Názov:
Temná strana sily
postavy:
Theia_Autp postava/Anakin Skywalker_lord Vader, padawanka/majster ship, hate
love relationship, angst, zmienky o Padmé/Anakin, het
obsah: „Keď
mi povedali, že on bude mojím majstrom, pocítila som strach, ten zakázaný
strach, o ktorom sa hovorilo, že vedie k temnej strane sily.“
poznámka: nuž ... opäť Thein pohľad
Nič
sa nestalo.
Aspoň
nič také vážne, čo by v nej vyvolalo trpkú príchuť viny.
Len
objatia a bozky, len vzájomné porozumenie a blízkosť jeho sily, ktorá
dnes bola pre tú jej liekom.
Zakázané,
ale predsa patriace do ich vzťahu, ako niečo pre nich prirodzené ako niečo, čo
ho sa nedokázala vzdať ani za cenu toho všetkého, čo bude musieť obetovať, keď
bude sama, keď nebude cítiť prítomnosť jeho sily, keď sa nebude dotýkať jej
vlasov a nebude s ňou hovoriť tak, ako to mal vo zvyku, keď sa snažil
ju chápať.
Boli
spolu. A ona sa cítila dobre, nevnímala v sebe ten rozpor, keď ich
spájalo objatie, keď všetko pohltila úprimná radosť.
Keď
ju len držal a zhováral sa s ňou, ako so svojou láskou, ako
s osobou, na ktorej mu záleží. A ona sa tak cítila, akoby nič nebolo
práve teraz dôležitejšie, než jeho objatie, akoby všetky tie predchádzajúce
obavy boli len v jej mysli, no nemali nič spoločné so skutočnosťou, ktorej
súčasťou bol on.
Opretá
o to ticho, o ten pokoj, ktorý cítila, keď bol aj on pokojný, keď bol
aj on súčasťou tej rovnováhy, ktorú v ňom predtým márne hľadala. Teraz
bolo v jeho dotyku obsiahnuté niečo iné, tá sila, ktorej sa mohla držať,
tá blízkosť, ktorú si nemusela vyčítať.
Jej
strach opäť klesal. Jej bolesť sa zmenšovala, už pred sebou nevidela tie vízie,
ktoré rozhádzali celý jej svet. Boli preč, vzdialené od nej, bližšie k tej
budúcnosti, ktorú si nepriala objaviť.
Práve
teraz potrebovala aj jeho, Anakina, ktorého milovala.
Čerpala
silu z jeho blízkosti, kým svoje vlastné pocity prestala podrobovať tým
nekonečným skúškam a povolila samej sebe byť šťastná, aspoň teraz, aspoň
počas jedného z tých okamihov, kedy sa k nej vrátil.
„Anakin
ja... zdá sa, že sa niečo vo mne začalo meniť, že by som mohla prijať aj druhý
svetelný meč, myslím, že by som to zvládla...“ začala tým, čo bolo najľahšie
povedať a nevedela, či pritom skončí alebo pôjde v ich kruhu dôvery,
ktorý si práve teraz spolu vytvorili aj ďalej.
Dotkol
sa jej ruky, prešiel po nej, skúseným dotykom, ktorý ju samú naplnil príjemným
vzrušením.
Díval
sa jej do očí a videl ju, mala pocit, že sa na ňu opäť díva
s porozumením, ktoré potrebovala.
„Áno,
máš pravdu, zdá sa, že napriek tomu, že nie som práve najlepší majster, si moja
mladá padawanka vedie dobre, skutočne sa tvoja sila otvorila do takej miery, že
je možné začať v tvojom prípade s touto technikou... postarám sa
o to, aby si mala k dispozícii, vyhovujúci svetelný meč... hneď po
svojom návrate to začnem vybavovať... Hneď ako sa ku mne pridáš, budeme na tom
usilovne pracovať... Práve teraz nám už neostáva veľa času...“
„Vy
neostanete...“ nevedela ako dlho sa zdrží, tak trochu dúfala, že mu napokon
bude umožnené pokračovať v meditáciách, bolo toho tak veľa, čo by si mali
vysvetliť, cítila, že veľa vecí medzi nimi ostalo neobjasnených.
