Rodinné tajomstvo 21. kapitola 3/3

 názov:  Rodinné tajomstvo
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je  nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...

Pre Michalette

„Tak dobre, ja pôjdem s vami...“ nechal sa napokon zlomiť mužovým naliehaním a dokonca dovolil aj to, aby ho držal za ruku.

Nekráčali predsa na popravu, len sa vrátili do toho prenajatého domu, kde na nich čakali ďalšie dve osoby zainteresované do celého tohto šialenstva.

Pani Jungová a Young Hwa spolu sedeli v obývačke, ona sa usmievala rukou mu prešla po vlasoch, on sa k nej priam oddane túlil.

Vyzerali šťastne, ako jeden z tých zamilovaných párov, pani Jungová vyzerala mladšie bezstarostnejšie.

„Dobre, že ste už tu, Kyoung-Ho už sa pomaly stmieva, začínala som si robiť starosti...“ vyhlásila vskutku pomerne úprimne pani Jungová.  Samozrejme veľmi dobre vedela, že Myoung-soo tam ušiel pred ňou a že ho pán Jung zrejme tak dlho musel hľadať, no zrejme nemala v úmysle im čokoľvek vyčítať.

„Všetko je v poriadku, môžeme pokračovať...“  oznámil jej pán Jung pomerne stroho, sadol si do kresla a Myoung-soo skončil na jeho kolenách, nemal to v úmysle, no pán Jung ho jednoducho nepustil a on sa podvolil jeho prianiu, bolo to tak jednoduchšie, nemusieť o ničom rozhodovať a len sa nechať viesť. Byť len hračkou, ktorá si plní svoju úlohu a o nič iné sa nemusí starať.

„Výborne, Kyoung-ho, počúvam ťa, aké riešenie navrhuješ...“

„Trvám na našom pôvodnom pláne, postupné odlúčenie na určitý čas... Viem, že s tým nesúhlasíš, ale myslím si, že bude lepšie, to urobiť takto, ako hneď prijímať unáhlené rozhodnutia. Myoung-soo je s nami, môžeme mu dôverovať...“

Pani Jungová nejaký čas na manžela prísne hľadela.

„Vskutku? Tak to mi bude musieť povedať sám, musím sa o tom osobne presvedčiť...“ vymanila sa z objatia svojho milenca a pomaly pristúpila k nim.

Young Hwa naňho vrhol pomerne povzbudivý pohľad typu, vydrž, už to dlho nepotrvá a on len nebadane prikývol.

„Hovorí môj manžel, pravdu, skutočne si už náš? Ak nie, ničoho sa neboj, ponúkam ti možnosť ako sa z toho dostať, bez bolesti, bez zbytočných naťahovačiek... Ak nebudeš súhlasiť, môj manžel už s tebou nebude môcť nič mať... ja sama sa o to postarám... Takže si dobre rozmysli, čo mi odpovieš Myoung-soo...  Patríš k nám a si ochotný byť hračkou môjho manžela, tak dlho, ako to jeho samého bude baviť? Si ochotný zachovávať naše tajomstvá a podriadiť sa výlučne jeho vôli? Pôjdeš tam, kam ti prikáže, vzdáš sa priateľov, nových skúseností a možnosti mať priateľa, ktorý ťa nebude nútiť žiť takýmto spôsobom... lebo on sa nezmení, Myoung-soo... nedokáže priznať to, kým je... už sa o to pokúšal a skončilo to...“

„Ja...“ hlesol Myoung-soo vyplašene.

Prišla ďalšia šanca, vymaniť sa z tých okov, ktoré mu nasadil on.

Priam ju cítil.

No prijať ju, by znamenalo...

 „Yoo-Mi, ja ťa varujem... neopováž sa...“  tvrdo jej útok prerušil Kyoug-Ho.

„Ak je skutočne náš, musí to vedieť...“ tvrdohlavo trvala na svojom. „Tvoje slovo mi nestačí, potrebujem, aby to vedel aj on, tak ako pozná moje tajomstvo, mal by poznať aj to tvoje...“

„Nie, Yoo-Mi, zakazujem ti...“

„Ako chceš,“ sykla nahnevane. „No vieš, čo to pre teba znamená... ak sa to teraz nevyrieši, nedovolím vám, aby ste uskutočnili svoje plány a ty vieš veľmi dobre, že tým to neskončí...“

„O čo ide? Ja... možno má pani Jungová pravdu a mal by som to vedieť, ak mi potom bude veriť, tak by si jej to mal dovoliť, ak mi samozrejme tiež veríš a nehovoríš len to, čo chce ona počuť, aby bola spokojná...“ nedal sa Myoung-soo.

„Tak vidíš, aj Myoung-soo so mnou súhlasí...“ pani Jungová nedala svojmu manželovi, ani len možnosť aby si vydýchol, zrejme v nej prevládol pocit ohrozenia a snažila sa chrániť si svoje vlastné šťastie.

Ak mu neprejaví dôveru, ak potom všetko nebude aj on jemu veriť natoľko, že mu dopraje aspoň kúsok slobody, vezme si ju sám bez ohľadu na to, čo k nemu cíti. Bude to musieť urobiť, aby nestratil samého seba. Aj keď ho bolelo to, že sa musel postaviť na jeho stranu a stavať ho do takej pozície.

„Myoung-soo, ja...“

„Prosím, povedz mi to, aspoň to skús...“

Od tej jeho odpovede závisel takmer celý jeho ďalší život, uvedomoval si to a bol pripravený buď sa stať súčasťou hry alebo z nej navždy vystúpiť. 

predchádzajúca časť  nasledujúca kapitola