 |
| KONIEC |
varovanie: na motívy seriálu being human (cena
za ľudskosť, kde Mark hral upíra) novopremenenýupír_Misha, vodca upírov_Mark,
upíri skôr ako v being human
pár: M2
obsah: Misha je obyčajný mladík, ktorý práve zmaturoval, ale nechystá sa podať prihlášku na vysokú školu, nájde si dočasnú prácu ako barman v jednom malom nočnom bare, chce si na istý čas len užívať život a o nič sa nestarať, počas cesty na nočnú nájde na zemi ležať akéhosi muža... (Mark) Pokúša sa mu pomôcť, chce zavolať záchranku, ale veľmi rýchlo zisťuje, že jediné čo ten muž potrebuje je jeho krv... :)
pár: M2
obsah: Misha je obyčajný mladík, ktorý práve zmaturoval, ale nechystá sa podať prihlášku na vysokú školu, nájde si dočasnú prácu ako barman v jednom malom nočnom bare, chce si na istý čas len užívať život a o nič sa nestarať, počas cesty na nočnú nájde na zemi ležať akéhosi muža... (Mark) Pokúša sa mu pomôcť, chce zavolať záchranku, ale veľmi rýchlo zisťuje, že jediné čo ten muž potrebuje je jeho krv... :)
Hodnotenie
O niekoľko storočí
neskôr...
„Bolo to naozaj nutné?“ opýtal sa svetlovlasý muž, bol obrátený k sklenenému
oknu. No hneď ako zaregistroval jeho príchod obrátil sa k nemu. Jeho hlas
bol príjemný, presne taký ako si ho pamätal, aj po takom dlhom čase, ho k sebe
priťahoval, a on cítil ako sa proti svojej vôli pociťuje spokojnosť.
Díval sa na ten jeho čierny oblek, bol taký elegantný. Bol úplne iný
než ten upír, ktorý uprednostňoval ležérny štýl a nosil uniformu mestského
policajta, v malom mestečku, zdalo sa mu, akoby ten muž prestal existovať,
rada starších teraz podliehala výlučne jemu, stalo sa presne to, čoho sa už tak
dlho obávali. Stal sa jej hlavou tak ako predtým jeho predchodca, ktorého bol
nútený zabiť. Misha až neskôr pochopil, že to bolo niečo, čo medzi upírmi
považujú za prirodzenú výmenu. A práve teraz to bol on, kto chcel svojho
tvorcu vyzvať. Nemal záujem o jeho post, ale obával sa, že ak ho nezabije
vlastnými rukami, napokon mu opäť podľahne a skončí v jeho posteli.
„Áno, bolo...“ vyhlásil neľútostne.
Bez záujmu prešiel okolo tela ležiaceho na zemi. Jeden z
Markových ochrankárov skončil takto neslávne kvôli tomu, že sa mu postavil do
cesty. Už nebol novonarodený upír, ovládal svoje schopnosti a nebol už ani
tým nevinným chlapcom, ktorý kedysi začínal život v malom meste. Mal za
sebou pár ťažkých storočí, pár sklamaní aj časov hladu a nebezpečenstva.
„Napriek všetkému, napriek všetkým tým nedorozumeniam, som rád, že si prišiel, Misha...“
„To si nechaj pre niekoho iného. Pre tvoje nové hračky, možno oni to
potrebujú od teba počuť každý deň!“
Odkopol telo mŕtveho muža, nebol to tak celkom upír, ale polovičný
druh, tí sa nerozpadávali, vždy s nimi bolo dosť veľa práce.
Muž naňho hľadel tými svojimi prázdnymi očami, presne takými aké často
vídaval u svojich obetí. Mal na sebe uniformu špeciálneho útvaru, ktorého
šéfom sa stal jeho tvorca. Sám vytvoril organizáciu, ktorá mala pod kontrolou
nadprirodzený život na celom svete, rada starších tvorila jeden veľký kruh
okolo svojho nového vodcu, ktorého napokon oni sami prijali počas veľkej vojny,
ktorá nastala niekde ku koncu minulého storočia a bol to práve on, čo
udržal utajenie, aj za cenu veľkých obetí a strát.
Krvavá rieka pri jeho nohách sa rozširovala. Zapĺňala celý jeho svet až
po okraj a on tancoval kdesi na okraji duševnej nepríčetnosti.
„Nie sú žiadne iné hračky, a ani ty si mojou hračkou nebol...“
povedal zmierlivo.
Vykročil k nemu, ale mladší muž od neho prudko ustúpil,
nepríjemnou rýchlosťou. Misha nemal v úmysle mu dovoliť, aby sa ho dotkol,
obával sa, že podľahne, ak mu dovolí, aby ho opäť vzal do náručia. Aj po takom
dlhom čase bolo ich spojenie silné a vedel, že by nebolo ťažké mu opäť
podľahnúť.
„Neverím ti! Už ma viac nepresvedčíš, o tom, že ti na mne
záleží...“
„Takže si ma prišiel zabiť?“ opýtal sa ho až príliš pokojne.
Prikývol.
Mark prekonal vzdialenosť medzi nimi.
