pár: HP/LV
Obsah: Lord Voldemort vždy považoval Rokfort za svoj domov. Keď sa opäť tajne prechádza po jeho chodbách a vníma silu spomienok... Počas zimných prázdnin sa pokúsi zničiť svojho nepriateľa... Netuší, že jeho telo si bude žiadať oveľa viac...
varovanie: slash, mučenie, láska, sex, mladý Temný pán
poznámka: opravená časť
Obsah: Lord Voldemort vždy považoval Rokfort za svoj domov. Keď sa opäť tajne prechádza po jeho chodbách a vníma silu spomienok... Počas zimných prázdnin sa pokúsi zničiť svojho nepriateľa... Netuší, že jeho telo si bude žiadať oveľa viac...
varovanie: slash, mučenie, láska, sex, mladý Temný pán
poznámka: opravená časť
Máme
tu teda takýto pokus o obnovenie tejto poviedky, aj keď neberte to
príliš vážne, je to pomerne zvláštna poviedka a po prečítaní z nej mám
zmiešané pocity, ale keďže som dokončila korektúru zvyšných kapitol mám
pre vás aj kapitolu novú.
Hodnotenie
venované Lilith.
***
2/3
Napriek všetkému bolo príjemné opäť večerať pod
začarovaným stropom a aspoň na chvíľu zahliadnuť svojich spolužiakov.
No celú jeho pozornosť čoskoro získala jedna
z profesoriek, ktorá položila Temnému pánovi otázku, zrejme posmelená
úspechom svojho kolegu.
„Už len vďaka tomu, že ste tu študovali, Tom, by
vám malo záležať na tom, čo robí so školou nový pán riaditeľ. Ste si vedomý
toho, ako Rokfort upadá?“
Bola to profesorka Septima Vectorová. Na Rokforte učila Staroveké magické znaky, nepoznal ju veľmi dobre, no práve teraz
obdivoval jej odvahu.
Temný pán stiahol ruku z Harryho hlavy, jeho
hadia podoba preto nespokojne zasyčala a začala sa obkrúcať okolo jeho
ruky, aby mu zabránila v prípadnom vyťahovaní prútika. Nagini takisto
spozornela a presunula sa vyššie, až na úroveň pánových kolien. Jej
zasyčanie bolo omnoho intenzívnejšie.
Pri stole sa opäť začali všetci mrviť, no Temný
pán upokojil Nagini a uprel na profesorku tie svoje chladné oči.
„Ako hodnotíte prácu riaditeľa?“ opýtal sa
Voldemort.
„Môj pane...“ Amycus Carrow sa ho pokúsil
prerušiť, no Temný pán mu pokynul, aby mlčal a všetku svoju pozornosť aj
naďalej venoval profesorke.
„Počúvam vás...“
„Pán Carrow a jeho sestra sú tým najhorším čo
túto školu postihlo. Za ten krátky čas, čo sú tu, sa im podarilo zničiť to, čo
Rokfort predstavoval, už to nie je pre študentov druhý domov...“
„Pani profesorka, nie je na mieste, aby ste...“
bolo viac než zjavné, že Carrow začína siahať do svojho vrecka.
Harry nespokojne zasyčal a otvoril ústa
natoľko, aby mu dal najavo, že nebude ani chvíľu váhať a pohryzie ho, ak
sa o to pokúsi.
„Nechaj ju, nech pokračuje...“ naklonil sa
k nemu Temný pán, Carrow len veľmi nerád položil ruku späť na stôl.
V miestnosti opäť nastalo také ticho, že aj
študenti počuli pomerne dojemnú reč o tom, čo všetko sa stalo so školou,
nepovedala nič zlé, dalo by sa povedať, že to bolo dojemné, Temný pán ju len
počúval a keď skončila, povedal k tomu len: „Menovanie pána Carrowa
do funkcie riaditeľa, je len dočasné, pani profesorka. Bolo vám to povedané
skôr než sem nastúpil, a čoskoro príde nový riaditeľ, ktorý dohliadne na
to, aby sa škola nestala nápravným ústavom, tak ako sa obávate.“
„Môj pane, nepovedali ste nič o tom, že...“
„Podľa toho, čo som tu videl Carrow, mi neostáva
nič iné, len súhlasiť s profesorkou Vectorovou a jej výhradami voči
vašej práce. Som sklamaný z vášho postoja k tejto dôležitej úlohe,
a vyvodím z toho patričné dôsledky.“
Po tomto vyhlásení Harry postrehol záblesk spokojnosti
na tvárach dokonca aj Chrabromilčanov, ktorí boli doteraz najtichší
a snažili sa na seba priveľmi nepútať pozornosť.
Carrow nevyzeral vôbec nadšene a poriadne
zbledol, keď si uvedomil, aké bude mať jeho pôsobenie na škole dôsledky.
„Môj pane, dovoľte mi vysvetliť vám...“ ozvala sa
Alecto, ktorá sa chcela zastať svojho brata.
„Ničoho sa neobávaj, Alecto. Nie každý sa dokáže
uplatniť na akademickej pôde, nie je nič zlé na zmenách, ktoré povedú
k pokroku...“
„Máte pravdu, môj pane...“ hlesla potichu, aj keď
na nej bolo vidieť, že sa o svojho brata veľmi obáva.
Harry si všimol, ako Voldemort šikovne ovládol
celý stôl, nedalo sa povedať, že by mu dôverovali, ale všetci boli príliš
nadšení, tým, že Carrow ich kruh opustí, dívali sa naňho inak než na začiatku
večere, a Harry bol z toho zmätený. Všetci tí ľudia predsa museli
vedieť, že Voldemort to nerobí preto, aby škole pomohol, nech zhadzoval svojho riaditeľa pre akúkoľvek príčinu,
s nimi to nemalo nič spoločné. Neveril tomu, že mu na škole skutočne
záleží. Začínal sa báť, že tá jeho príťažlivosť by mohla ľudí strhnúť na jeho
stranu, že teraz keď už len nešteká rozkazy a neoháňa sa smrteľnými
kliatbami, začína používať zbrane, ktoré by mohli byť omnoho účinnejšie.
Opäť nespokojne zasyčal, no nikto mu nevenoval
pozornosť.
„A čo sa týka vášho znepokojenia ohľadom
používania čiernej mágie, musím vám pripomenúť, že neexistuje dobro a zlo, existuje len moc a ľudia, ktorí sú
príliš slabí na to, aby ju získali.“[1]
Harry cítil ako ho Temný pán opäť pohladil no
veľmi rýchlo opäť stiahol svoju ruku, mladý had sa pokúsil sa najesť
z malého tanierika, ktorý bol pripravený preňho.
No kúsky z mäsa neboli pokrájané
a musel sa s ním dosť trápiť,
keďže v hadej podobe nejedával veľmi rád a zvyčajne sa tomu aj
vyhýbal, no nechcel sa najesť na izbe a potom byť obklopený tou horou
jedla, ktorá na Rokforte zvyčajne bývala. Nespokojne sykol, keď sa mu ani po
treťom trhnutí nepodarilo vziať si to, čo chcel.
Temný pán ho jemne odsunul na bok, vzal nôž
a nakrájal u jedlo na drobnejšie kúsky, pri stole opäť všetci zmĺkli
a sledovali, ako jemne napichol jeden kúsok na vidličku a strčil mu
ho do úst.
