Sithský lord Prológ

Dievča na Hviezde smrti, dcéra pašeráka Smitha, ktorá bola nútená zostať v rukách Impéria ako jedna z tých živých záruk.
Nanešťastie pre ňu, však po smrti jej otca, zatiaľ len údajnej, však stala nepotrebnou, keďže včas nepriniesol informácie, o ktoré bol požiadaný.
Mal by ukončiť jej utrpenie, jemu bolo zverené velenie na Hviezde smrti, on jediný mohol rozhodnúť o jej osude.
Bola obyčajná, jedna z tých bezvýznamných duší, ani by sa na ňu poriadne pozrel nebyť istých preňho nepríjemných okolností.
Cítil jej strach, keď sa k nej približoval, aby... Nehýbala sa z miesta, len ten jej malý polorozpadnutý droid zo seba vydal pár znepokojených písknutí. Neznášal droidov či už boli verní alebo nie, roztomilí alebo hroziví, zvyčajne im nedovolil, aby sa mu plietli do cesty, ak sa o to pokúsili, dopadli veľmi zle.
„Ezra...“
Cudzia ruka ho zastavila skôr než aktivoval svetelný meč.
Ten hlas, ktorý nenávidel, no zároveň aj... Boli tu isté známky, že by mohol...
„Niečo sa ti nepáči, Skywalker?“ jeho starší brat sa opäť hral na hrdinu. Samozrejme, ako inak chcel to dievča zachrániť, na nič iné zrejme ani nemyslel, keďže sa jej v poslednom čase toľko venoval. Dráždilo ho to a nútilo k činom, ktoré si odpykali zvyčajne jeho podriadený, no teraz prišiel čas na to, aby túto Lukovu zábavu ukončil.
„Nerob to, Ezra, jednoducho ju prepusti...“
„To by si urobil, keby si mal velenie, len tak by si ju pustil, akoby bola na nejakom výlete...“ posmešne hodnotil jeho prosbu ako niečo, za čo by sa mal hanbiť a vymanil si ruku z jeho zovretia, pomerne ľahko. A z tohto chce jeho otec vychovať Sitha, tento by mal po jeho boku vládnuť galaxii a čo Ezra? Prečo to ponúkol chlapcovi, ktoré takmer ani nepozná a syn, ktorého vychoval preňho nie je dosť dobrý.
Možno to bolo tým, že Luke sa na otca podobal, kým on viac patril do matkinej rodiny, aspoň tak to vyzeralo, keďže mal možnosť spoznať majstra Káina, svojho starého otca, ktorého si jeho matka vážila v mnohom viac než Vadera a aj teraz bola zrejme niekde s ním. Ezra vedel, že ho uznáva za svojho jediného majstra a vôbec jej to nemal za zlé. Omnoho viac ho práve teraz trápil jeho vlastný osud.
Otec ho prinútil, aby Luka trénoval, kým sa nedostane na vyššiu úroveň, nestál o to ani pri najmenšom,  bol preňho len bremenom, no bol zaňho zodpovedný, tak ako za všetko na tejto stanici a Luke si zjavne vôbec neuvedomoval, čo to preňho znamená. Preňho to zjavne bolo len úžasné dobrodružstvo, no on ho mienil okamžite vyviesť z omylu.
„Áno, Ezra, ona je nevinná... nemá s tým nič spoločné, je tu len kvôli svojmu otcovi, ktorý nevyhovel vašim požiadavkám... Našiel by som spôsob, ako jej pomôcť, keby som bol na tvojom mieste... aj otcovi to vysvetlím, ak sa obávaš,  že by mu to mohlo prekážať...“
„Isteže, akoby nie, veď ty si s otcom veľmi dobre rozumieš...“
„Ezra, prosím...“
Ak si myslel, že naňho zapôsobí, že akékoľvek prosby z jeho strany by mohli zmeniť jeho rozhodnutie, tak sa veľmi mýli, jeho drahý braček sa toho bude musieť ešte veľmi veľa naučiť a možno práve toto dievča mu poslúži ako jedna z tých cenných lekcií.