Opäť pocítil jeho ruky na svojom tele. Pokúšal sa tomu brániť, vytrhnúť
sa z jeho zovretia, ale namiesto toho bol napokon pritlačený k jednej
zo zadných stien.
„Nerozmyslíš si to? Naozaj nie?“
Bol tak blízko, jeho pery sa ho takmer dotýkali.
„Tak dobre, maličký, ale chcem od teba ešte jednu vec, kým pristúpime k tej
nepríjemnej záležitosti, ktorá zrejme skončí smrťou jedného z nás...
Poslednú láskavosť... urobíš to pre mňa?“
„Áno.“
Naklonil mu hlavu a vrhol sa na jeho krk.
Maznal sa s ním a jemne ho okusoval jazykom, kým napokon
prenikol pod jeho pokožku, Misha otvoril svoje ústa a pocítil ako mu Mark
ponúkol svoju ruku. Našiel to správne miesto na to, aby mohli zdieľať krv.
Mal pocit, akoby jeho telo až teraz spoznalo účinky skutočnej slasti.
Konečne bol úplný, bolesť z upírskej existencie pominula a on cítil
len slasť šíriacu sa jeho telom sladšie ako akákoľvek iná spokojnosť spojená s nasýtením.
Druhou rukou ho pevne objal okolo pása a z úst mu unikol spokojný
povzdych.
Ponoril sa hlboko do jeho spomienok, ich mysle zahmlené náhlym opojením
sa prepojili a on videl, a do hĺbky spoznal jeho bolesť z odlúčenia,
jeho nepokoj a túžba po zabíjaní, ktoré sa ho zmocňovali, no zároveň aj
túžba chrániť ho a už viac ho nevystavovať nebezpečenstvu, kým si neupevní
moc dostatočne na to, aby mu Starší nemohli ublížiť. Už vtedy vedel, že je to
len otázkou času, kedy opäť zaútočia, a preto musel všetkých presvedčiť o tom,
že je rovnaký ako väčšina tvorcov, zobral si to dobré a pohol sa ďalej...
Nechal ho za sebou, len preto, aby nebol súčasťou tej vojny, ktorá bola vtedy
len na určitý čas potlačená do úzadia. Nechal ho vyrásť, bez toho, aby ho mal
dlhšiu dobu na očiach, pozoroval ho z úzadia a vždy, keď to bolo
nutné poslal niekoho, aby zasiahol a pomohol mu. Bol jeho tieňom, ktorý ho
chránil len z veľkej vzdialenosti, no aj tak z neho nikdy nespustil
oči.
Misha pocítil, ako ho spomienky, ktoré boli toho dôkazom postupne
opúšťajú, ako sa jeho myseľ vracia späť k nemu, nepoškodená a naplnená
silou ich spojenia.
„Nemôžem...“ vzlykol rozrušene, keď zahojil poranenie na jeho ruke. Aj
tou druhou ho pevnejšie objal a čakal na trest, či smrť z jeho rúk,
hocičo, čo by sa vyrovnalo tým spomienkam, ktoré mal možnosť vidieť by bolo
málo, tým, že sa od neho vzdialil ho ušetril od pozornosti rady, ktorá by mu
vtom čase nikdy nedala pokoj. Postaral sa, aby bol v bezpečí, aj keď
ďaleko od neho a musel ho kvôli tomu nenávidieť, aby starší nezistili, že
ho nikdy nemal v úmysle opustiť. A potreboval, aby za ním prišiel,
keď príde vhodný čas, presne vtedy, keď ich pozícia už bude jasná a on mu
dokáže opäť poskytnúť bezpečný život. Čakal naňho, no chcel mu dať príležitosť,
aby sa sám rozhodol, či ho vyhľadá alebo nie. Ak by sa vo svojom živote pohol
ďalej a nepokúšal by sa zničiť jeho život, bolo jeho povinnosťou a výsadou
čakať, kým za ním príde.
Misha tomu veľmi dobre rozumel, keďže už nejaký čas bol upírom a vedel,
čo všetko to so sebou obnáša.
Mark jemne zahojil ranu na jeho krku, no stále ho držal pri sebe, akoby
sa od neho nechcel oddeliť.
„To je v poriadku, maličký...“ aj on ho objal pevnejšie. Držal si ho pri sebe
a on mal pocit, akoby všetko náhle zapadlo na to správne miesto.
Toto nebolo to stretnutie, kedy sa malo rozhodnúť o živote jedného
či druhého, teraz, keď poznal pravdu vedel, že ani on sám by so sebou nedokázal
žiť, keby mu ublížil.
„Môžem ostať s tebou?“
„Áno, to je omnoho lepší nápad, ako to, čo si chcel urobiť predtým.“
„Prepáč mi to.“
„Nemusíš sa ospravedlňovať.“
Privinul si ho bližšie k sebe a on cítil, ako ho postupne
opúšťa vražedné odhodlanie.
Potreboval ho.
Viac než kedykoľvek predtým.
Poznámka: máme tu definitívny záver, nuž neviem, či sa vám to napokon páčilo alebo nie, ale približne takto si predstavujem, aby to skončilo.
