pár: HP/LV
Obsah: Lord Voldemort vždy považoval Rokfort za svoj domov. Keď sa opäť tajne prechádza po jeho chodbách a vníma silu spomienok... Počas zimných prázdnin sa pokúsi zničiť svojho nepriateľa... Netuší, že jeho telo si bude žiadať oveľa viac...
varovanie: slash, mučenie, láska, sex, mladý Temný pán
poznámka: opravená časť (vhodná na korektúru)
Obsah: Lord Voldemort vždy považoval Rokfort za svoj domov. Keď sa opäť tajne prechádza po jeho chodbách a vníma silu spomienok... Počas zimných prázdnin sa pokúsi zničiť svojho nepriateľa... Netuší, že jeho telo si bude žiadať oveľa viac...
varovanie: slash, mučenie, láska, sex, mladý Temný pán
poznámka: opravená časť (vhodná na korektúru)
Máme
tu teda takýto pokus o obnovenie tejto poviedky, aj keď neberte to
príliš vážne, je to pomerne zvláštna poviedka a po prečítaní z nej mám
zmiešané pocity, ale keďže som dokončila korektúru zvyšných kapitol mám
pre vás aj kapitolu novú.
Hodnotenie
Zvyšok večere prebehol v pomerne pokojnej
atmosfére, až na diskusiu o dobre a zle, ktorá opäť mierne rozvírila
hladinu, no nie natoľko, aby došlo k nejakým vážnym škodám. Aspoň takto to
Harry zhodnotil, keď bol opäť vo svojej ľudskej podobe, pohodlne zatvorený späť
v izbe. Temný pán sa ešte zdržal kvôli nejakým neodkladným záležitostiam,
vzal si so sebou Nagini, a jeho vrátil späť do izby a nekompromisne
ho poslal do postele.
Pokúšal sa zaspať, ale nech sa o to akokoľvek
snažil, nedarilo sa mu upokojiť svoju myseľ, ani premôcť pocity, ktoré sa ho
zmocňovali. Nepáčilo sa mu, že jeho milenec je preč cez noc, znepokojovalo ho,
že neprišiel spať k nemu, aj keď vedel, čo by nasledovalo, keby dnes spolu
zdieľali posteľ.
Opatrne opustil posteľ, a chvíľu sa
prechádzal po izbe, všimol si skrinku s hadím zámkom, ktorá musela byť
doručená zrejme až dnes, keďže ju predtým vo Voldemortových rukách nevidel.
A okrem nej bola do izby dodaná aj mysľomisa. Preto predpokladal, že
skrinka bude zrejme obsahovať nejaké dôležité spomienky. A mienil si ich
pozrieť už len preto, aby nemusel myslieť na to, že je opäť zamknutý vo svojom
väzení.
//“Otvor sa!“/ zasyčal a miniatúrny had
v zámke sa pohol, ozvalo sa jemné puknutie a potom už mohol bez
problémov otvoriť veko.
Vo vnútri boli naozaj spomienky, presne ako
predpokladal, zoradené, popísané a očíslované, v troch pomerne
bohatých radoch.
Zobral jednu nádobku do rúk, a prečítal
nahlas nápis, ktorý sa nachádzal na nej.
Merope
10
rokov
Jemne odzátkoval flakón a vložil spomienku do
mysľomisy. Sledoval ako sa hladina jemne sčerila, objavilo sa asi desaťročné
dievčatko, pomerne všedné a čiastočne zašpinené od blata. Opatrne ponoril
hlavu dovnútra.
Netrvalo
dlho a sedel na konári vedľa akéhosi dievčaťa odetého v sivých
obnovených šatách. Spomienka bola na okrajoch akási zahmlená, akoby na istých
miestach pretrhnutá.
//„Tí
muklovia sú, ale smiešni... Pozri Morfin, ako hľadajú...“/
Naklonila
sa k svojmu bratovi a podala mu jablko. Dychtivo ho od nej prevzal
a zahryzol sa doňho. Potom jej ho
vrátil a ona jedla z druhej strany.
//„Ešte
len budú hľadať, veď to uvidíš...“ usmial sa./
Merope
sa naklonila ešte omnoho viac.
//„Dávaj
si pozor, lebo odtiaľ spadneš, radšej poď ku mne... bližšie...“ /natiahol druhú
ruku a jeho sestra preliezla k nemu, objal ju okolo pliec,
a pevne držal.
Harry
si všimol, ako žena a muž pobiehajú okolo domu a kričia.
