obdobie: prázdniny pred nástupom do 5. ročníka, špeciál určený na
letné prázdniny...
varovanie: snarry, romantika, Snape_dohliada na Pottera, AU, prázdniny v
pradiarskej uličke a nie na Rokforte, život so Snapovom v bežnom svete...agresívnejší_Harry
obsah: Dumbledore Harrymu koncom
roka oznámi, že vzhľadom na isté okolnosti, budú jeho prázdniny tento rok
prebiehať inak, než zvyčajne. A Harry nie je vôbec nadšený, keď zistí, že
prázdniny bude musieť stráviť so svojím najmenej obľúbeným rokfortským profesorom.
(Pričom pred ostatnými sa musia tváriť, že ide k Dursleyovcom, tak ako
zvyčajne)
varovanie: 18+
Pre Henry.Wilde, Vai, profesor.
Keď však zachytil isté zvuky,
ktoré boli neklamným znakom Snapovho návratu všetko nechal tak a šiel za
ním.
Musel sa osobne presvedčiť
o tom, že sa domov vrátil v poriadku, bolo to ako impulz, ktorý
nedokázal zastaviť.
Zrazu bol pred Snapovou spálňou,
položil ruku na kľučku a opatrne zaklopal. To všetko robil takmer
automaticky, akoby vedený akousi silou mimo neho, akoby bol bábkou
v rukách nejakej vyššej sily.
„Ďalej...“ ozvala sa pomerne
strhá odpoveď.
„Pane, je všetko v...“ začal
rozrušene.
A keď otvoril dvere,
uvedomil si, že zrejme prichádza veľmi nevhod, lebo profesor sa zrejme chystal
prezliecť.
Časť z tých gombíkov na
habite, mal už porozopínaných, nepochybne sa mu to podarilo tak rýchlo, lebo na
to použil prútik. Bol pred ním čiastočne odhalený, Harry mal možnosť všimnúť si
pár červených čiar, ktoré akoby boli nedávno získanými jazvami.
A takisto mal možnosť vidieť
temné znamenie, hýbalo sa, takmer akoby bolo živé, akoby naňho hľadelo
zlovestnými očami. No očividne ešte nebolo rozpálené, pretože nepochyboval
o tom, že Snape by tu tak pokojne nestál, ak by bol opäť povolaný.
„Áno, Potter, všetko je v poriadku...“
potvrdil mu to jeho profesor unavene. Očividne nebol práve teraz v takom
rozpoložení, aby mal záujem sa s ním hádať. A nijako sa nenechával
obmedzovať jeho prítomnosťou. Harry mal možnosť ho vidieť do pol pása
vyzlečeného.
Cítil ako jeho srdce zrazu
začalo tĺcť až príliš prudko, aj keď Snape rozhodne nebol príťažlivý, takým
bežným spôsobom, a nikdy predtým v ňom mužské telo takéto podnety
nevyvolávalo, ale predsa, tu niečo bolo niečo, čo ho nútilo z neho nespustiť
oči. Snape bol skôr bledý, skôr
obyčajný, dosť chudý, no aj tak... aj tak... si prial pritisnúť sa bližšie k nemu,
prial si dotknúť sa ho a jeho pohľad mimovoľne skĺzol nižšie.
Prekročenie tejto poslednej
hranice, ho však priviedlo k myšlienke, že zachádza priďaleko a snažil
sa niečím odpútať od toho, aby si detailne začal prezerať toho muža a rozmýšľať
o tom, aký je, keď...
„A rodina toho dievčaťa, oni, čo
vám vlastne povedali... ako vám vysvetlili to...“ začal s pomerne bezpečnou
a vôbec nie vzrušujúcou témou.
„Nie, Potter, teraz vskutku
nemám záujem o rozhovory s vami, môžete ísť, predpokladám, že som to
povedal dosť jasne na to, aby ste to aj vy pochopili...“ povedal mu, no neobrátil sa k nemu
chrbtom a nepokračoval v činnosti, ktorú mal v pláne, nepochybne
mu ani on nedôveroval natoľko, aby niečo také urobil.
