Cítil to, tú nebezpečnú nádej, ktorá bola bližšie k svetlu, ďalej od temnoty, keď bol opäť pomaly súčasťou nej, inak než predtým, a predsa stále ešte v zajatí vlastných túžob. Cítil to čiastočne napätie spojené so zmenou, ktorú sa učila prijímať, keď sa všetko zosúladilo s jej rozkošou, s jej hlasnými prejavmi, ktoré boli v súlade s tým, čo potreboval počuť. No temnota sa k nemu opäť vrátila, opäť si ho vzala.
Varovanie jeho vlastnej mysle, že by sa k nej nemal v žiadnom prípade pripútať, že by si jeho láskavosti mohla nesprávne vysvetľovať, bolo definitívne potlačené tvrdosťou túžby, ktorá ovládla všetko ostatné, čo by mohlo byť prekážkou, aby...
Cítil ako musela pevnejšie držať, ako čiastočne vedená jeho vlastným vplyvom, bola zmenená ním, bola oslobodená od tých bežných konvencií, keď bola ovládaná mocou, ktorú nemohla mať pod kontrolou, ktorej sa musela odovzdať celá, ta ako sa jej telo učilo prijímať tvrdosť jeho... Tak aj ona, akoby ona začínala skutočne chápať, čo znamená... byť otrokom vlastných túžob, o ktorých možno ani nevedela, že by sa mohli stať jej súčasťou, tak ako on, tak ako ten druh vplyvu, ktorý mohol byť aj súčasťou bolesti, ak by si to prial, aby by to chcel, mohol by jej veľmi ublížiť, nemusel by kontrolovať, svoj vplyv a odovzdať sa tomu druhu nepríjemnej sebeckosti, vďaka ktorému by ho dokázala nenávidieť viac než kohokoľvek iného, no nebola to jej nenávisť, ktorú si prial spoznať.
Chcel ju len držať, len byť súčasťou jednej z tých nebezpečných hier, ktorá sa mu mohla veľmi rýchlo vymknúť z rúk, ak by si dovolil cítiť, niečo viac než byť nástrojom smrti.
Nechal ju dívať sa na hviezdy a cítiť jeho, uvedomovať si čo znamená, nechať sa ním ovládať. Už viac nepatriť len sebe samej. Do istej miery bol prenasledovaný myšlienkou, že jedna z tých dôležitých hraníc medzi nimi padla.
Keď ju mal pevne v rukách, keď cítil jej telo, keď si myslel ,že rozumie jeho túžbam, tak ako rozumel svojim vlastným.
Keď všetko ostatné bolo spojené iným druhom sily, keď cítil, že je ešte človek, že žije, počas toho, okamihu, kedy všetko dospelo k tomu jedinému, čo mohlo utíšiť jeho hnev.
K sebeckosti spojenej s tým, že nebola chránená pred dôsledkami jeho činov.
Jej dych bol stále prudký, keď sa oňho opäť opierala, keď jej bolo jedno v akom stave sú jej šaty a len sa ho držala, akoby si aj ona uvedomovala pád tej hranice. Akoby ho považovala za svojho aj keď jej nikdy nič nepotvrdil slovami a ani to nemienil urobiť. Práve naopak, chcel, aby...
„Nemysli si, že to niečo znamená... nikdy ani len nepomysli na to, že by si pre mňa mohla byť dôležitá... je to len hra, ktorá raz skončí a ty si jej súčasťou... nezabúdaj na to...“ povedal to, tie slová, ktoré všetko rozbili, cítil to v jej pohľade, to ako opatrne zrazu jej ruky klesli. Aj on ju pustil a nechal ju ustúpiť.
„Žiadne ďalšie návštevy, všetko čo sem príde a nepatrí sem, musím schváliť ja... inak za to zaplatíš ty aj tvoj nerozumný priateľ...“
Ďalšie prikývnutie a ústup z jej strany, nepotešil ho tak veľmi ako dúfal, niečo z neho, akoby odmietalo tie slová, ktoré...
No nesmel to dopustiť, nechať si popliesť hlavu, keď má okolo seba samých nepriateľov, hovoriť s ňou, zbaviť ju strachu namiesto toho, aby sa k nej správal ako k väzňovi...