No možno by mohol predstierať, že bratove intervencie predsa len berie do úvahy.
„Tak dobre, ušetrím jej život...“
„Ďakujem ti...“
Videl ako sa Luke uvoľnil, ako podľahol tej falošnej úľave, že sa mu nepomstí za to, ako sa proti nemu postavil.
„No neprepustím ju... je tu istý účel, na ktorý by mi poslúžiť mohla...“
„Nemyslím, že...“
„Ničoho sa neobávaj, Luke... Nikde jej nebude tak dobre ako v mojej posteli...“
Bol potešený jeho hnevom aj nárastom strachu, zo strany toho dievčaťa, ktoré jeho slová šokovali.
„Poďakuj sa môjmu bratovi, Lukovi Skywalkerovi, jemu vďačíš za svoj život, ak sa samozrejme nerozhodneš, že nesúhlasíš s mojou požiadavkou, potom nanešťastie budem nútený vrátiť sa k tej druhej alternatíve...“
„Ezra nie, tak som to predsa nemyslel...“
„Komander Fleming alebo majster, tak ma máš volať pred väzňami, koľkokrát ti to mám pripomínať...“
„Nedovolím ti, aby si...“
Luke mu ukázal svoj meč, modrý, jeden z tých otcových starých, postavil sa pred dievča, akoby chcel chrániť ju a jej droida.
„Uvidíme, Skywalker, čo si sa doteraz naučil...“ prijal jeho výzvu, bol pripravený ukázať mu, čo znamená stáť proti osobe, ktorá bola súčasťou boja ešte skôr než sa narodila.
Uvítal zvuk svojho vlastného meča, ten pocit, keď  sa dotkol toho bratovho.
Lukove reakcie boli pomalé, ovládané hnevom, to on udával tón ich súboju, nesnažil sa predvídať jeho kroky, nemusel sa ani veľmi namáhať, len zľahka naňho zatlačil, čo stačilo na to, aby v krátkom čase prelomil jeho obranu. Luke panikáril, nevedel sa dotknúť svojej sily, bola iná, podobná tej jeho, no otec s ním mal trpezlivosť, neodmietol ho tak, ako jeho, keď pochopil, že bude čeliť podobnému osudu ako jeho mladší syn.
Možno preto sa otec napokon rozhodol, že najlepšie bude, ak Ezra dočasne prevezme jeho výcvik. Otec nebol veľmi dobrým učiteľom ani pre jeho matku, ktorá si omnoho viac vážila jeho starého otca.
Bezpochyby však využil príležitosť na otcov obľúbený ťah, vzal mu jeho meč a obe obrátil proti nemu, urobil pritom jeden z tých elegantných obratov, na ktoré bol patrične hrdý.
Luke spadol k jeho nohám, keď sa pokúsil použiť silu. Aké patetické, boli jeho snahy o získanie kontroly.
Odhodil jeho meč, aby mu dal najavo, že ho nepotrebuje a čakal, či vôbec dokáže urobiť aspoň jeden zúfalý ťah.
„S radosťou ťa zabijem namiesto nej... ak sa rozhodneš zradiť otca... neunikneš mi...“ to mu povedal, bezpochyby preto, lebo nikdy neveril jeho úmyslom, vedel, že Luke nie je Sith a že ho ovládajú isté túžby, ktoré však zjavne sťažia jeho život, aj keby sa pokúsil stať rytierom Jedi. Rád bol mŕtvy, no možno Luke mal v sebe ten talent ho opäť vzkriesiť, riskovať to považoval za nerozumné.
„Nikdy otca nezradím, vieš, že niečo také by som...“ drmolil Luke nesústredene a ani len nevyužil príležitosť na to, aby si vzal meč.
Bolo to úbohé, nikdy nevidel nič také, a to už čelil viacerým osobám.
