 |
| FINÁLOVÁ KAPITOLA |
varovanie: na motívy seriálu being human (cena
za ľudskosť, kde Mark hral upíra) novopremenenýupír_Misha, vodca upírov_Mark,
upíri skôr ako v being human
pár: M2
obsah: Misha je obyčajný mladík, ktorý práve zmaturoval, ale nechystá sa podať prihlášku na vysokú školu, nájde si dočasnú prácu ako barman v jednom malom nočnom bare, chce si na istý čas len užívať život a o nič sa nestarať, počas cesty na nočnú nájde na zemi ležať akéhosi muža... (Mark) Pokúša sa mu pomôcť, chce zavolať záchranku, ale veľmi rýchlo zisťuje, že jediné čo ten muž potrebuje je jeho krv... :)
pár: M2
obsah: Misha je obyčajný mladík, ktorý práve zmaturoval, ale nechystá sa podať prihlášku na vysokú školu, nájde si dočasnú prácu ako barman v jednom malom nočnom bare, chce si na istý čas len užívať život a o nič sa nestarať, počas cesty na nočnú nájde na zemi ležať akéhosi muža... (Mark) Pokúša sa mu pomôcť, chce zavolať záchranku, ale veľmi rýchlo zisťuje, že jediné čo ten muž potrebuje je jeho krv... :)
Hodnotenie
Poznámka
Máme tu poslednú časť kapitoly, ďakujem všetkým, čo si našli čas na túto poviedku, nuž zatiaľ sa nebudem púšťať do ničoho nového, keďže mi stačia poviedky čo mám rozpísané a doopravovanie Tenebrae (+ dokončenie toho)
venované Lilith
Po pár dňoch...
Hľadel na obrazovku počítača, kamera bola zapnutá a on videl
bratovu izbu, bola taká ako predtým rodičia takmer s ničím nepohli, bolo
tam toľko známych vecí, dokonca aj jeho fotky z plesu, zo zápasov,
vyzeralo to tak, akoby sa vôbec nič nestalo, a on by sa mal vrátiť
z univerzity opäť domov.
No možno to tak bolo preto, lebo z tej izby neodišiel. Jeho duch
tam ostal. Práve kvôli tomu mu zavolala matka, ktorá to už dlhšiu dobu cítila,
a keďže pochádzala práve z Brandsonu, tohto mesta plného
nadprirodzených vecí, bola to ona, ktorá chcela túto situáciu riešiť.
Po Markovom rozhovore s ním sa spolu dlho zhovárali, ospravedlnila
sa mu za svoju prudkú reakciu, a povedala, že tušila, kam sa napokon
dostal, ale bála sa ho kontaktovať, nechcela mu
zbytočne pripomínať to, čo bolo pre ich rodinu tak veľmi bolestivé.
A takisto tušil aj to, čo bolo dosiaľ nevypovedané, že jeho otec nechcel,
aby ho našla, lebo mu vyhovovala prítomnosť ducha v dome, aj keď ho ani
jeden z nich nevidel, cítili jeho prítomnosť, no ona chcela vedieť hlavne
to, čo potrebujú obe jej deti, preto sa rozhodla zavolať ho a zistiť, či
by im nejaký upír nepomohol vidieť staršieho syna a spýtať sa ho, či
ostáva dobrovoľne, alebo či náhodou nepotrebuje pomoc.
Misha jej neprezradil, že je z neho upír, ale prisľúbil jej pomoc,
pokiaľ nechá zapnutý počítač a kameru, a nechá dom prázdny. Povedal,
že priateľ, ktorí mu pomôže si vyžaduje diskrétnosť, ale potom jej podrobne
porozpráva všetko o rozhovore s duchom jej syna.
„Ahoj Craig,“
„Ahoj, Misha? Ty ma počuješ?“
Mladík sediaci na posteli fascinovane hľadel na monitor počítača, ktorý
tam nechala jeho matka.
„Áno, dajme tomu, že ťa počujem, ale nemôžem ti nakopať zadok, aká
škoda.“
Craig sa usmial.
„Rád by som ťa objal.“
„Aj ja teba...“ zamumlal rozpačito.
Duch mladého muža náhle zvážnel.
