pár: Mark/Misha
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.
Hodnotenie
venované Ell, Lilith.
Počas tých troch mesiacov, keď si
všetci zvykali na plač panej, ktorý sa často ozýval počas nočných hodín, bola
omnoho krehkejšia, omnoho tichšia a väčšinu času trávila so svojím mladším
synom. Svetlovlasý chlapček bol jej jedinou radosťou. A svoje dve otrokyne
mala stále pri sebe, preto Misha len málokedy videl Ideyu.
Chýbala mu, lebo sa nemal s kým
pozhovárať. Svoju znakovú reč napokon naučil ešte ďalších dvoch ľudí, ale ani
jeden z nich naňho práve teraz nemal čas. Senátor bol preč, a vzal so
sebou Ea, aby náhodu počas týždňových osláv nič nevyviedol, a možno si
všimol aj to, ako často chlapcov pohľad upúta pani Aida.
Neustále jej bol v pätách a jeho
oči ju neustále prenasledovali, napriek tomu, že ona oňho zjavne nejavila až
taký veľký záujem.
Predpokladal, že pán potlačí toto
nové pokušenie čo najskôr a nie práve najlepším spôsobom, preto neľutoval,
že nejaký čas ostanú osamote. Nerád sa díval na to, ako pán trestal niekoho
iného a nevedel akoby to naňho vplývalo, keby ho videl ako ubližuje
druhému otrokovi. Bolo mu jasné, že nech sa Eos akokoľvek snaží, bude zlomený a napokon
prijme svoj osud tak, ako to urobil on. Prial si, aby sa to stalo čo najskôr,
aby nič nenarušovalo pokoj, po ktorom všetci práve teraz túžili. No vedel, že
takéto rozhodnutia si vyžiadajú čas a Eos zrejme bude musieť prežiť
rovnako bolestivú cestu ako on.
A Idris, ktorá sa novú
znakovú reč učila s veľkým nadšením, sa mu tiež nemohla venovať, lebo pani
Aida si priala, aby s nimi trávila čas a obsluhovala ju. Jej stav sa
v senátorovom dome zlepšil, akoby bola kvetinou, ktorá po dlhom čase opäť
začala kvitnúť, vyzerala už omnoho lepšie, nie až natoľko utrápene a považoval
ju za jednu zo svojich blízkych priateľov, za členov kruhu, ktorí poznali jeho
tajomstvo.
Sem-tam zahliadol Nyz, keď vyšla
do záhrady s malým Luciusom a občas mu bolo dovolené hrať sa s nimi.
Chlapček už pomaly začínal rozprávať, no nevedel dobre vysloviť jeho meno,
preto ho volal Miha.
Obľúbil si to. Bolo to len
nevinné dieťa, ktoré nemalo ani poňatia o tom, čo sa deje mimo jeho malého
sveta.
Počas tohto týždňa sa často spolu
hrali. Pripadalo mu to takmer akoby sa opäť prinavrátil do detských čias.
No dnes bol práve jeden z tých
dní, keď pani mala svojho syna len pre seba, a spolu so svojimi otrokyňami
a pani Aidou, trávili čas rozhovormi, ktorým najlepšie rozumeli len ženy. Hovorili zrejme o pôrode
o tom, aké to asi bude, keď príde ten čas... Predpokladal, že to je príčinou omnoho väčšej
zomknutosti žien v tejto domácnosti.
Misha oddychoval v tieni stromov
a vychutnával si príjemný chládok a pekné počasie, ktoré dnes ovládlo
oblohu a živilo v jeho duši príjemnú bezstarostnosť.
Strážca bol stále na svojom
mieste obchádzal dom a on ho potichu pozoroval. Nemal na práci nič iné len
premýšľanie a prezeranie si oblakov, ktoré nadobúdali rôzne tvary a veľkosti.
Po dlhom čase mal pocit, akoby jeho telo patrilo len jemu a všetko bolo
zrazu také iné, omnoho pokojnejšie.
Pomaly vstal, prešiel sa po záhrade,
cítil prenikavú vôňu kvetov aj ostrejšiu arómu prichádzajúcu z kuchyne.
V záhrade už spoznal takmer
všetko, vrátane skratiek a menej využívaných ciest. Niekedy posedával aj
na tej lavičke, ktorú mu senátor ukázal a len tak, nehybne pozoroval
dianie okolo seba. No najradšej sa len tak voľne prechádzal a pobiehal sem
a tam, ako vtedy keď bol ešte dieťaťom a bolo mu dovolené sa len tak
túlať po vonku.
Prial si, aby mohol opustiť
priľahlé oblasti prepojené s domom, ale sám do mesta ísť nesmel. Počas
tohto týždňa presvedčil aj ženy, aby ho vzali so sebou na trh, držal sa pri
nich a všetko si obzeral.
Počas týchto dní ho ženy vzali aj
na trh, prešiel sa tam medzi ľuďmi, takmer vzrušene si všetko obzeral a na
všetko sa pýtal svojským spôsobom.
A keďže dom už teraz dobre
poznal, vedel čo znamená pohyb strážcu smerom k vchodu.
Šiel sa pozrieť kto prišiel,
keďže nemal nič iné na práci.
Senátorove nosidlá zastali pred
domom a on z nich vystúpil.
Netrvalo dlho a opäť bol v jeho
náručí, pritisnutý k mužovej hrudi.
Eos neisto prešľapoval za ním,
stále sa tak trochu nedokázal stotožniť s novými sandálmi, ktoré mu boli
nanútené.
„Prišiel som len na pár hodín,
maličký... No chcel som vidieť svoju rodinu... A priviedol som so sebou aj
hosťa...“ pošepol mu, pobozkal ho a pustil ho späť na zem.
Okrem neho z nosidiel vystúpil
aj akýsi neznámy mladý Riman.
Nikdy predtým ho nevidel, bol to
jeden z tých pekných mužov, z tých čo majú šťastie, že ich črty vo
vás vyvolajú takmer božskú príťažlivosť. Mohol mať najviac tak devätnásť rokov,
aspoň tak to odhadoval.
Senátor mu venoval povzbudivý
úsmev.
„Poď ďalej Atticus, a cíť sa
tu u nás ako doma...“
„Som poctený vaším pozvaním,
senátor Cratus, ale nerád by som vašu rodinu zdržiaval... Máte predsa len pár
hodín na krátku návštevu, kým náš cisár opäť niečo nevymyslí...“ tak trochu sa
vykrúcal, akoby si rozmyslel to, že prijal senátorove pozvanie.
„Tvoja sestra s tebou chcela
hovoriť, Atticus, to preto som ťa sem priviedol. Nemusíš sa ničoho obávať.“
„Tak dobre.“
Mladík napokon rezignovane
prikývol a nasledoval senátora do domu.