Túžba zabiť ho ešte o niečo vzrástla a stala by sa snáď aj jeho posadnutosťou, keby Luke napokon nepoužil silu a meč opäť neletel k nemu, tak si to naplánoval, no on dráhu jeho letu zmenil a opäť si ho vzal.
Cítil to temné pulzovanie sily, ktorá trvala na tom, aby sa zbavil konkurenta, aj bez otcovho dovolenia, aj keď sám lord Vader mu prikázal, aby sa nikdy ani len neopovážil pomyslieť na tú možnosť. Znehybnil ho, absolútne, jeho sila sa okolo neho ovíjala vtom dusivom pocite a on strácal nad sebou kontrolu. Luke zomrie, teraz, je synom tej ženy, spomienka na ňu všetko zničila, a to čo urobila jeho matka, aby unikla z otcovho dosahu to, že teraz ľúbila... už ho nič nezachráni, už viac nebude čakať.
Pocítil však iný druh dotyku, jej chvejúcu sa ruku na svojej voľnej. A stalo sa niečo, o čom nevedel, že vôbec existuje, sila bola zrazu zaujatá ňou, akoby nič iné neexistovalo, akoby si priala preskúmať všetko, čo by bolo možné...
„Urobím všetko, čo budete chcieť, pane...“ jej hlas bol pevný, vôbec sa nezachvel.
„Máš šťastie, Skywalker... že tvoja kamarátka, má viac rozumu než ty...“
Luke naňho hľadel, akoby si prial poslať naňho silu, no dokázal sa len slabo chvieť v zovretí tej jeho.
„Nie, to nesmieš...“ naznačil takmer nehlučne perami, ktoré sa otvárali... stále ešte čiastočne podliehal panike, bol svojím spôsobom roztomilo bezbranný.
Nepočúval ho, nemal na to dôvod, jeho bolesť si užíval, než už bola akákoľvek možnosť na to, aby z nej mohol ochutnať, doprial mu ju plným priehrštím.
„Dám ti čas, na to, aby si sa z toho dostal, použi len silu... nemysli na nič iné, neboj sa jej, Luke, ovládaj ju, akoby bola tvojou milenkou, nenechaj sa však ovládať ňou, na to ešte nie si pripravený, padawan...“  vedel, že Sithi toto oslovenie nepoužívajú, uprednostňovali pojem učeník, no k Lukovi sa to tak veľmi hodilo, že tomu Ezra nemohol odolať. A aj jeho matka ho používala vo vzťahu k nemu, tak si na to zrejme privykol viac než by mal.
Ponechal Luka bojovať so svojimi obmedzeniami, pričom jeho meč opäť odhodil, akoby bol absolútne nepotrebný, ten svoj by však len tak z rúk nedal, považoval by za urážku, keby s ním niekto tak narábal, tým spôsobom, ako  to urobil on sám a sústredil svoju pozornosť na dievča, ktoré teraz takpovediac držal za ruku, odložil meč, zbavil sa toho predĺženia svojej ruky, no stále bol nebezpečný a ona to zrejme chápala, lebo jej strach narastal, keď chytil jeden z výťahov a odviedol ju dovnútra. Mohlo by sa to stať aj tu, no nemal rád teatrálnosť a uprednostňoval súkromie svojej vlastnej izby.

***

Stále sa ho veľmi bála, keď sa za nimi napokon zavreli dvere do jeho súkromných izieb, bol to takpovediac malý byt so všetkým, čo k nemu patrilo, vrátane súčastí, ktoré neboli bežné ani pre veliteľské izby. Pomerne príjemné miesto, ako on sám zvykol hovorievať, no už dávno tu nemal ženu, niežeby o to nestál, no tie, ktoré sa dostali pod jeho velenie mali zväčša iné úmysly než záujem oňho samého a tie posledné misie, na ktorých sa zúčastnil si nevyžadovali ženskú spoločnosť. Zrejme to už bolo príliš dlho, lebo časť z neho bola spokojná s prítomnosťou cudzej osoby na jeho území.