„Ja... chcel som ťa vidieť... mrzí ma to, čo sa stalo s našou
rodinou... A je to len moja vina, ja... mal som sa nechať prezrieť, ale
bál som sa, že ma opäť zatknú a napokon si na to doplatil hlavne ty...
Počul som čo ti rodičia povedali, ako na teba vyskočili, mrzí ma to...
Nemysleli to vážne, dlho po tvojom odchode sa obaja trápili, aj otec, aj keď si
to nechce priznať, vie, že sa v tom veziem hlavne ja... Už sa tým viac
netráp malý braček, prišiel čas, aby sme celú tu vec napokon uzavreli, mám ťa
rád a urobím všetko, aby som nebol príčinou nešťastia v našej
rodine...“
„Chceš odísť?“
Craig prikývol.
„Ak mi odpustíš, to čo som ti urobil, možno budem môcť odísť? Tak to
bude najlepšie, oni stále cítia moju prítomnosť, živým ich bolesť a nútim
ich žiť v minulosti... ale neviem ako, neviem, čo by som mal urobiť...“
Misha naňho chvíľu hľadel a želal si, aby toto ich stretnutie
všetko vyriešilo, ale vedel, že s jeho rodinou to nebude také ľahké
a práve teraz ani nevedel, či s nimi chce byť opäť v kontakte,
ale dá im tú možnosť, ak budú chcieť oni, nechá svoje dvere otvorené
a počká.
„Povedali mi, že po teba prídu dvere, tie pravé a jediné, budeš
cítiť, že prišli k tebe, stačí ak ich otvoríš a vojdeš dnu...“
„A čo je za nimi?“
„Neviem.“
Bolo im dovolené vidieť ten proces, ale nikto z tých, ktorí boli
na tejto strane nevideli, čo je za dvermi. Tak mu to Mark popísal a vysvetlil.
Colin mu dokonca povedal o tom, že aj on tie svoje dvere videl, ale údajne
necítil, že za nimi je dobré miesto, preto sa ich vzdal. Dôležité údajne bolo
aj to, aby duch chcel prejsť na druhú stranu. Pre niektorých to bolo jednoduché
pre iných komplikovaná záležitosť tiahnuca sa niekoľkými generáciami.
„Rád som ťa videl braček, a odkáž rodičom, aby sa kvôli tomu viac
netrápili, bola to moja voľba, stalo sa to a bol by som rád, keby ste si
to vysvetlili, aj s otcom....“
„Neviem, či to bude možné, ale pokúsim sa o to.“
Ešte dlho sa spolu zhovárali, Craig sa zaujímal o to, či
s niekým chodí ako sa mu darí, porozprával mu o sebe, aj o tom,
čo sa stalo, a spomenul aj svojho partnera, ktorého bratovi napokon
predstavil.
Dalo by sa povedať, že ich vzťah bol napokon oficiálne schválený, aspoň
jedným z členov jeho ľudskej rodiny.
Rozhovor s rodičmi však nedopadol presne podľa jeho predstáv. Otec
stále odmietal uveriť tomu, že si Craig praje odísť, dalo by sa povedať, že mu
vyčítal, že sa vôbec do celej veci miešal a ani matka ho nedokázala
presvedčiť o opaku, povedal, že bude lepšie, ak sa v ich dome viac
neukáže, že ho nechce vidieť. Napokon sa odhodlal hovoriť s nimi osobne,
ale Mark bol stále pri ňom.
Matka tvrdila, že je to len dočasný stav, a on nemal to srdce jej
povedať, že aj keby s jeho návštevou súhlasil, zrejme by za nimi prísť
osobne nemohol, ako nový upír by sa mal najmenej sto rokov zdržiavať na území
svojho tvorcu a bez neho nemôže prekročiť hranice iného územia, a Mark
voľný pohyb dovolený nemal, neboli mu odpustené tie prechádzajúce záležitosti,
len ho aj naďalej ponechávali v dobrovoľnom exile. Nebolo vhodné radu po
tom všetko opäť uvádzať do pokušenia.
Tak sa s ňou len rozlúčil, ponechal ju v bezpečí jej ľudského
života. Také bolo totiž jedno z najdôležitejších pravidiel, prerušenie
kontaktu s ľudskou rodinou bolo aj tak nevyhnutné, hlavne preto, že
čarodejníci z ich mesta, sa o niekoľko mesiacov, keď dosiahne
stabilnejšiu pozíciu vo svete upírov, postarajú o to, aby naňho ľudská
rodina zabudla, kvôli zákonu o utajení, ktorý bol stále prísne
dodržiavaný, sa on ako nový upír mohol rozlúčiť so svojimi, ale musel sa pohnúť
ďalej, aby náhodou neupadol do pokušenia premeniť svojich blízkych.