***
Dar, ktorý im otec poslal dorazil skôr než očakával. Bola to princezná Leia, Lukova sestra, dvojča a jeho nevlastná sestra.
Neprišla dobrovoľne, vlastne sa dalo povedať, že bola na Hviezdu smrti privlečená, a nebolo to žiadne potešenie zoznámiť sa s ňou.
Podobala sa na tú ženu, na senátorku Amidalu, otcovu manželku. To úplne stačilo na to, aby ju neprivítal tými správnymi slovami.
„Neverím, že so mnou máte niečo spoločné...“ to mu bez okolkov povedala, s Lukom sa však zvítala omnoho srdečnejšie.
„Prečo si tu? Prečo si vôbec súhlasil, aby Vader? Naozaj chceš spolu s ním... Niečo ti urobili, aby ťa presvedčili, vyhrážajú sa ti?“
Ezra vskutku nemal nič iné na práci, len trvať na tom, aby sa Skywalker pohyboval na jeho území, bezpochyby by ho potešilo viac keby sa pokúsil utiecť, možno by potom nemusel hľadať spôsoby na to, akoby ho mohol zabiť. Možno by sa upokojil natoľko, aby sa dokázal sústrediť aj na iné veci.
„Je to náš otec, myslím, že obaja by sme mu mali dať šancu... A lord Ezra, aj keď sa mi to nepáči, ale je náš brat...“
„Nie, je synom našej matky... a jeho otec je Vader... on ho vychoval... On a jeho padawanka, bola jeho milenkou, zviedla ho a dostala na temnú stranu sily... kvôli nej ublížil našej matke, kvôli nej sa stal Vaderom...“
„Presne tak, princezná Leia, v tom sa nemýlite... sme len nevlastní súrodenci...“ poznamenal Ezra chladne a bol pripravený jej kedykoľvek dokázať, že je to tak, že nemá v sebe nič so Skywalkera, o ktorom sníva Luke. Verí, že dokáže otca obrátiť späť k svetlu, to je to šialenstvo, ktoré ho núti prijať jeho podmienky, no zrejme aspoň v jednej veci sa s Leiou dokázal zhodnúť, že Luke sa necháva ovládať falošnou nádejou.
„No o mojej matke sa vyjadrujte slušne, inak zabudnem na dobré spôsoby, ktoré mi boli napriek všetkému čo si myslíte, vštepované, práve tou ženou, ktorú si dovoľujete urážať... Vaše informácie sú nanešťastie nepresné, to otec sa ako prvý obrátil k Temnote, moja matka s tým nemala nič spoločné...“ niekto jej musel narozprávať veľa poloprávd a on nevedel či si praje vyviesť ju z omylu, no napriek tomu, že sa na matku hneval, nemohol dovoliť, aby ju obviňovali.
„Leia, musíš pochopiť, že aj nám klamali, aby nás ochránili pred pokušením, povedali nám len to, čo sme potrebovali počuť ...“ stále sa o to pokúšal, no ona bola tvrdohlavá a bezpochyby mala na to svoje dôvody.
„Neviem, Luke, neviem či som ochotná to urobiť, nemám naňho práve tie najpríjemnejšie spomienky a aj ty by si si mal dávať pozor.“
Dívala sa naňho ako na podradnú bytosť nehodnú jej záujmu a on cítil, ako sa jeho ruka pozvoľna dotkla meča, ako jeho sila bola zrazu plná tej nenávisti, ktorú dlho potláčal.
Vedel, akú búrku by rozpútal, keby to urobil, keby sa odvážil jej ukázať, čoho by sa mala skutočne báť, no neurobil to, keď si Leia všimla ďalšiu osobu, ktorá bola súčasťou jej privítania.
Aireen.
Dovolil jej tam byť, doprial jej trochu viac voľnosti, chcel, aby tam bola, keď príde sestra, ktorú nebude považovať za svojho súrodenca.
No nedovážila sa priblížiť k nim, nie celkom, držala sa v ústraní a mlčala, neprehovorila, od tých jeho posledných slov, ktoré jej adresoval nie práve v najvhodnejšom čase.
„Kto je to, Luke? Aj ona patrí do ich rodiny?“ premeriavala si tentoraz Aireen, ktorá začala ustupovať, no on ju posunul späť, nemal v úmysle jej dovoliť, aby odišla.