Jej strach nebol sám o sebe znepokojujúci. Len nech sa ho bojí, len nech pochopí, čo znamená zapliesť sa do záležitostí Impéria. Pustil jej ruku, pomaly a takmer s istou dávkou preňho nepochopiteľnej neochoty. Presunul svoje ruky na jej ramená, spôsobom, ktorý by mohol byť chápaný, ako istý druh nehy, nebyť toho, že sa jeho ruky len cielene dotkli obmedzujúceho zariadenia a zložili jej ho, nechcel obmedzenia tohto druhu, chcel jej ponechať aspoň čiastočné právo voľby... Nechať ju rozhodnúť, čo si vyberie, práve v tejto chvíli.
Nevinná. To mu o nej Luke povedal a on túžil zistiť, ako veľmi. Bezpochyby to bolo práve to, čo ho na nej tak veľmi priťahovalo.
No bola tu aj nádej, stále veľmi silná, cítil ju, keď pobozkal to dievča, v súkromí svojich vlastných izieb, jeho hnev bol nahradený niečím iným, pulzujúcom kdesi na okraji jeho mysle, ako jedna z tých túžob, ktoré by možno nemali byť naplnené strachom. Jej neskúsenosť mu umožnila ju viesť, keď ju držal v náručí. „Luke ťa nezachráni,“ povedal mu takmer bez dych, keď sa ich čelá takmer až dotýkali, „Nedovolím mu to...“ Vedel, že Luke jej dovolil použiť jeho izbu, že vďaka tomu vyzerala pomerne dobre a mala na sebe aj čistý odev, hoci nie práve ten, ktorý by považoval za zdroj skutočnej príťažlivosti. O to viac bol presvedčený o tom, že sa spolieha na jeho pomoc, no on mienil zničiť toto spojenie, ktoré sa medzi nimi utvorilo, no nemal v úmysle sa priveľmi dlho znepokojovať spomienkami, ktoré v ňom vyvolal jej odev, zbavil sa ho, pomaly a dôkladne, no zároveň sa jej venoval, sústredil svoju pozornosť na to, aby dodržal svoje slovo, necítil žiadny odpor z jej strany, ani len náznak, že by nechcela byť v jeho náručí, že by netúžila... Nezniesol by priame opovrhovanie, potrestal by ju, ak by si dovolila porušiť ich malú dohodu. No z jej strany skôr cítil, akoby si v istej oblasti mohli celkom dobre rozumieť, akoby zapadali do tej istej cesty, ktorú viedla sila, aj keď ona nebola jej nositeľom, tá jeho bola ochotná sa jej dotknúť. Takmer by si myslel, že ho napriek všetkému skutočne chce, že reakcie jej tela, na jeho vplyv sa ničím nelíšia od milenky, ktorá by si ho vybrala a dobrovoľne by sa zmierila s jeho blízkosťou. Istý druh preňho nepochopiteľného šťastia, vstúpil do jeho sily, keď opätovala jeho bozky, keď ho prijala, akoby snáď ani tmavý odev Sitského lorda už viac nemal byť nevyhnutnosťou. A jeho posteľ bola zatiaľ jednou z tých lákavých možností, ktorú obaja využili. Láskal jej prsia, cítil ako sa absolútne podriaďuje jeho vplyvu, ako celé jej telo je len súčasťu tej vášne, ktorú v nej pomaly prebúdzal, akoby neexistovalo nič iné, len tá jediná možnosť pre nich oboch. Ich bozky sa stávali viac prejavom slepej túžby,  spoznával ju, dovolil jej prežívať tú rozkoš spojenú s jeho starostlivosťou o jej telo, ktoré prijímalo jeho láskanie, ako niečo nové a neopakovateľné. Keď sa stal súčasťou jej tela, keď bola na to pripravená, díval sa jej do očí a márne