pár: Mark/Misha
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.
dúfam, že teraz sa komentáre neobrátia.
Hodnotenie
venované sanasami, Tsuky, Ell.
Ráno sa prebudil vo svojej
posteli. Prikrývku mal omotanú okolo
nôh, a spokojne ležal na boku. Ešte počas noci sa vymanil zo senátorovho
objatia a vrátil sa späť do svojej malej izbičky. Nechcel sa ráno prebudiť
v jeho posteli. Potichu pozbieral svoje oblečenie, a zobral aj
sandále, aby sa to nepovaľovalo na zemi.
Senátor sa spokojne obrátil
a rukami chvíľu šmátral po posteli, akoby niečo hľadal. Odvrátil od neho
zrak, zohol sa ukladal aj pánovu tógu a sandále, to všetko rozhodne
nemohlo ostať len tak pohodené. Muž zo spánku niečo zamumlal, a na chvíľu
pevnejšie zovrel jeden z vankúšov. No zrejme to nebolo to na čo chcel
dosiahnuť, lebo jeho oči sa napokon otvorili a chvíľu sa úplne zmätene
obzeral okolo seba.
„Nechaj to na pokoji a poď ešte
ku mne...“ zamumlal rozospatým hlasom. Zrejme si ani len neuvedomil, že mu v noci
tak šikovne ušiel. Potešilo ho to, a nemal veľkú radosť z toho, že sa
k nemu musí vrátiť.
„Misha...“ naliehal ďalej.
Neochotne zamieril k nemu. Starší
muž si ho spokojne pritisol späť k sebe.
„Kam si išiel tak skoro... Nebola ti bezo mňa zima...“ pošepol mu.
Neodpovedal. A zrejme sa to
od neho ani len neočakávalo.
„Ostaneš tu pri mne...“
„Ešte spi...je to rozkaz...“
Stiahol si ho k sebe späť do
prikrývok. Mladý otrok sa obrátil na bok, aby sa naňho nemusel dívať. Muž sa
pritisol k nemu a zozadu ho objal. Netrvalo dlho a jeho dych bol
opäť pravidelný, ale on len veľmi opatrne privrel oči a napokon opäť
zaspal.
Oboch ich napokon prebudil krik
prichádzajúci z dolných častí domu.
Ideya vošla do izby,
ospravedlňujúco klopila zrak.
„Prepáčte, že vás ruším môj
pane...“
„Čo sa stalo?“
„Pán Gaius sa vrátil na
nosidlách. Zranenia mu nedovolili pokračovať v boji... Pani ma požiadala, aby som vás zavolala... Chce, aby
ste šli za ním ako prvý...“
„Hneď prídem.“
Senátor so seba stiahol prikrývku
a začal sa obliekať.
„Pôjdeš so mnou...“ povedal svojmu mladému
otrokovi. Misha z toho vôbec nemal radosť. Gaius mu ktovieako sympatický
nebol no vedel, že zraneným sa odpúšťa takmer všetko hlavne keď obetujú svoje
zdravie pre slávu a moc rímskeho impéria.
Obaja sa obliekli a rýchlo opustili
senátorovu spálňu.
Z izby, ktorú zvyčajne
používal Gaius pokiaľ bol práve ubytovaný u nich. Z domu sa niesol hlasný krik. Napokon sa
tie dvere otvorili a vyšiel z nich rímsky lekár spolu s otrokyňou
Lethou, ktorá mu pomáhala.
„Ako je na tom?“
„Pred dvomi týždňami prišiel o pravú
nohu... Je mi to veľmi ľúto, ale nedalo sa nič robiť... Už je to zahojené, ale
ešte stále má bolesti, chcel, aby sme ho čo najskôr priviezli domov... Potrebuje
pomoc a rozptýlenie... aby sa z toho dostal...“ hovoril ešte niečo
iné no bolo to zrejme príliš odborné, lebo Misha to vôbec nestihol zachytiť.
Senátor si doktora odviedol
trochu na bok.
Misha sa medzitým odvážil
nakuknúť do miestnosti. Ten mladý muž, ktorý sa predtým správal tak surovo k jeho
priateľke ležal na posteli a chvel sa. Jeho pohľad prezrádzal hlbokú
bolesť a videl v ňom aj niečo viac, niečo čo ho uväznilo na jednom
mieste, nepríjemný pocit, premkol celé jeho telo, keď sa ten mladý muž posadil
a pozrel sa naňho.
Na pleci pocítil senátorovu ruku,
keď dohovoril s doktorom zaviedol ho k svojmu nevlastnému synovi a zavrel
za nimi dvere.
Gaius ležal na lôžku takmer
nehybne no stále naňho akosi zvláštne hľadel.
„Otec...“ zamumlal bolestne.
Senátor si sadol k nemu na
posteľ a objal ho. Jeho zranenie zrejme zmazalo hnev, ktorý voči nemu
predtým pociťoval.
„Všetko bude v poriadku...
už si doma...“
„Zabi ma, prosím, len ma zabi...“
Senátor ho pohladil po tvári.
Zrejme úplne vyvedený z miery tým, o čo ho žiadal.
„Nie, to neurobím. Matka za tebou
o chvíľu príde. Uzdravíš sa a ostaneš so svojou rodinou... Na niečo
také ani len nepomysli...“
„Nie, nechcem, aby ma takto
videla... Potrebujem zabudnúť na bolesť... ja... pomôže mi ak...“ napol sa od
bolesti.
Roztrasenou rukou ukázal na
chlapca.
Misha pocítil, ako sa ten
nepríjemný pocit vrátil späť.
„Čo od neho potrebuješ?“ opýtal
sa senátor.
„Už si ho skrotil alebo nie? Dokáže uspokojiť muža, však?“ povedal
jednoducho.