Skywalker neodpovedal a Ezra predpokladal, že prenechať odpoveď jemu, čo bolo od neho vskutku mimoriadne ohľaduplné.
„Nie, Aireen Smithová, nepatrí do našej rodiny, je väznom impéria, povedzme, že s istými výhodami...“ to boli jediné slová, ktorými ju mienil predstaviť, aj napriek Lukovmu zjavnému nesúhlasu.
Aireen bola zrejme ovládaná strachom, opäť, bezpochyby sa obávala, že by princeznin záujem o jej osud mohol spôsobiť zhoršenie ich vzájomných vzťahov. No keďže nešlo o Skywalkerove osobné intervencie, jeho sestru nepovažoval natoľko za nebezpečnú, aspoň zatiaľ, keďže o nej toho veľa nevedel, už len preto, že väčšinou sa dostávala do kontaktu s jeho otcom. No počul, že má isté kontakty s rebelmi, ktoré ho len podnecovali k tomu, aby našiel zámienku na to, aby jej dal príučku, a teraz mu ju otec poslal, akoby snáď nevedel, aký to bude mať naňho účinok.
„To sa dalo čakať, že práve vy sa budete s niečím takým chváliť...“ venovala Leia Ezrovi všetko pohŕdanie, ktorého len bola schopná a nič nemohlo zabrániť tomu, čo jej urobil, aby pochopila, koho sa rozhodla provokovať.
Leia zrazu prestala dýchať, sila ovládaná jeho rukou zovrela jej hrdlo, zrazu visela vo vzduchu, keďže použil jeden z obľúbených otcových ťahov.
„Ezra...“ Luke sa pohol ako prvý, jeho chabý pokus o zastavenie jeho sily skončil, skôr než začal, nechodieval poriadne na hodiny a on ho nemienil naháňať, aby sa učil, tak ho vohnal rovno do náručia strážcov. Potupne tak ako vždy, keď sa rozhodol mu postaviť.
„Ezra, prosím ťa...“
„Ty ma o nič nepros, tvoje slovo tu nemá nijakú váhu. Pred otcom som ťa zjavne pochválil predčasne. Nemám ani len najmenší dôvod sa tebou viac zaoberať...“ to bolo všetko, čo mu povedal.
No nenechal sa vyviesť zo sústredenia, díval sa len na Leiu, dávkoval jej život, tak aby trpela, no nebola ešte konfrontovaná so smrťou. Chcel len, aby si to myslela, aby podliatiny na jej krku boli dôkazom, že nikto, kto sa spriahne s rebelmi, nebude ušetrený od jeho hnevu.
Zatlačil viac, nechal ju zmietať sa v šoku, v zdesení spojenom s jej vlastnou bezmocnosťou, mala v sebe silu, kdesi hlboko v nej, no nepoužiteľnú, nebola ochotná sa k nej priblížiť a on by ju o to ani len nežiadal.
Tak dlho, až kým nebola obklopená tou hrôzou blížiacej sa smrti, ktorá stačila na to, aby ju pustil, bolestne dopadla na zem, ten zvuk otriasol časťou neho, ktorá si nepriala ženám takýmto spôsobom ubližovať.
Luke sa dostal zo zovretia strážcov, práve včas na to, aby ho opäť poslal k zemi. Vzal mu meč a kopol ho, poriadne, aby si zapamätal, čo znamená postaviť sa mu priamo.
***
Sedela mu na kolenách, kým si prezeral tie posledné hlásenia o aktivite rebelov. Mal náladu na iný druh jej blízkosť a nemienil si nič odopierať. Len nedávno sa upokojila a prestala sa chvieť, teraz už bola len osobou, ktorá mu začínala rozumieť.
Jej prítomnosť považoval za príjemnú po všetkých stránkach, no vedel, že chcela brániť Leiu, jej pery akoby sa čiastočne pohli, keď urobil ten nepríjemný krok, no nemohla hovoriť, či už zo strachu, alebo kvôli tomu, čo jej povedal on sám, nepozbierala odvahu, čo bolo jej jediné šťastie, lebo v tej chvíli by nehľadel na nikoho a na nič.
„Dovolím ti ponechať si veci, ktoré ti boli zabavené...“ povedal jej, aj jeho samého prekvapila táto forma neobvyklej láskavosti.