v nich hľadal strach, na jeho tvári sa mihol ten úprimný úžas, keď sa dotkol tej prekážky, ktorá spôsobila, že jej nechty poznačili jeho chrbát, čo bola prvá agresívnejšia reakcia z jej strany, bozkával ju inak než predtým, zmieroval sa s jej vlastnou nevinnosťou, s tým jej druhom, s ktorým on sám nepočítal, keď sa venoval jej telu, keď jej dovolil prežívať prvé náznaky rozkoše a postupne ju prekonal, neverila mu, nie tak, akoby za týchto okolností veriť mala, no on starostlivo odvádzal jej pozornosť od zdroja bolesti, jej telo bolo súčasťou tej horúčky, ktorú už ani ona sama nemohla zastaviť, keď použil aj silu na to, aby sa dotkol jej mysle, aby ju viedol tým správnym smerom a bol jej učiteľom, kým ona... sa vzďaľovala strachu a pomaly si zvykala na prijímanie jeho samého, jeho myseľ, akoby držala tú jej v sladkej nevedomosti, keď postupne spoznávala, čo znamená jeho prítomnosť v jej svete, silnejšia a prudšia, než čokoľvek iné, neľútostná, až kým nedostala to, čo potrebovala, až kým sa nenaučila, čo rozkoš znamená preňho a ako sa o ňu deliť. Vychádzala v ústrety jeho vplyvu, pomaly zapĺňala jeho myseľ ňou samou a on sa tiež odovzdal tej možnosti, že by mohol niekomu inému prejaviť svoju láskavosť, že by mohol cítiť istú formu spriaznenosti s inou osobou, tú prudkú spokojnosť, ktorá definitívne zaplnila jeho myseľ, keď sa všetky túžby zliali do tej jedinej, cítil to, ten tlak, ktorý si nemilosrdne vyžiadal jeho plnú pozornosť.  A neexistovalo nič iné než pocit toho druhu, ktorý všetko ostatné potlačil do úzadia. Opustil ju, no nie úplne, dovolil jej ostať pri ňom, nechal ju cítiť, čo znamená byť obklopená spokojnosťou. Cítil vnútorný mier, vyrovnanosť, ktorú od Derekovej smrti nedokázal v sebe nájsť.
No vedel aj to, že je obeťou svojej vlastnej nenásytnosti, že to zrejme bude chcieť cítiť znovu, tú voľnosť, ktorá ho zasiahla, keď ju mal vo svojej moci.
***
„Pane, lord Vader si praje s vami hovoriť...“ oznámil mu generál Stilerson, on sám ho povýšil do tejto funkcie, stále bol ešte pomerne mladý, no voči nemu sa vždy správal úctivo a dokázal mu, že sa naňho môže v mnohých veciach spoľahnúť, urobil len jednu chybu, ktorú mu odpustil, lebo bola dôsledkom jeho vlastného rozkazu, no odvtedy voči nemu pociťoval iný druh strachu než tí ostatní a to pomerne priateľské spojenie, ktoré ich vzťahy sprevádzalo predtým, bolo definitívne preč.
„Pán Luke už na vás čaká v konferenčnej miestnosti..“
„Takže sa dokázal vyslobodiť?“
„Áno, pane, ale trvalo mu to niekoľko hodín.“
To mu nateraz stačilo na to, aby bol napriek všetkému s týmto výsledkom spokojný.
„Hneď prídem...“ vyhlásil stroho a nechal obrazovku opäť stmavnúť. Bol už aj tak napol oblečený, zvykol si stávať veľmi skoro, takmer až v zajatí tej vojenskej disciplíny, na ktorú bol zvyknutý. Práve sa vrátil zo sprchy a cítil sa pomerne dobre, dnes dokonca vynechal aj ranné meditácie, práve teraz ich nepotreboval, povedzme, že mu úplne stačili iné druhy vplyvov.
