Hračka 2. kapitola 2/3

 Hračka
pár: Rain/Uhm Tae-woong
varovanie: vydržiavaný milenec, hračka, podriadený domáci maznáčik
obsah: starší manažér veľkej spoločnosti  Tae-woong (40), tichý a v súkromí dosť uzavretý človek, stretáva mladíka, (18) menom Rain, prostredníctvom istej sprostredkovateľkej zoznamovacej agentúry, pre klietov so špeciálnymi požiadavkami. 
Rain sa po vzájomnej dohode stáva jeho "hračkou".

 Pre ell, Nade.

Po návrate do izby zamieril rovno do kúpeľne.

Vystavil svoje telo prúdom teplej vody, ktoré mu v tenkých pramienkoch stekali po vypracovanom tele.

Mal to za sebou, a tak to bolo v poriadku.

Rain privrel oči.

Cítil ako to teplo prechádza jeho telom.

No zároveň s ním prichádzali aj otrasy, ktoré ho zložili na kolená.

Na chvíľu mal pocit, akoby strácal pevnú pôdu pod nohami.

Necíti váhu svojich krížov, no mal pocit, akoby ho niečo iné omnoho temnejšie sťahovalo k zemi.

Oprel sa o stenu a nejaký čas len pokojne dýchal, kým všetok ten tlak neustúpil a on pomohol pokračovať v umývaní svojho tela.

Pretože pán si prial, aby sa upravil.

Umyl si aj vlasy.

Šampónom s vôňou, ktorá mu nič nehovorila.

Bola nevýrazná.

Ani zďaleka nie taká korenistá, ako tá, ktorú používal vtedy.

Dokončil sprchovanie, pomaly a systematicky, bez hlbšieho premýšľania.

Urobil všetko, čo bolo nevyhnutné na to, aby s ním bol jeho pán spokojný.

A potom sám seba zabalil do mäkkého uteráka.

Vysušil si vlasy a upravil sa tak, aby bol so svojím obrazom v zrkadle spokojný.

Na posteli naňho čakali veci na prezlečenie.

Voľné nohavice a tričko, ktoré mal dovolené nosiť v pánovej neprítomnosti.

A jeho kríže.

Obliekol sa a vrátil ich na svoj krk.

A uprel pohľad na jedlo, ktoré naňho čakalo pri stole.

Sadol si a jedol.

Pomaly, takmer zo zvyku.

A dával si dobrý pozor, na to, aby si nezašpinil svoje oblečenie.

Aj na diaľkové ovládanie, ktoré našiel na posteli.

A takisto aj inštrukcie týkajúce sa cvičenia, pretože mu bolo dovolené udržiavať sa v kondícii podľa vlastného výberu.

A on sám mal svoj vlastný spôsob ako to dosiahnuť.

Prístup do pánovej telocvične si zrejme zaslúžil tiež.

No dnes to bol jeho prvý deň a nemal dovolené nikam chodiť.

Tak vzal ovládač a poskúšal jednotlivé tlačidlá.

Nejaký čas sledoval televízor.

A neskôr ho nechal bežať na pozadí, kým on len sedel na posteli a skúmal veci, ktoré mal k dispozícii.

No nič z toho ho skutočne nezaujímalo.

Lebo si prial, aby sa čo najskôr vrátil jeho pán.

Chcel s ním hovoriť.

Byť v jeho blízkosti a získať od neho čo najviac výhod.

Zamestnankyňa, o ktorej mu pán hovoril, prišla približne o tri hodiny, bola to taká diskrétna osoba, že takmer ani nepostrehol, jej príchod.

Bola to žena v strednom veku, celkom obyčajná, oblečená v čiernom, čo bolo zrejme niečo ako tunajšia rovnošata.

Všimol si ju, až keď sa mu oficiálne predstavila.

„Som Kim Tea Hee, mám na starosti tento dom, ak by ste odo mňa niečo potrebovali, použite toto zariadenie... konkrétne červené tlačidlo vás prepojí hneď s kuchyňou...“ ukázala na stenu.

A on si až teraz všimol, že je tam niečo podobné telefónu.

„Rain...“ hlesol bez záujmu.

A obrátil sa na druhý bok, čím jej dal najavo, že nič nepotrebuje.

A ona potichu opustila miestnosť.

Nechcel sa s ňou zhovárať, aspoň nie teraz.

Potreboval čas na to, aby sa vyrovnal so svojimi vlastnými pocitmi.

Minulosť

Stál tam, akoby sa vôbec nič nebolo stalo.

A Rain mal chuť s ním šukať až do bezvedomia.

„Bála sa o teba, no ja som jej povedal, že budeš u priateľky... tak sa aspoň trochu upokojila, no mohol si jej aspoň zavolať...“

Obrátil sa mu chrbtom.

Čo však ešte viac umocňovalo túžbu dotknúť sa ho.

Tú prekliatu túžbu, ktorej musel za každú cenu vzdorovať.

„Nemusím sa vám spovedať... Nikomu z vás...“

Prešiel do svojej izby, bez toho, aby sa vôbec obzrel.

predchádzajúca časť      nasledujúca časť