No možno len túžil počuť jej hlas, možno si len neprial, aby sa mu úplne vzdialila a aby to bola ona, kto ako prvá stratí záujem.
„Aj R5?“ opýtala sa, čiastočne ešte ovládaná neistotou a jej hlas bol len šepotom. No v jej hlase bolo cítiť, že jej na tom droidovi záleží, čo bolo jedno z tých zistení, ktoré sa mu mohlo neskôr zísť, aby sa rozhodla predsa len vziať si príklad z jeho súrodencov.
„Ten ešte nie, droida budem musieť osobne preveriť skôr než sa bude motať v mojej blízkosti... No ak bude všetko v poriadku, vrátim ti aj jeho...“
„Ďakujem, pane...“ jej tvár sa aspoň čiastočne uvoľnila, keď bol ochotný urobiť ústupok tohto druhu. Postrehol niečo ako náznak jej úsmevu, veľmi opatrný, ale predsa aspoň čiastočne pôsobil naňho samého ako istý druh odmeny.
„No aj ty budeš musieť pre mňa niečo urobiť...“
Opäť zvážnela a hľadela naňho, nie ako na nepriateľa, ale ako na osobu od ktorej závisel jej osud. Prial si, aby to naňho nemalo žiadny účinok, aby nikdy sám sebe nedovolil s niekým vychádzať takýmto spôsobom. Nemal si priať počuť jej hlas, nemal by s ňou len tak sedieť a zhovárať sa s ňou, akoby ... To všetko by si mal okamžite zakázať, no nemal v úmysle dovoliť, aby sa na Luka opäť dívala ako na svojho záchrancu, aby si niečo také len tak dovolila urobiť.
„Ak to bude v mojich silách, tak sa o to pokúsim...“ jej hlas bol ešte tichší, takmer ju nepočul.
„Navštíviš princeznú Leiu a odovzdáš jej odo mňa jeden odkaz...“
Napravil ramienko na jej šatách, ktoré jej až dosiaľ padalo, no neodvážila sa ani len pohnúť, aby to napravila.
Pomaly prešiel rukou po jej ramene, bolo to ako istý druh pohladenia, niečo predtým nikdy neurobil, pre nikoho iného, dôverné gestá tohto druhu zvyčajne nemal v popise práce. Naposledy niečo také urobil, keď postrapatil svojmu mladšiemu bratovi Derekovi vlasy, no snažil sa nemyslieť na akékoľvek formy láskavosti, ktoré by mohli viesť len k zbytočným nádejam.
„Princeznú Leiu?“ zopakovala znepokojene. Do jej hlasu sa vrátila obozretnosť, akoby pomaly kráčala po tenkom ľade a bála sa, že sa každú chvíľu pod ňou preborí.
„Áno, navštíviš moju drahú sestru, požiadaš ju v mojom mene, aby prehodnotila svoje správanie, vysvetlíš jej ako to tu chodí... a čo sa od nej očakáva... Doprajem vám súkromie, aby si sa s ňou mohla pozhovárať... Ak sa rozhodne mi aj naďalej spôsobovať problémy, bude tam zatvorená až do otcovho návratu, ktorý takpovediac ani ja sám neviem odhadnúť... Pokojne jej môžeš povedať, že je to odkaz odo mňa v ničom jej nemusíš klamať...“
Ticho.
Mohlo byť aj neposlušnosťou, mohlo byť aj vyjadrením vzdoru. No on čakal, akoby nechcel zlomiť to posledné, čo by ich ešte mohlo spájať.
„Áno, pane... ja... pozhováram sa s ňou... urobím čo budem môcť, aby to pochopila...“
***
Sľúbil im súkromie, pred strážcami, no nie pred ním, on mal v úmysle ich rozhovor sledovať. A zariadiť sa podľa toho, čo by sa mohol dozvedieť, aj toto bola forma vypočúvania, menej drastická, a predsa účinná.
„Ty...“ hlesla Leia znepokojene, s rukou stále ešte na hrdle, na ktorom boli viditeľné podliatiny. Vstala tak prudko akoby sa obávala útoku.
„Prepáčte, ja... poslali ma sem, aby som vám odovzdala odkaz... ale ja... chcela by som sa ubezpečiť, či ste v poriadku? Či nepotrebujete ošetrenie alebo niečo iné čím by som vám možno mohla pomôcť, ak by mi dovolili...“
„Prečo to teba zaujíma, si predsa jeho priateľka... Poslal ťa sem, aby si...“ stále mala značné problémy z hlasom, no zjavne sa aj napriek tomu dokázala prejaviť.
