28. 1. 2014

Obyčajný chlapec 7. kapitola 2/3




 varovanie: na motívy seriálu being human (cena za ľudskosť, kde Mark hral upíra) novopremenenýupír_Misha, vodca upírov_Mark, upíri skôr ako v being human
pár: M2
obsah: Misha je obyčajný mladík, ktorý práve zmaturoval, ale nechystá sa podať prihlášku na vysokú školu, nájde si dočasnú prácu ako barman v jednom malom nočnom bare, chce si na istý čas len užívať život a o nič sa nestarať, počas cesty na nočnú nájde na zemi ležať akéhosi muža...

Hodnotenie
 

 venované Sanasami a Lilith.

§§§
Ráno zamieril rovno do kuchyne. Bola takmer nedotknutá, keďže upíry nepotreboval jesť varenú stravu, a keby sa mali objaviť nejakí ľudskí hostia, zrejme by si jedlo objednali. Siahol do chladničky a vybral z nej krv, ktorú vložil do mikrovlnky. Bola tak trochu prerobená hlavne na takéto prípady, preto zvolil trojku a 4 paličky, čo bolo jeho obľúbené nastavenie. Pred cestou do nemocnice sa potreboval nasýtiť, a musel dodržať aj časový harmonogram kŕmenia, ktorý mal nateraz uložený v mobile, aby nezabudol, že jeho nové telo by si inak mohlo veľmi ľahko vyhliadnuť nejakú živú obeť.
Bola tam aj Tamara, ona si už nalievala svoju dávku do termohrnčeka, a tvárila sa tak trochu skleslo. Nečudoval sa, že po včerajšej návšteve nemocnice nemá chuť rozdávať úsmevy. Ani on nemal včera tú najlepšiu náladu, a keby sa nezačal zaoberať riešením celej situácie, zrejme aj on by prežíval podobné pocity.
„Ahoj,“ zamumlala neisto a okamžite sa odsunula z jeho dosahu, akoby sa bála, že sa ju snáď pokúsi napadnúť.
„Ahoj. Pôjdeš dnes so mnou? Chystám sa niečo urobiť, a myslím, že by ťa to mohlo zaujímať,“ podrobne jej vysvetlil svoj plán, no keďže doktorka bola dosť tvrdohlavá, nevidel v nej vhodného spojenca, chcel mať pri sebe niekoho, kto sa nebude nad takýmito vecami až tak pohoršovať.
Tamara priam ožila, keď jej porozprával o získaní vodcovho súhlasu na to, aby sa obete útoku pokúsili zachrániť.
„Môžeš so mnou počítať...“ povedala mu odhodlane.
„Kedy odchádzame?“
„Asi tak o hodinu. Očakávam, že mi Mark dnes vráti aj moje auto. Bez neho sa cítim tak trochu nekompletne...“
„Sľúbil ti to?“
„Včera večer sme o tom hovorili, a napokon súhlasil.“
„A čo Wren, príde s nami tiež?“ nevedel či je vhodné sa jej na to pýtať, ale nebránil by sa ani jeho spoločnosti.
„On tu už nie je. Odišiel na úsvite.“
„Aha.“
Nevedel, čo by mal na to viac dodať, keďže počas noci sa tí dvaja kvôli niečomu pohádali, ale to sa párom často stávalo, takže si z toho nerobil ťažkú hlavu.
„Tak ja to dopijem a idem sa pomaly pripraviť. Keď budeš chcieť odísť, nájdeš ma hore...“ vyštartovala aj s hrnčekom v rukách.
Mal z toho dobrý pocit, už len preto, že pomohol aj jej, bolo príjemné vidieť, ako sa prebrala z toho svojho smutného rozpoloženia a bola pripravená tiež priložiť ruky k dielu.
Cinknutie ho upozornilo na to, že krv je už hotová a takisto použil jeden z tých nových termohrnčekov.
Oprel sa o pult a poriadne si odpil. Počas noci prežil na tomto pulte niečo výnimočné... Niečo, čo rozhodne dopomohlo k tomu, aby spomienky na bolestivé uhryznutie začínali ustupovať do úzadia.

Pred pár hodinami...
Sedel na pulte, bol oblečený len v pomerne tesných boxerkách.
„Myslíš, že môžeme...“ s obavami hľadel na dvere, keďže doma mali návštevu, nevedel či sa mu podarí sa dostatočne uvoľniť.
Mark ho nadvihol a stiahol mu ich, tak rýchlo, že ani nevedel kedy presne sa mu to podarilo.
„Áno, som si tým istý...“
Markova ruka prešla po jeho hrudi, jemne zovrela medzi prstami bradavku a dráždila ju až kým zahanbene nezastonal. Potom sa presunula nižšie a spolu s druhou rukou mu opatrne pomohla roztiahnuť nohy.
Bál sa. Nemohol poprieť, že pocítil strach, keď sa ho partner dotkol, a tak trochu sa stiahol.
„Neboj sa maličký, neublížim ti...“ pošepol mu.
Dal mu čas, aby mohol cúvnuť, alebo ho prijať. Rozhodol sa dôverovať mu a urobiť to, po čom túžil aj on.
Objal ho okolo pása a dovolil jeho nohám, aby sa okolo neho ovinuli.
„Neurobím nič, čo by ti bolo nepríjemné...“
Dôveroval mu. Chcel mu dať šancu, aby mu dokázal, že to spolu môžu zvládnuť.
Pocítil Markove pery na svojich, po nežných bozkoch a sladkých ubezpečeniach o svojej oddanosti, požiadal o vstup do jeho úst.

Partnerov hlas ho prinútil upriamiť pozornosť na dvere. Počul ho kráčať po chodbe a napokon vošiel aj on vošiel dovnútra.
„Povedal som ti, že to zariadim... áno, dnes...“
Mark už na pol oblečený, telefonoval s Wrenom a keďže mu na krku naskočila žila, pochopil, že nevedú práve ten najpríjemnejší rozhovor. Jeho oči sa takisto menili dosť rýchlo, čo bolo neklamným znakom toho, že nie je vôbec spokojný s odpoveďami svojho zástupcu.
Misha pohľadom chvíľu hypnotizoval jeho krk a pocítil ako sa mu tesáky takmer bolestne vysunuli.

Pred niekoľkými hodinami...
 Prenikal do jeho tela stále hlbšie a on ho pevne objímal. Cítil jeho úd ponorený hlboko v ňom, každý jeden pohyb privádzal upíra v ňom k zúfalej túžbe ho celého vlastniť, pristihol sa pritom, ako jazykom oblizuje jeho krk a  jemne ho škrabkal zubami.