Pozrel sa aj na dievča, ktoré  práve teraz spalo na ľavej strane jeho postele, nemal v úmysle ju budiť, už jej aj nahral odkaz a urobil príslušné opatrenia, aby sa v jeho byte nestalo nič, čo by nemal pod kontrolou. Nateraz sa správala viac než dobre, bol s ňou veľmi spokojný a mienil jej to dať aj najavo, ak bude všetko v poriadku, pozapínal si vrchnú časť svojho odevu, pohľadom sa pritom dotkol jazvy hrudi, nepríjemnej spomienky na niekdajšie pochybenia z jeho strany.
Zatiaľ sa však ešte nerozhodol, čo presne s ňou urobí. Vedel len to, že si želá, aby ostala s ním, prinajmenšom tak dlho, kým tomu bude Luke prikladať dôležitosť a vnímať to ako svoju osobnú prehru.
No skontroloval si isté údaje v ich súkromnej databáze, len pre istotu, aby získal lepší prehľaď.
Meno: Aireen Smithová
Vek: 19
Schopnosti: žiadne špeciálne schopnosti nepotvrdené
Zaistená s robotom model R5/R6?, zrejme z druhej ruky, pôvod robota neznámy, neobsahuje útočné protokoly ani iné prídavné moduly
Dcéra Alastaira Smitha, prezývaného Starý Smitty, zapleteného do prípadu Han Solo.
Matka Alma, zberačka vesmírneho šrotu, bývala otrokyňa z Tatooinu
Planéta pôvodu: malá púštna planétka Anstafar, nachádzajúca sa na okraji, pre Impérium nezaujímavá, žiadne strategické suroviny, žiadne rizikové skupiny
Väzby na skupiny rebelov: nepotvrdené ani v prípade dcéry ani v prípade otca
Bezpečnostné riziko: veľmi nízke
To boli všetky informácie, ktoré Impérium považovalo za dôležité, žiadne ďalšie podrobnosti zrejme neboli potrebné. No bezpochyby by sa k nim dostal, keby mal o to záujem, zistil by aj akú zmrzlinu naposledy ochutnala, to však nepovažoval za potrebné.
Bol spokojný tak ako už dávno nie, mal dobrú náladu a zvykal si na tú možnosť, že to nie je až také bremeno zdieľať s niekým svoj osobný priestor. A už dávno nikto nečakal na jeho návrat, okrem matky, tu bola po dlhom čase osoba, ktorá  by voči nemu mohla... Potom tu bol ešte Derek, ten niekedy ostal spať na druhej posteli, ktorá tu predtým bola, no pred istým časom ju nechal odstrániť, presnejšie pred dvomi rokmi, keď jeho mladší brat zomrel, počas jednej akcii, proti rebelom. On ho učil, on bol zaňho zodpovedný, a to, že bol len dieťaťom zjavne nikoho nezaujímalo, tak ako teraz jeho samého nezaujímalo to, že je z nevinnej osoby väzenkyňa, ako mu to Luke tak rád naznačil. No možno bude najlepšie, len to, ako ostane v jeho moci, ak sa ho bude báť, tak ako všetci a nedovolí si neposlúchnuť...  Skôr než opustil svoj byt, ešte si skontroloval svoj meč, bol v poriadku, funkčný a nič nenasvedčovalo tomu, že by počas súboja utrpel akékoľvek poškodenie.
Mal ešte mladšiu sestru, ktorej sa ušla prezývka Arnys, mala sedem rokov a ešte toho veľa nevedela o svete, do ktorého patrila. Arnys si stále myslela, že jej otec je Anakin Skywalker, nevedela nič o jeho druhej podobe.
Matka s ňou bola na návšteve u ich starého otca Káina. A nebolo veľmi pravdepodobné, že sa v najbližšej dobe vráti späť.
Záležitosti rodiny predstavovali komplikácie, ktorými si však nechcel kaziť celý deň. Zatváral dvere do svojho bytu s vedomím, že nedovolí, aby mu pocity zatemňovali myseľ. Ani spomienky, ani jeho nový objav ho neprinútia cítiť nič viac než temnú stránku sily.