pár: Sung Joon/Jung Ui Chul
herci z doramy shut up flower boy band
varovanie: školské, supernatural, duchárske, smrť, neskôr vzťah medzi dvomi duchmi!, závislosť na liekoch
obsah:
Dvaja chlapci, ktorí zdanlivo nemajú nič spoločné, ešte ani zďaleka netušia, že ich spája podobný osud...
poviedka patrí k Rivals
herci z doramy shut up flower boy band
varovanie: školské, supernatural, duchárske, smrť, neskôr vzťah medzi dvomi duchmi!, závislosť na liekoch
obsah:
Dvaja chlapci, ktorí zdanlivo nemajú nič spoločné, ešte ani zďaleka netušia, že ich spája podobný osud...
poviedka patrí k Rivals
Odohráva sa rok
dejom v poviedke Rivals! Tieto postavy sú ešte v tomto období živé
s ADHD, neposedný a tak trochu výbušný typ, ktorý si s ničím nerobí ťažkú
hlavu, večne je zadĺžený a neustále lieta v problémoch.
Jung Ui Chul (16) mladý dedič veľkého majetku
dokonalý študent z elitnej školy, introvert zahĺbený do kníh, ktorí nemá veľa skutočných priateľov.
Chlapec, ktorého osud je už od narodenia určovaný inými.
Jung Ui Chul (16) mladý dedič veľkého majetku
dokonalý študent z elitnej školy, introvert zahĺbený do kníh, ktorí nemá veľa skutočných priateľov.
Chlapec, ktorého osud je už od narodenia určovaný inými.
Poznámka: v podstate to nie je nová poviedka, pretože patrí k Rivals.
Hodnotenie
Posteľ.
Neznámy byt.
Blízkosť cudzieho tela ležiaceho na opačnej strane postele. Jeho ruka siahla pod prikrývku no nebola dosť
opatrná, dotkla sa druhého tela a on počul ako chlapec vedľa neho bolestne
zastonal. Do mysle sa mu nechtiac vkrádali zmätené obrazy... Jung[1]
nevedel, čo to má všetko znamenať, obával sa toho, čo pod vplyvom tých liekov
mohol urobiť... Netrvalo dlho a zmätené obrazy začínali byť omnoho
jasnejšie...
Trhanie oblečenia,
jeho ruky zvierajúce druhého chlapca, cítil ako sa pod ním nespokojne krútil.
„Prestaň! Šibe ti!“
„Mlč!“
Siahol do vrecka
svojej bundy a vybral jednu zo svojich tabletiek.
„Otvor ústa!“
Druhý chlapec
poslúchol.
Mysľou mu prebehla
jedna jediná myšlienka, že aj on je asi od tých tabletiek závislý, lebo oči mu
zaiskrili, akoby mu ponúkal niečo výnimočné. Videl ako dychtivo prehltol a výraz
jeho tváre sa okamžite zmenil...
Dotkol sa tých jeho
pier... Cítil ich na svojich a pustil jeho ruky, aby mohol pocítiť ich
tlak na svojom chrbte.
Tma.
Prázdnota
Ticho.
Preniknutie.
„Počkaj, bolí to...“
Prestal sa hýbať,
tlmene lapal po dychu a díval sa do očí, ktoré ho ostražito pozorovali.
Rukou si siahol na hlavu, vo vlasoch cítil niečo lepkavé,
preto ju okamžite odtiahol a radšej si prezrel svojho spoločníka.
Telo menšieho chlapca, také krehké a takmer zraniteľné
spočívalo na tmavých prikrývkach. Jemne ich odhrnul nabok.
Krk mal nimi takmer posiaty.
Matne si spomínal ako ho vášnivo bozkával a ako si
naplno užíval kontakt s jeho telom.
Iba môj.
Pomyslel si spokojne.
Prvá noc s mužom.
Má to za sebou.
Pohľadom majetnícky prešiel po bledom nahom tele, aj po menších modrinkách
spôsobených jeho pozornosťou.
Opäť ho starostlivo pozakrýval a objal.
Pritisol sa k nemu celým svojím telom a vnímal teplo
a blízkosť, ktoré mu jeho neznámy milenec poskytoval.
Pocítil ako sa chlapec takmer nepatrne pohol, a otvoril
oči.
Pozrel sa naňho. A on predpokladal, že si na všetko
spomenie a bude to v poriadku, lebo je s osobou, ktorú si
vybral.
„Ty?“ hlesol šokovane.
A on ho konečne spoznal.
„Sung Joon?“ pošepol takmer akoby tomu vôbec neveril.
Prečo on?
Prečo sa vyspal práve s ním?
Je to predsa jeho spolužiak?
Je to aj jeho zamestnanec, nižší člen klanu, ktorý ma na
starosti doručovanie.
Nenávidia sa, v kuse sa len mlátia a vyvolávajú konflikty.
Sung Joon neznesie predstavu, že raz bude práve on novým
bossom, a bude sa mu musieť podriadiť.
Neustále si navzájom robia schválnosti a snažia sa jeden
druhého dostať do problémov.
A teraz sú tu?
Teraz sú skutočne tu?
Tmavovlasý mladík nahlas zastonal.
„Takže ty berieš? A včera si očividne nebol pri
zmysloch...“ aj on siahol pod prikrývku, no zjavne ho zaujímalo niečo úplne
iné.
„Ako sme sa vlastne sem dostali?“
„Prišiel si kvôli tej zásielke, ktorá mešká... Zúril si a kričal...
Nenechal si si nič vysvetliť... a zrazu si bol na mne... ani neviem, ako
presne k tomu došlo...“ rozpačito začal
odtláčať jeho ruky, ktoré ho ešte stále objímali.
„Kvôli tebe ma všetko bolí...“ zahundral nespokojne.
„Zvykneš si...“
„Ako to myslíš?“
„Budeme spolu spávať.“
Bolo to dokonalé riešenie, všetci vedia, že sa nenávidia, nikto
ich nebude podozrievať.
„Tak na to zabudni...“ ešte viac znásobil svoje úsilie, ale
Jung mu bolestne zovrel ruky.
„Dosť už! Zlomíš mi ruku...“
„Budeš poslúchať?“ pošepol mu.
Neodpovedal, ale prestal sa snažiť ho zo seba dostať.
To mu stačilo, zmiernil zovretie, ale nie natoľko, aby ho
mohol nejakým spôsobom vyradiť z hry, vedel veľmi dobre, že on sa vzdáva
len veľmi ťažko.
„Ako som povedal. Budeme spolu spávať, ale medzi nami sa nič
nezmení. Aj naďalej sa k sebe budeme správať ako doteraz.“
„Prečo si myslíš, že na to pristúpim?“
„Je to rozkaz, dávam ti ho ako druhý najvyšší člen klanu.“
„Záväzný rozkaz?“ vyhlásil zdesene.
„Áno, ak mi odmietneš poslušnosť, nebudeš už viac pre klan
potrebný. Takých ako ty sú, na uliciach tisíce.“
