Na temnej strane sily Prológ

„Theia...“
Ten hlas, prerývaný, neľudský, plný bolesti, strachu, temnoty a sily. Tej, ktorú túžila cítiť blízko seba.
Zdalo sa jej, akoby to bol, ale to nebolo možné, nemohol len tak...
„Stoj!“
„Nie...“
Bol to Sitský lord. Smrteľný nepriateľ, ale predsa... jej srdce, nemohlo ju zradiť, keď prišiel ten prvý úder, keď sa jeden z jej mečov, stretol s tým jeho.
Červený. Ako tie jej. Taký ako obe.
Prečo sú jej meče takéto, nevedela kedy si ich zmenila, kedy ich zvuk bol zrazu ako úder... Prečo vníma silu inak, prečo je práve teraz priťahovaná k tej jeho, nekompromisne, akoby nedokázala ani len žiť bez jej vplyvu.
„Už nemáš kam ujsť. Odtiaľto sa ďalej nedostaneš...“
„Kde je Anakin?“ prerušila ho, skôr než mal možnosť viac zatlačiť.
Odrazila úder a vyhla sa ďalšiemu, no vedela, že je v pasci, že za ním je jediný východ, a že ju odtiaľ nepustí.  No kde sa vlastne nachádzala. To akosi unikalo jej pozornosti.
„Je mŕtvy...“
Bolesť.
Neskutočná, pohlcujúca všetko do temnoty. Anakin je mŕtvy. Ona je stále tu, nevyučená s červenými mečmi a Anakin, jej majster, je mŕtvy.
Podrobila sa svojmu hnevu, ktorý sa zvyšoval každým ďalším výpadom jej mečov, každým ďalším ústupom pred silou, ktorá sa pokúšala ju ovládnuť.
Nepýtala sa na to, čo sa stalo, tušila to, aj keď nepoznala všetky súvislosti, vlastne takmer žiadne. Bola chránená sama pred sebou, a tak to bolo najlepšie. Sitský lord bol tu a Anakin nie , to jej stačilo  na, aby všetko pochopila, no nedokázala v sebe zničiť tú bolesť.
„Klamete!“
Krúžila okolo neho zmätená tým, ako sa môže tak rýchlo a sebaisto pohybovať vtom čiernom a ťažkom brnení, ktoré akoby ho zbavovalo akéhokoľvek spojenia so živými bytosťami a posilňovalo jej strach.
„Skywalker ťa učil zle, naučil ťa len.. báť sa...“ ten kovový zvuk jeho hlasu bol pre ňu zdrojom utrpenia. 
„To nie je vaša starosť...“ odsekla nahnevane.
„Mýliš sa, Theia...“
„Nebudem vás počúvať!“
Ďalší obrad bol príliš prudký, chytil jej ruky a ona sa márne snažila vyslobodiť.
„Ale áno... budeš... Zradila si kvôli mne rád Jediov... teraz som ja tvojím majstrom...“
„Nie, to predsa nie je možné... Anakin by nikdy nedovolil...“ natoľko ju to ochromilo, až sa mu podarilo dostať jeden meč z jej rúk. Bolelo to, no menej než tie slová, ktoré... V jeho slovách však bola pravda, ktorú odmietala prijať.
„Skywalker netušil, čo znamená spoznať temnú stranu sily... akú nesmiernu moc ti môže dať...“  pohla sa práve včas, aby zabránila tomu najhoršiemu, stále však napoly v jeho zovretí, pocítila strach, ktorý sa preniesol aj na druhé srdce, na to srdce, ktoré jej pripomenulo, že nebojuje sama.
Jediovia boli trénovaní, tak aby to necítili, aby sa odosobnili od týchto vplyv, no on to spoznal, keď sa to srdce bálo možnosti blížiacej sa smrti, on cítil jeho pulzovanie.
„Ty si... nemôžeš byť... Ty... čakáš dieťa...“
„Prečo nie, povedali ste, predsa, že som zradila rád... Možno to nebolo po prvý raz, čo som sa im vzoprela....“ nehovorila o svojej dohode s Yodom, nepovažovala to za dôležité, Sitský lord nemal ani len najmenší dôvod sa o to zaujímať. Nevedela ako si vysvetliť jeho mlčanie, očakávala, že sa chytí jej slov, ako niečoho, čo by mohol znevažovať či obrátiť proti nej.
Nepredpokladala, že môže očakávať akékoľvek milosrdenstvo z jeho strany či už jej majstrom alebo nie, bude si s tým musieť poradiť sama. A hneď mu to aj dokázala, cítila ako sa jej meč, dotkol brnenia, ako to jemu samému prinieslo istý druh nepokoja. A na istý čas akoby hľadala jeho oči, akoby dúfala, že niekde tam za nimi... by ešte mohol byť človek... Neverila, že všetci, ktorí prejdú na temnú stranu by mali byť pre nich mŕtvi, aj keď to všetci hovorili, aj jej otec, ona predsa mŕtva nebola, aspoň zatiaľ a nevedela, čo by urobila, keby mal v úmysle ju ignorovať.
„Zmenilo sa tým niečo... pustíte nás snáď...“
„Nie, už som povedal, že to nemám v úmysle...“ jeho hlas znel miernejšie, poznačený akousi zvláštnou ľudskosťou.
Dovolila mu dotknúť sa jej mysle, dovolila mu cítiť, to čo cítila, ona, keď zistila... keď sa ocitla na pokraji svojich možností. Keď vnímala tú novú živú bytosť, ako novú osobu, ktorá bude plne závislá od jej rozhodnutí, ako bojovala s tými všetkými novými pocitmi a dúfala, že... si vyberie jeho ...napriek všetkému a všetkým.
„Tak nás budete musieť zabiť... či už som zradila rád alebo nie... toto nie je tá Theia, ktorá to urobila...“
Chystala sa to urobiť, staviť všetko na jednu kartu, donútiť ho, aby... Jej myseľ bola opäť čistá, opäť pokojná a predsa, čiastočne ovplyvnená temnou stranou, ktorá bola iná než tie náznaky, ktoré doteraz poznala.
Zrazu však bola obklopená tmou, iné vedomie prevládlo nad tým jej, keď si dovolila priveľmi stratiť koncentráciu, keď počúvala to druhé srdce, ktoré sa bálo rovnako ako ona a prialo si chrániť ich oboch, keď cítila ako ju volá.
„Nie... nemôžete... takto neukončujte...“ ešte proti tomu bojovala, ešte sa odmietala vzdať.
„Pozhovárame sa, keď prídeš k rozumu..“ cítila na chrbte dotyk jeho rúk.
A zrazu si uvedomila, že padá, že na ňu použil jeden z tých ... no nemohla to už zastaviť, chránila jeho, chránila svojho syna a nemohla...myslieť viac na nič iné...