1. 4. 2014

13. kapitola 2/3




pár: Mark/Misha
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.

Hodnotenie





 venované Ell, Lilith.


So sklonenou hlavou došiel až do náhradnej izby, kde naňho čakalo  pomerne skromné lôžko. Lethe sedela pri ohni a niečo si pre seba mumlala.
Nerušil jej tiché modlitby, ľahol si, poslušne zavrel oči, a zaspal skôr než si to vôbec stihol uvedomiť. V snoch blúdil v hlbokom lese a cítil ako sa ho konáre dotýkajú a odmietajú ho prepustiť zo svojho zovretia.
Ráno, vykonal všetko, čo bolo nevyhnutné na to, aby sa mohol vrátiť do senátorovej spálne. Podľa toho, čo mu povedali, pán sa rozhodol raňajkovať so svojou rodinou, preto musel najprv prísť za ním k stolu. Opatrne mu dal najavo svoju prítomnosť.
Senátor sa k nemu napokon naklonil.
„Choď do mojej spálne a o všetko sa postaraj... Eovi dnes nariaďujem oddych,“ pošepol mu.
Nevyzeral nahnevane, ale ani spokojne. Pôsobil dosť neurčito, a práve tento postoj v mladom otrokovi vyvolával značné znepokojenie.
Prikývol a vybral sa späť do časti, kde bola senátorova spálňa. Potom všetkom sa cítil takmer vyhostený. A opäť pocítil slabé bodnutie žiarlivosti, aj keď vedel, že Eos o jeho pána nestojí, nedokázal si pomôcť.
Keď napokon otvoril tie obávané dvere, usúdil, že je nutné vpustiť do miestnosti viac čerstvého vzduchu.
No skôr, než sa dostal k oknu začul žalostný hlas.
„Prosím, pomôž mi...“
Eos ležal na posteli, nahý a spútaný, jeho nohy boli bezmocne uložené ďaleko od seba.
Misha pomaly pristúpil k posteli, pohľadom prechádzal po chlapcovom tele, ktoré sa otriasalo a rukách, ktoré sa pokúšali vyslobodiť zo zovretia.
Opatrne ho z toho všetkého vyslobodil. Chvíľu sa ich telá dotýkali, kým bojoval s uzlami, ktoré boli dosť pevné.
Eos pod ním pár krát bolestne zastonal. A mykol sa, keď potiahol silnejšie.
„Opatrne...“ pošepol mu.
Ďalšie potiahnutie ho napokon zbavilo pút a Misha sa od neho prudko odtiahol.
Eos prudko dýchal a zdesene skúmal svoje telo, ktoré bolo tak trochu strnulé kvôli pozícii, v akej ho senátor láskavo zanechal.
ČO S TEBOU UROBIL?
Eos prečítal znaky a odpovedal.
„Ani si nevieš predstaviť, on...“  zahanbene sklopil zrak.
„Nechcem o tom hovoriť.“
A pokúsil sa postaviť, ale na vratkých nohách sa ďaleko nedostal.
Misha ho musel podopierať, aby sa vôbec dostal do svojej postele a aj tak pri každom kroku sykol a napokon sa stiahol do svojej postele, objal vankúš a plakal.
„Nenávidím ho,“ mumlal medzi jednotlivými vzlykmi.
Misha s ním chvíľu posedel a utišoval ho, ale vedel, že musí aj upratať, inak by sa senátor veľmi nahneval, že si neplní svoje povinnosti.
Keď usúdil, že sa upokojil, nechal ho samého v izbe a šiel stiahnuť povlečenie a upratať tie veci, ktoré senátor nechal rozhádzané.
Odniesol povlečenie do miestnosti na pranie, a chvíľu ho zdržala Ideya, dlho s ňou nehovoril, tak sa trochu zarozprávali.
No aspoň mu sľúbila, že mu pomôže prevliecť senátorovu posteľ, akosi sa na to sám necítil.
Prišli spolu do izby, a on mal zrazu akýsi nepríjemný pocit,  pozrel na dvere vedúce do jeho a Eovej malej izbičky.
„Chceš ho skontrolovať?“
ÁNO.
Naznačil jej to posunkom.
„Len choď, ja začnem s prevliekaním...“
Chápala, čo ten chlapec prežíva a vedela ako sa asi musí cítiť po takejto noci, počas ktorej opäť bojoval so svojimi pocitmi, proti omnoho silnejšiemu súperovi.
Naprázdno otvoril ústa, keď vkročil dovnútra.
Izba bola prázdna.
Eos bol preč.
Nič to ešte neznamenalo. Mohol byť v ktorejkoľvek inej izbe, ale vzhľadom na to, čo sa stalo, sa obával toho, čo by práve teraz mohol urobiť.