Chcel sa pohnúť, mal to v úmysle,
no akosi sa mu nedarilo naňho prestať hľadieť, bolo to tak, skrátka Snape v takej
pozícii, profesorovi to zrejme až tak veľmi neprekážalo, nech to bolo
akokoľvek, obaja predsa boli muži a nebolo ničím výnimočné vidieť druhého
muža takto... no v Snapovom prípade to bolo iné... Také mätúce...
„Čo je, Potter, čakáte na bozk
na dobrú noc?“ ironizoval Snape bez
váhania. Nebolo pochýb o tom, že z jeho strany to nie je pozvanie,
len spôsob, ako ho čo najskôr dostať preč, nepochybne so zlým pocitom spojeným
s tým, že by možno niečo také aj potreboval.
„A čo ak áno?“ oplatil mu to s istou
jemu vlastnou dávkou arogancie v hlase.
„Je vám jasné, že za svoje
správanie budete musieť zaplatiť...“ potichu ho upozornil Snape.
„Áno, pane...“ vyhlásil Harry
bez najmenšieho zaváhania.
Snape pomaly pristúpil k nemu,
takmer ani nedýchal, keď bol opäť blízko neho.
„Obávam sa, že služby tohto
druhu nie sú v mojej kompetencii, Potter, odíďte...“
„Vy sa bojíte? Myslíte si, že sa budem na vás
sťažovať? Nikdy predtým som to neurobil, tak prečo teraz...“ nechcel byť tým,
kto ustúpi, nedokázal potlačiť to sklamanie, ktoré v ňom mužove slová
vyvolali.
Vedel, že za tie slová zaplatí,
no nedokázal to zastaviť, nemohol potlačiť sklamanie spojené s odmietnutím.
Pocítil ako ho Snapove ruky
pevne zovreli, bolo to takmer bolestivé, no on sa nebránil.
„Čo si vlastne o sebe myslíte,
Potter?“
„Vy ste mi predsa položili tú
otázku, snáď ste si nemysleli, že to nechám len tak...“ hlesol Harry.
„Vy viete veľmi dobre, že to
nebolo myslené tak, ako som to povedal... bolo vám to jasné už od začiatku, ale
to by ste neboli vy, keby ste ne...“ kričal naňho Snape a tentoraz už
skutočne zvýšil hlas, do takej miery, že nebolo možné to ignorovať.
„Ale vy to chcete, aj vy chcete,
aby... naposledy ste to urobili a obom sa nám to páčilo...“
Vytrhol sa z mužovho zovretia
a sadol si na jeho posteľ. Vedel, že zachádza priďaleko, no nedokázal ho
prestať provokovať, nemohol odtiaľ len tak odísť a nechať sa ním poraziť.
„Takže vy nemáte v úmysle odísť
dobrovoľne?“ opýtal sa ho zrejme už naposledy.
„Nie, pane...“ opäť zaznela
odpoveď, ktorá akoby neprichádzala priamo od neho.
„Výborne, Potter, výborne, no
buďte si istý, že mi obaja to budeme trpko ľutovať, máte poslednú možnosť na
to, aby ste poslúchli môj príkaz...“ odsekol Snape dostatočne výhražne na to,
aby ho upozornil, že ak nevstane a nevráti sa do svojej izby, bude musieť
čeliť následkom svojej zaťatosti.
Nehýbal sa.
Nemal v úmysle nikam ísť.
Nie kým ten muž nesplní svojho
hrozbu a nepobozká ho.
Dovtedy sa odtiaľ nepohne a ak
proti nemu použije prútik, bude sa brániť.
Neustúpi.
Snape si sadol na posteľ k nemu.
Zozadu ho objal a Harry pocítil ako jeho ruka zamierila pod jeho tričko.
Našiel jeho pravú bradavku, drsne
ju stisol a láskal.
Harry tlmene vzdychol, absolútne
odzbrojený tým, ako bol vzápätí drsne pohladený cez nohavice.
Muž získal kontrolu nad jeho
telom a on len stonal, len sa k nemu bezmocne tisol.
Otočil hlavu, cítil ako ten muž
ochutnal jeho pery, ako sa všetko sústredilo len na ten jeden okamih, ktorý v ňom
vyvolal prudkú vlnu šťastia.