//„Tom,
Tom, kam sa podel ten chlapec?“/
//„Toho
tak skoro nenájdete,“ /smial sa Morfin, a opäť si odhryzol so sestrinho
jablka.
//„Aký
je vlastne ten, Tom?“/ opýtala sa brata.
//„Namyslený
muklovský fagan, nehodný toho, aby si oňho potomkovia Slizolina, ako sme my
vôbec obtreli topánky.“/
//„Už
rozprávaš ako otec...“/
//„Áno,
pretože má pravdu, oni nami vždy pohŕdali, a pritom toto všetko malo byť
naše, aj ten ich dom, aj všetky pozemky. Oni sa sem dostali neprávom, mal to
byť náš dom, nemajú naňho žiadne právo. Ukradli nám ho.“/
//„Ak
to hovoríš ty, tak ja ti verím...“/
//„Čo
si mu vlastne urobil?“/ zaujímala sa.
Morfin
hrdo vypäl hruď, a čosi jej pošepkal.
//„Si
zlý, vieš o tom?“/ jemne doňho štuchla. A takmer kvôli tomu stratila
rovnováhu. Objal ju a jemne pobozkal na líce, akoby mu vyslovila ten
najväčší kompliment.
Strhla
sa, jemne si pošúchala líce a radšej mu opäť vrátila jablko, aby ho mohol
dojesť.
Harry pocítil, ako ho niekto z tej spomienky
vytiahol, skôr než zistil, ako to s Tomom Riddlom starším napokon dopadlo.
„Si akýsi zvedavý, Harry...“ Temný pán ho obrátil
k sebe a opatrne nabral spomienku späť do flakónu, uzavrel ju
a vrátil sa k nemu.
„Len som sa chcel pozrieť, o čo ide...
Netušil som, že zbieraš spomienky týkajúce sa tvojej matky...“
„Prečo ťa to až tak veľmi prekvapuje, aj ty predsa
vlastníš album s matkinými fotografiami?
Mne ostala len zbierka spomienok, opravoval som ich jednu po druhej, je to môj
album.“
Zatvoril kazetu so spomienkami a Harry opäť
sledoval ako had zapadá späť na svoje miesto.
„Prečo ho zatváraš? Nechceš, aby som videl
niečo dôležité?“
„Neprekáža mi, že ťa tieto spomienky zaujímajú, no
počas tejto noci by sme mali myslieť na iné veci...“
„Nie, to nedovolí, už nie...“
„Ale Harry, tebe sa predsa páči, keď ti venujem
svoj čas. Uznávam, že trochu meškám, ale keďže si nešiel spať, máme ešte stále
dostatok času, pokračovať v našom vzájomnom boji.“
Dlhé prsty začali pomaly rozopínať jeho habit.
Chcel sa tomu brániť, ale jeho telo podľahlo tej známej bezstarostnosti.
„Nechcem...“ presviedčal sám seba, aj keď jeho
ruky objali Temného pána okolo krku, aj keď prijal penis, ktorý prenikol do
jeho napätého tela.
„Neklam sám seba...“ pošepol mu Voldemort.
Pevne zovrel jeho boky, tlmene vzdychol
a pokúšal sa ďalej brániť, aj keď si uvedomoval, že túži potom zabudnúť na
všetko a dovoliť slasti, aby ho ovládla. Temná sila v ňom spokojne
pulzovala, stále ešte čiastočne urazená tým, že neprijal do seba späť horcrux.
„Áno, prosím... áno...“ vzlykol, keď cudzia
prítomnosť v jeho mysli, potlačila akékoľvek prejavy nespokojnosti,
dovolila mu zabudnúť na všetky zábrany, ktoré ho nútili ďalej protestovať.
Bol posadený naňho a cítil ako ho vypĺňa
chladná spokojnosť, keď prvý pohyb rozochvel jeho telo a Voldemort
prenikol hlbšie aj do jeho mysle.
Tentoraz nie útočne, nenechal v nej priestor
pre nič iné len pre rozkoš, bol ňou
nemilosrdne zasiahnutý.
Nechal sa bozkávať a cítil ako drsnejšie
pohyby Temného pána prinášajú jeho telu uspokojenie, bolo to zvláštne,
nepríjemné a nepochybne aj paradoxné, že ich telá si tak dobre rozumeli
napriek všetkému, čo sa medzi nimi stalo.
Poznámka: Do konca ostávajú 2. kapitoly.
