29. 1. 2014

Senátor 8. kapitola 2/3






pár: Mark/Misha
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.


Hodnotenie

Uvažujem nad tým, že táto poviedka by mohla mať cca 15. kapitol. Asi tak si to teda predstavuje, približne.
Každopádne podobný námet, aj keď neotrocký bude aj v poviedke Syn čarodejnice, aj keď tam to bude trochu inak, ale Misha tam tiež bude tak trochu divý chlapec... A Mark bude rytier... takže iný svet tak trochu
Takisto začínam s opravou poviedky Klinika, z ktorej by som chcela urobiť pdf.
A keď Kliniku dorobím pozriem sa na Tenebrae, no viete tú poslednú nedokončenú poviedku zo staršej éry.


 venované sanasami, ell a Lilith.


***
Zmätené sny plné obrazov a nelogických situácií, boli preňho vyslobodením. Nechcel sa zobudiť, ale cez zahmlenú oponu prenikol akýsi hlas a on sa nespokojne pohol.
„Páni odišli na svadbu, sme tu len my...“
Liečiteľkin hlas prenikol do jeho ťažko skúšanej mysle. Pomaly otvoril oči a pozrel sa na ňu. Stála pri tom svojom stolíku a práve drvila akési bylinky, z ktorých zrejme pripravovala tú silno zapáchajúcu zmes, ktorú mu natierala na chrbát. Nevedel koľko presne času prešlo odvtedy, ako ho zbičovali a on bol odnesený do jej izby, orientoval sa len podľa toho, koľko tej zmesi dostal a v akých intervaloch. Tentoraz to bolo horšie než predtým, ledva vnímal svoje okolie a neustále len spal. Pri vedomí sa udržiaval len veľmi ťažko.
Ležal na bruchu, s hlavou otočenou tak, aby nepociťoval príliš veľkú bolesť. Jeho zadok už bol zahojený a na dotyk bola pokožka opäť hebká vďaka liečivým mastiam. Rany po biči predstavovali omnoho väčší problém, hlavne pre jeho telo, ktoré bolo takpovediac krehké, aspoň tak sa o ňom vyjadrila, takéto veci sa uňho nikdy nezaobišli tak celkom bez komplikácií, zrejme preto mal telo počas noci ako v ohni, a mal pocit, akoby sa vrátil do tých čias, keď bol tak veľmi chorý po tom prvom treste.
Liečiteľku videl len odzadu, sledoval ako sa jej ruky pohybujú podľa akéhosi naučeného rytmu. 
„Pán Marcus vybral manželku pre svojho syna... Je to mladá žena zo vznešenej rodiny...“ pokračovala ďalej, akoby sa s ňou normálne rozprával.
No vystihla to veľmi presne, pretože by zrejme položil otázku, na ktorú dostal práve odpoveď, keby mu vtom nebránili isté okolnosti.
Misha usúdil, že ani Marcus neostal tak celkom chladný ani voči nebezpečenstvu súvisiacemu s mladým pánom. A takto elegantne sa ho dokázal za pár dní zbaviť. V rímskych rodinách bolo zaužívané to, že zvyčajne otec ako hlava rodiny, rozhodoval aj o tom, koho si jeho deti vezmú a aj keď Gaius nebol jeho vlastným synom, táto právomoc mu pripadla ako manželovi jeho matky. A predpokladal, že si manželku odvedie do svojho domu, ktorý mu patrí po jeho otcovi generálovi, keďže bol jeho jediným synom. Teraz už nemohol pokračovať vo vojenskej kariére, jeho zranenie mu to nedovoľovalo, preto bol zrejme postavený pred túto voľbu a nemohol odmietnuť. Bolo to tak lepšie, aspoň sa k nemu už viac nemohol dostať. A teraz, keď má svojich otrokov, možno naňho postupne zabudne, nie je predsa až taký dôležitý, aby s ním strácal čas muž, hlavne teraz, keď bude konečne spravovať svoju vlastnú domácnosť.
Mohol celú túto vec pustiť z hlavy a dopriať svojmu telu dostatok pokoja na to, aby sa mohol vyliečiť. Potreboval to viac než čokoľvek iné, aj keď vedel, že vyliečenie bude preňho znamenať návrat do senátorovej postele.
No s touto skutočnosťou sa už zmieril. Nevládal ďalej bojovať proti svojmu pánovi, ani proti prejavom lásky, ktoré od neho požadoval. Rozhodol sa dať mu všetko čo si zažiada a dúfať, že už konečne bude mať pokoj. Senátor ho nebude trestať, ak sa podrobí jeho pravidlám a prijme ho ako svojho pána. Bude sa mať dobre, keď si ho k sebe tak trochu pripúta a postará sa, aby city, o ktorých mu hovoril nezmenili na nenávisť a pohŕdanie. Postupne získa väčší vplyv a presvedčí svojho pána, že mu môže dôverovať. Urobí všetko preto, aby ho pán miloval a staral sa oňho, ako o svojho milenca. Presvedčí ho o tom, že sa doňho zamiloval, ak to bude potrebné a po čase, sa možno pánova pozornosť upriami na nejakého mladšieho milenca, a on bude mať už v dome isté postavenie, ktoré mu zabezpečí pokojný život.
Takéto bolo jeho rozhodnutie a aj keď s ním časť jeho bytosti nesúhlasila, on už vedel, že chce ísť cestou menšieho odporu, keďže veľké gestá a schválnosti zatiaľ nikdy k ničomu neviedli. A bude trpezlivo čakať na svoj čas, keď sa bude môcť stiahnuť do ústrania. Raz určite príde jeho čas a dovtedy musí byť trpezlivý.
Liečiteľka sa s miskou obrátila k nemu.  Pretrhla niť jeho myšlienok otázkou, ktorú mu položila.
„Dnes sa už môžeš pokúsiť sadnúť si, pomôžem ti ak bude treba...“
Pokrútil hlavou a pokúsil sa o to sám. Jeho ruky ho takmer zradili, ale napokon sa mu to po ťažkom boji podarilo.
„Tak je to správne...“ pochválila ho.
Usmial sa na ňu a dovolil jej, aby mu opäť ponatierala chrbát. Mal pred sebou ešte dostatok času, aby mohol všetko zvážiť a ujasniť si všetky svoje priority, no tento plán sa mu pozdával viac než tie predtým.
Posadil sa a bolo len otázkou času, kedy opäť dokáže vstať.