„Nie,
nemôžem... čakajú ma... musím isté veci vysvetliť... tu som sa len zastavil
takpovediac mimo plánu... chcel som ťa vidieť, skôr než opäť predstúpim pred
radu... Ubezpečiť sa, že je všetko v poriadku, no zdá sa, že máš
spoločnosť...“
„Áno,
teda Gwain a ostatní, ja som rada, že sú tu... už dávno sme sa nevideli
a...“
„Chápem,
povedal som ti predsa, že mi to neprekáža... s Gwainom sme sa pozhovárali
a celú tú záležitosť medzi nami sme uzavreli, nebudem ti v žiadnom prípade vyčítať to,
že si so svojimi priateľmi, nebolo by to správne, a už vôbec nie, potom čo
všetko sme v poslednom čase obaja museli podstúpiť... A zdá sa, že to
ešte neskončilo... rada chce prešetrovať isté záležitosti...“
„Niečo
sa stalo, počas tej poslednej misie?“
„Nič
výnimočné. Palpatín je v poriadku, Dooku je však mŕtvy a niektorí
členovia rady chcú poznať viac podrobností, tvrdia že moja správa sa im
nepozdáva...“
„Verím,
že si s tým poradíte, majster, že rada napokon na vašej správe nebude
vidieť nič zlé...“
***
Odišiel.
Opustil
meditačné centrum a ona sa pomaly vrátila späť do vyhradených častí.
Snažila
sa priveľmi to neprežívať, odišiel, no čoskoro sa opäť stretnú, čoskoro opäť
budú spolu a všetko bude v poriadku.
Jej
strach.
Jej
vízie, s ktorými sa mu nezdôverila, sa budú možno týkať niečoho iného
a nie práve jeho.
Nie
práve ich dieťaťa, ktoré... bude riskovať, dá mu nádej, no zatiaľ sa neutiahne
do ústrania, ešte to nedokáže, ešte nemôže, bude ho chrániť vzhľadom na
okolnosti ako len bude môcť, ale potrebuje svoje poslanie, ešte nie je
pripravená sa ho vzdať.
„Všetko
v poriadku?“ dobehol ju Gwain, keď prichádzala späť z hlavnej rampy.
Tváril sa, akoby snáď prežila jeden z tých nebezpečnejších bojov. Taký
ustarostený, taký dospelý, až dostala chuť ho hravo štuchnúť za čo si vyslúžila
postrapatenie svojich vlasov.
„Samozrejme...“
„Ale
stále nezrušil ten zákaz, že spolu nesmieme bojovať?“
„Nie,
to neurobil...“ pripustila. „No neviem, čo si ty urobil s ním, má pre teba
omnoho viac pochopenia ako predtým...“
Gwain
sa hrdo vystrel.
„To
vieš, teraz som majster, prinútilo ma to zamyslieť sa nad mnohými vecami
a aj keď Skywalker sa mi nepáči, ty sa mi páčiš, a preto som aj jemu
dal šancu, majster, ktorého si prijala by sa mal zblížiť aj s nami, bude
to jednoduchšie, aj keď vytváranie pút nie je naša parketa, predsa len sa tomu
zrejme nevyhneme...“
Hovoril
s ňou, akoby boli rodinou, akoby sa vôbec nič nezmenilo a ona
v sebe opäť pocítila tú ľahkosť, tú spokojnosť, ktorú nemohlo práve teraz
nič vymazať.
***
Ležali
na deke.
Agápe
s tréningovou guľou, ktorej sa vôbec ani len nedotkla dokonca ani silou,
ale mala ju tam položenú.
Slnko
sa jej dotýkalo a ona s tým bola spokojná, obe jej hlavy relaxovali,
aspoň tak to vyzeralo.