No aj tak bol rád, že sa s matkou pozohrával, že videl otca, aj
keď len cez počítač, a aj keď to otec odmietal prijať, z jeho pohľadu
vedel vyčítať, že aj on sa snaží len chrániť sám seba pred bolesťou.
Dúfal, že Craig si vyberie to, čo bude on sám považovať za najlepšie.
§§§
„Pôjdeme sa prejsť?“ opýtal sa ho Mark, keďže už dlhšiu dobu hľadel na prázdnu
obrazovku počítača.
„Áno, to by sme mohli...“ súhlasil bez váhania.
Čerstvý vzduch by mu mal urobiť dobre, napriek tomu, že sa s rodičmi
tak celkom nezmierili, bol už omnoho pokojnejší a po rozhovore s bratom
z neho spadlo to veľké bremeno, ktoré ho tak dlho trápilo.
„Mark?“ opýtal sa ho, keď práve prechádzali okolo akýchsi detí, ktoré
sa hrali na naháňačku a on si uvedomil, že sú to duchovia... Podľa ich oblečenia, zrejme tie deti, ktoré
zahynuli počas tzv. čarodejníckych procesov... A cítil z nich niečo
mimoriadne, niečo podobné, čo vnímal keď bol Colin blízko neho, ale až teraz si
to dokázal uvedomiť.
„Aj to sú mŕtve odrazy?“
„Áno, Colin ich požiadal, aby strážili naše hranice, pozval ich sem,
lebo neboli pevne ukotvené... k jednému miestu...“
„Prekvapuje ma, že ti dovolili, aby si ich videl. Zvyčajne sa skrývajú
pred novými obyvateľmi mesta. Ja sám ich len cítim, nedovolili mi, aby som ich
videl...“
„On nie je nový,“ povedalo jedno z dievčatiek, ktoré zastalo rovno
pred nimi.
„Poznáme ho, patrí sem, vždy patril sem...“ pocítil ako mu po tele
prebehli zimomriavky, keď vnímal náraz
energie, ktorý znamenal, že ho to prízračné dieťa potiahlo za rukáv.
Pritisol sa bližšie k svojmu partnerovi, akoby sa pokúšal zabrániť
chladu, aby prenikol hlbšie do jeho tela.
Mark ho objal pevnejšie.
„Nemusíš sa jej báť, Colin by nevybral nikoho, kto by nám spôsobil
problémy...“ pošepol mu a pobozkal ho.
„Ste si tým istý pán dôstojník?“
„Áno, Misha.“
Primkol sa bližšie k nemu a už sa viac nebránil tomu pocitu
chladu, zmenil sa na hrejivé teplo, a detský smiech tých duchov,
strážiacich hranice v jeho ušiach vôbec neznel zlovestne.
„Ľúbim ťa a ostanem tu s tebou, aj keby v tomto meste
začali čarodejnice opäť lietať na metlách...“
„To sa zrejme nestane, keďže sú v móde skôr vysávače, ale aj tak
som nesmierne šťastný, že si mi to povedal...“
Stisol ho pevnejšie a on sa oňho spokojne oprel. Bol doma, cítil
to tak, po dlhom čase bol prijatý a milovaný, a mal pocit, akoby ho
nič nemohlo zastaviť pred objavovaním toho sveta, ktorý sa pred ním ešte len
otváral.
„Aj ja ťa ľúbim, Misha...“ pošepol mu Mark.
A venoval mu ďalšie bozky, ich objatie sa rozdelilo až neskôr, keď
boli obaja pripravený pokračovať v prechádzke.
Ich ruky ostali spojené a obaja cítili silnú spriaznenosť.
Spoločne prechádzali svojím mestom, po dobre známych uliciach, ľudia
ich zdravili a oni sa už nebáli držať za ruky, lebo vedeli, že sú doma, na
mieste, kde temné stvorenia dokážu žiť v blízkosti ľudí.
koniec (ešte bude nasledovať epilóg)