„Komander Fleming vám predsa povedal, kto som...“
„No díval sa na teba, akoby to bolo inak... akoby ... medzi vami... Predstavil ťa tak len preto, lebo si myslí, že mám spojenie s rebelmi, bojí sa ďalšej straty...“
„Je to zložité, no nie som jeho priateľka, skutočne som väzňom Impéria, no niečo predsa len máme spoločné vtom sa nemýlite...“
Aireen k nej pomaly pristúpila.
„Môžem ...“
„Áno, iste...“
Dovolila jej Leia, aby si k nej sadla, na dlážku. A povedala jej o dohode, ktorú spolu uzavreli, neprekážalo mu to, nebál sa jej opovrhnutia, bol presvedčený o tom, že toho dokáže zniesť ešte omnoho viac. Nezakázal jej ani s ňou o tom hovoriť, práve naopak, to bol ten správny spôsob, ako sa k nej mohla dostať.
„Je skutočne pravda to, čo si mi povedala?“
„Áno, pán Luke vám to môže potvrdiť, on vie kto som a aké tu mám postavenie...“
A pretlmočila jej aj jeho odkaz, menej arogantne, než by to urobil on sám, skôr ako možnosť, že by sa mohli zmieriť.
„To ti povedal...“
Hovorili ešte aj o iných veciach, o tom, v ich rozhovore zaznelo aj meno Han Solo. Keď jej Aireen rozprávala tú časť svojho príbehu, ktorú poznal z jej spisov. Ich rozhovor, akoby bol aspoň čo sa týkalo neho dôvernejší.
A on pocítil žiarlivosť, keď o ňom Aireen tak pekne hovorila, akoby si ho vážila a do istej miery ho uznávala. No nevedel či ten pocit správne identifikoval, predtým si vždy vzal to čo chcel bez ohľadu na to, čo si o tom mysleli tí druhí, nikdy sa nestaral o ich pocity a jeho záujem zvyčajne netrval tak dlho, aby ho zaujímali podrobnosti tohto druhu.
Keď o ňom hovorila, akoby sa zbavila toho strachu, ktorým bola ovládaná v jeho prítomnosti.
„Pomohol nám, keď sme sa s otcom dostali do nebezpečnej situácie, škoda, len že sa tak veľmi zadĺžil ešte kvôli tomu zrejme bude mať veľmi veľké problémy... no verím, že on to zvládne...Ak ho ešte niekedy stretnete, pozdravte ho odo mňa...“
„Takže sa už poznáte dlho? Často ste boli spolu?“ jeho sestra sa na to pýtala, akoby snáď aj ona nebola spokojná s tým, ako sa o ňom vyjadrovala.
„Otec ho pozná takmer celú večnosť, no ja sama som sa s ním stretla len pár krát a vždy pod otcovým dohľadom... vtedy som si myslela, že to robí preto, že mu na mne záleží...“
Ezra musel prerušiť ich sledovania, lebo mu prišla správa od matky, správa, ktorú nemohol ignorovať. Ten dobre známy kód sa spísal do jeho mysle a on tušil, že už veľmi skoro sa bude musieť rozhodnúť, na koho stranu sa postaví.
Vedel, že Vader čakal až príliš dlho, že sa zmieril s tým, že jej musí dopriať čas na smútok, no rok už uplynul a predpokladal, že matkina správa po takom dlhom čase znamená len to, že otec podnikol isté kroky.
Na zázname, ktorý prišiel spolu s tou správou, bolo dievčatko.
Hralo sa s guľkami, presúvalo ich do jamiek, pomocou sily v dome ich starého otca. Jeho sestra. Videl ako ju akýsi muž zdvihol do náručia. Zložil si kapucňu a on videl tú druhú otcovu podobu, na ktorú si nikdy tak celkom nezvykol, no vedel, že matka má svoje dôvody na to, prečo práve tú uprednostňuje.
Otec prišiel vo svojej druhej podobe, ako Anakin Skywalker. A vzal matke ich dcéru. Videl to, skôr než zničil ich bezpečnostný systém.