„Ako
sa má Ivor?“ nebola si istá prečo práve
teraz začala s touto témou, možno ju k tomu podnietila nedávna prítomnosť
jej majstra, zrejme prispela k tomu, že sa o to začala opäť zaujímať.
„Skončilo
sa to...“ vyhlásila Agápe takmer až
šeptom. A tréningová guľa sa umiestnená vedľa nej sa slabo zachvela.
„Vrátil
sa späť na Naboo, bola som vtedy preč ani sme sa nestihli rozlúčiť a nič
mi neodkázal, ale možno je to tak lepšie...“
„Možno,
áno...“ pripustila Theia, vzhľadom na to, že vedela čo by sa mohlo stať, keby
jej kamarátka podľahla pokušeniam tohto druhu. Zrejme mala šťastie, že
v jej prípade to nedospelo až tak ďaleko.
„Ale
aj tak ma to veľmi mrzí, bola by som rada, keby ste mali viac času...“
„Aj
ja, niekedy áno, ale niekedy ani nie, neviem... no musím priznať, že jedna časť
z neho mi chýba... Dokonca aj to, čo nikdy nebolo...“ prezradila jeden
z jej hláv, kým tá druhá sa
k tomu odmietla vyjadrovať.
***
Sledovala
ako Gwain trénuje svojho študenta, ako sa mu venuje a bola naňho skutočne
hrdá.
To
bol ten Gwain, ktorého mala rada, ten chlapec, ktorý dokázal byť zodpovedný, no
zároveň sa aj baviť, dať svojmu študentovi tú nadovšetko potrebnú rovnováhu.
A prebúdzať
v ňom tú silu, ktorú potreboval, tú časť sily, ktorá v nej samej
vyvolala niečo blízke spokojnosti.
Eldar
sa v ňom doslova videl, bolo to príjemné sledovať, ich tréning prebiehal.
Ona sama pritom podliehala spomienkam na tie svoje začiatky, na to ako trénovala
s Gwainom.
S otcom
už opäť hovorila, aj s matkou, snažila sa tlmiť svoj hnev a byť
k nej dobrá, no nie vždy sa jej to podarilo zakryť nespokojnosť, otca však
prijala bezvýhradne a tešila sa z ich spoločných rozhovorov, na ktoré
si len nedávno našla čas.
„Pridáš
sa k nám... len poď...“ lákal ju Gwain, tým svojím spôsobom, do istej
miery, čakala, že ju doslova zdvihne zo zeme a bude ju týmto spôsobom
provokovať. No zrejme ani len nemusel, ona to ani len nepotrebovala.
„Tak
dobre, ale potom sa nesťažuj, drahý majster, keď ťa dostanem na lopatky... na
to nemusím ani len vytiahnuť meč...“
„Nebudem,
Theia, uvidíš, že nie...“ s úsmevom
ju objal okolo pliec a odviedol do ich kruhu.
***
Bola
opäť doma.
Bol
to zvláštny pocit, cítila sa inak, vrátila sa s novou silou, plná energie
a šťastná, dospela aj k rozhodnutiu vďaka ktorému pominul aspoň čiastočne ten nebezpečný tlak,
ktorému čelila v posledných týždňoch.
Keď
prišla, oznámili jej, že majster očakáva ju aj Šestku v hangári pri svojej
lodi.
Objavilo
sa to v jej rozvrhu, tak tam šla.
No
vyzeralo to tak, že sa na ňu R2 kvôli niečomu nahneval.
Aspoň
ona si to myslela, keď sa jej postavil do cesty a odmietal ju pustiť na
majstrovu loď.
„Majster,
je všetko v poriadku, R2 si neželá, aby som vstúpila do vašej lode...“
„Áno,
všetko je v poriadku, Theia, R2 už môžeš uhnúť, je to pripravené...“
poznamenal jej majster mierne pobavene.
„Teda,
R2, čo to na mňa vy dvaja chystáte?“ opýtala sa ho Theia.
Ozvalo
sa takmer ospravedlňujúce pípnutie spojené s pohybom robotického ramena.
