 |
| NOVINKA 2015 |
Pradiarska ulička
na motívy filmu: "Dom pri jazere"
varovanie: romantika
obsah: po vojne sa Harryho vzťah s Ginny rozpadá, Harry je po vojne traumatizovaný a neschopný vrátiť sa do bežného života, hľadá si nejaké miesto, kde by mohol aspoň na chvíľu uniknúť pred všetkým a zotaviť sa bez toho, aby od neho stále niekto niečo žiadal, preto si vyberie muklovskú agentúru...
Z ponuky si zvolí Pradiarsku uličku, byt Severusa Snapa.
poznámka: poviedka bude vychádzať raz do týždňa ako Otcovská láska. Pôvodne malo byť niečo iné, no momentálne mám inšpiráciu na toto.
poznámka: po mojej korektúre
„Skutočne máte záujem
práve o tento byt?“
Starší muž, takmer
s obavami hľadel na svojho klienta.
„Áno, mám záujem výlučne
o tento byt...“ trval na svojom, hlavne po prehliadke, ktorú spolu
absolvovali ho opustili aj posledné pochybnosti.
Čiernovlasý muž so
zelenými očami a neposlušnými vlasmi, oblečený v džínsoch
a čiernom tričku si vybral
z celej jeho ponuky, práve to miesto, ktorého kúpu už odriekli dvaja
majitelia a jeden z nich ho takmer zažaloval.
Preto boli jeho obavy
opodstatnené a Harry o nich vedel.
„Nechcem to zbytočne
komplikovať platba prebehne hneď a v hotovosti...“
Čo zrejme napokon
prelomilo ľady.
Agent nasadil jeden zo
svojich pracovných úsmevov.
„Takže pán...“
„Potter, Harry Potter.“
Snažil sa vysloviť svoje
meno bez zachvenia a dívať sa pritom mužovi do očí.
Bol to predsa len mukel.
Nevedel, čo jeho meno
znamená v istých kruhoch, a tak to zrejme bolo najlepšie.
„Ak na tom skutočne
trváte, pripravím vám zmluvu, no budete mi musieť podpísať aj dodatok, že ste
boli oboznámený so stavom bytu a so zvláštnosťami, ktoré sa s ním
spájajú...“
„Áno, samozrejme...“
prerušil ho netrpezlivo.
Nemal v úmysle celú
záležitosť viac predlžovať.
„Dáte si čaj alebo kávu?“
„Nie, ďakujem...“ odvetil
stroho.
Posunul sa na stoličke
a pokúšal sa vydržať v tej tesnej miestnosti, v ktorej bolo až príliš
mnoho rušivých zvukov.
No bolo potrebné to
vybaviť ešte dnes, keďže nemal kam ísť.
A do Siriusovho domu
sa vrátiť nemohol.
Nedokázal tam vkročiť,
preto bolo napokon lepšie, že sa ho rozhodol predať, lebo jemu samému by len
pripomínal minulosť, na ktorú sa pokúšal zabudnúť.
Nejaký čas nechal toho
muža pracovať na potrebných dokumentoch, popritom pod stolom zatínal päste.
Pretože preňho
predstavovalo takmer neprekonateľnú prekážku tu len tak sedieť a čakať.
Počúvať to klepanie
a sledovať ako niečo vybavuje ďalšie záležitosti prostredníctvom svojho
asistenta.
A musel mu dať aj
svoje doklady, aby vybavil aspoň to najnutnejšie.
Prebehla platba
a podpísal to, čo bolo nevyhnutné.
Potom ešte nejaký čas
čakali.
„Prevod majetku už
prebieha, ale bude si to žiadať istý čas, všetky potrebné dokumenty vám
doručíme na vašu novú adresu... no predpokladám, že s tým nebudete mať
problém... tu sú kľúče... a tento
dokument vám dám zatiaľ ako potvrdenie, že sme sa dohodli aj doklad
o zaplatení....“
Položil pred neho zväzok
kľúčov a popritom sa jeho ruka mykla, akoby ju niečo zasiahlo.
Boli na obyčajnom krúžku,
bez akýchkoľvek príveskov.
Harry však necítil nič,
keď sa jeho ruka dotkla kľúčov.
Aspoň nie nič mimoriadne.
„Ďakujem vám, pán Smithe...“
Vzal si všetky príslušné
potvrdenia.
Pomaly vstal, zdvihol
svoj kufor a dovolil tomu vysokému mužovi, aby ho vyprevadil zo svojej
kancelárie.
Každý jeden krok ho stál
veľké úsilie.
Všetko v ňom priam
kričalo, aby odtiaľ čo najskôr odišiel.
Prudko reagoval na každý
prudší pohyb.
A neustále myslel na
svoj prútik.
Mal ho vždy po ruke.
Bol vždy v strehu.
„Dovidenia, pán
Potter...“
„Dovidenia...“ dostal zo
seba Harry napokon.
Pevne zvieral v ruke
kľúče od svojho nového bytu.
