od Dereka, rozhorela sa, akoby bola
čerstvá. To ho okamžite prebralo zo slastného opojenia, rýchlo odtiahol ruky a zhodil
so seba tú vec, stihol to len tak-tak. Bytosť sa vrátila späť do svojho
spojenia so stromami. Nechýbalo veľa a aj on by sa stal súčasťou toho
zvláštneho spojenia. To spôsobilo okamžité opadnutie akéhokoľvek vzrušenia z jeho
strany. Otriasol sa pri predstave, že dovolil, aby sa ho niečo také dotýkalo.
Prečo
si to nezastavila?
Oslovil
svojho vnútorného nepriateľa.
Nie, je to také
jednoduché. Ak zasiahneš do rituálu zvonka, všetko sa pokazí. Pri takýchto
veciach už nedostávaš. Okrem toho ja chcem, aby si sa naučil pracovať s takýmito
vecami. Musíš si to vyskúšať sám.
Prečo
by som mal? Čo sa tým zmení? Nechápem, čo to s tebou je. Riskuješ všetko,
a kvôli čomu...
Sústreď
sa na svoje úlohy. O to ostatné sa nestaraj.
Tak
dobre a čo to dievča? To bola ona? Ona ma schmatla...
Aké dievča?
Rozprávala
si mi príbeh o nejakom dievčati, keď som tam mal strčené ruky.
To som nebola ja.
Varovala som ťa pred tým stromom, ale tie obrazy ti poslalo posvätné miesto. Zaujímavé.
Je to stará druidská legenda, môžeš si ju dočítať, keď sa vrátime domov, ale
teraz sa už radšej poponáhľaj.
Stiles zamieril čo najďalej od toho miesta. Bol rád, že si nebude
pamätať, kde presne sa to nachádzalo. Nechápal, ako takú vec môže niekto len
tak prehliadnuť, bolo to tam riadne hnusné.
Možno preto napokon ani len nemal problémy s vlkmi, lebo D ho
viedla cestami, ktoré im pripadali nepríjemné.
Nanešťastie on mal veľmi podobné pocity, ale bolo to lepšie ako stretnúť
ktoréhokoľvek z nich.
