pár: Mark/Misha
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.
Hodnotenie
§§§
Rozlúčka s Gaiom prebehla
rýchlo a pomerne diskrétne. Senátor sa postaral o všetky výdavky na
jeho pohreb. A dovolil, aby v jeho dome prebehla menšia smútočná
hostina. Natoľko svojej manželke ešte ustúpil, ale nezúčastnil sa jej, ani on,
ani jeho otroci. Misha mu robil spoločnosť a Eos sa stále necítil dobre.
Senátor sedel za svojím stolom a prechádzal
nejaké listiny. Aj keď na ňom bolo vidieť, že ho smrť toho mladíka neteší,
napriek tomu všetkému, čo sa medzi nimi stalo. Misha tomu tak celkom nerozumel,
a miatla ho táto prívetivá tvár senátora, akosi mu to stále nesedelo
s tým krutým trestom, kvôli ktorému boli otroci ešte stále znepokojení
a dávali si pozor na každú jednu
maličkosť. On sám takisto všetko niekoľkokrát kontroloval, aby si bol istý,
že to urobil správne.
„Ničoho sa neobávaj, maličký,
čoskoro sa ti budem venovať...“ povedal mu senátor, keď si všimol ako sa naňho
díva.
Prešiel ešte pár strán, akéhosi
zákona a urobil si poznámky na okraj, Misha počúval ten zvláštny zvuk,
ktorý bol súčasťou písania. No tak trochu sa obával toho, čo bude nasledovať,
keď senátor skončí. Odvrátil zrak od neho a pokúšal sa trochu dať do
poriadku, aby až natoľko nepodliehal strachu, naposledy im predsa bolo spolu
dobre a opäť to bol ten jeho pán, ktorému dôveroval. Nepredpokladal, že by
sa to mohlo len tak ľahko zmeniť.
Odložil nabok listiny a vstal
zo svojho miesta. Chlapec dal podvedome nohy bližšie k sebe, senátor ho
však len pohladil po vlasoch a chytil ho za ruku.
„Ničoho sa neobávaj, dnes si
oddýchneš...“ pošepol mu a jemne ho pobozkal na čelo. A potom opäť na
ústa, ale inak než na to bol zvyknutý.
„Poď, pôjdeme sa prejsť...“
natiahol k nemu ruku a on ju prijal.
Prešli k zadnému vchodu,
nevzďaľovali sa priveľmi od domu, a jeden zo strážcov ich v tichosti sprevádzal.
Po krátkej prechádzke, ktorú
senátor strávil mlčaním a on sa len obzeral okolo seba, lebo chcel vedieť,
kam ho presne vedie, sa ocitli v blízkosti miesta určeného na tresty, mal
pocit, akoby ho niečo zabolelo už len kvôli tomu, že tadiaľ prešli, ale napokon
zamierili k akejsi zadnej lavičke, ktorá bola používaná len veľmi
zriedkavo.
Senátor si sadol a Misha váhavo
postával pri ňom, až kým si ho pán nezavolal k sebe a neposadil na
kolená.
„Toto bolo moje miesto, schovával
som sa tu vždy, keď som nahneval otca...“ ukázal na čiarky, ktoré boli vyryté
na jednej strane operadla. Bolo ich veľmi veľa, celá mozaika, aj on mal doma
také miesto, ale schovával sa skôr na strome, keď naňho mama kvôli niečo
kričala. Mal výhľad na všetkých a na všetko a zliezol až vtedy, keď
si bol istý, že bude všetko v poriadku.
Senátor položil ruky na jeho
kolená.
„Mal si rád svojho otca?“ opýtal
sa ho.
Pokrčil plecami.
Nevedel si spomenúť, všetko bolo
preč a obával sa príliš bolestivých spomienok, ale bol si istý, že matku
miloval.
„Ja som sa toho svojho veľmi bál,
viac než sa ty teraz bojíš mňa... Bál som sa, lebo on zistil kto som a dal
mi pocítiť, že ma nikdy takéhoto neprijme... Nechcel som sa na ľudí dívať ako
on a nedávať im šancu, len preto, že sa voči mne niečím previnili... No
možno, keby som bol na toho chlapca tvrdší, možno by teraz... nebol tam...“
Senátor sa chvel, Misha díval sa
do jeho tváre a opieral sa oňho, dnes mu pripadal akýsi zlomený, starší
než zvyčajne. A napriek tomu, že hlboko v jeho pohľade bola bolesť,
sklamanie a výčitky, nedával to najavo pred nikým. Až teraz mal pocit,
akoby sa niečo v ňom uvoľnilo a postupne si to dralo cestu na povrch.
„Už takú chybu neurobím, už to
viac nedovolím...“ znelo to ako prísľub a on nevedel čoho presne sa to
týka, ale aj tak to v ňom vyvolalo znepokojenie.
„Viem, že si už počul o tom,
čo sa stalo Eovi? Trápi ťa to tak, ako ostatných?“
Pamätal si na situáciu, keď
senátorovi zaklamal a nevyplatilo sa mu to preto tentoraz odpovedal na
otázku pravdivo.
„Poviem ti ako to s ním bolo,
len preto, aby medzi nami neboli žiadne nevyjasnené záležitosti...“
„Gaius ma veľmi sklamal, a potom
prišiel Eos a dovolil si odo mňa ujsť, skoro ráno, bez toho, aby ma odprosil
za svoje správanie, bez toho, aby ma rešpektoval ako svojho pána sa rozhodol
uniknúť pred tým, čo je jeho povinnosťou...“
Natiahol ruku a prešiel ňou po jeho
čeľusti až k mužovým perám. A potom ho pobozkal na líce, a pevnejšie
ho objal. Poskytol mu útechu, tak ako to dokázal, len dotykmi, lebo slová
neboli možné, a znaky neboli pre senátora.
„Úbohý Eos ušiel za tou ženou, a ona
okamžite poslala po svojho manžela...“ povedal mu napokon.
„Deidra, manželka jedného z Octaviových priateľov,
náš malý Eos sa do nej zamiloval, ešte keď žil u svojho otca, a myslel si, že mu pomôže... Opustil svoj
domov, len preto, aby ju mohol poprosiť, aby ho vzala späť a vieš čo
urobila ona?“
Prikývol. Mal veľmi jasnú
predstavu o tom, čo tá žena urobila. Bohaté Rimanky boli ochotné si
užívať, ale pokiaľ na niečo prišiel ich manžel a nebolo mu to po chuti,
zvalili všetku vinu na otroka a tvárili sa, že ich znásilnil, alebo zbil,
alebo všetko dokopy, len aby sa z toho dostali bez ujmy. Mohlo sa to
skončiť ešte omnoho horšie ako obyčajnou bitkou.
„Horatius mi ho vrátil takmer
polomŕtveho, a trval na tom, aby som súhlasil s rozsudkom smrti...
Nebolo pre mňa ľahké ho presvedčiť, aby na celú túto záležitosť zabudol...
Nikto o tom nesmie vedieť, oficiálne som Ea potrestal kvôli domácim
problémom... Nechcel som, aby ti ho ukázali, aby si sa opäť kvôli tomu
zablokoval, ale podľa toho ako sa v poslednom čase tváriš som usúdil, že
si sa o ňom zrejme dozvedel, a nechcel, aby si sa kvôli tomu ďalej
znepokojoval."
