pár: HP/LV
Obsah: Lord Voldemort vždy považoval Rokfort za svoj domov. Keď sa opäť tajne prechádza po jeho chodbách a vníma silu spomienok... Počas zimných prázdnin sa pokúsi zničiť svojho nepriateľa... Netuší, že jeho telo si bude žiadať oveľa viac...
varovanie: slash, mučenie, láska, sex, mladý Temný pán
poznámka: opravená časť
Obsah: Lord Voldemort vždy považoval Rokfort za svoj domov. Keď sa opäť tajne prechádza po jeho chodbách a vníma silu spomienok... Počas zimných prázdnin sa pokúsi zničiť svojho nepriateľa... Netuší, že jeho telo si bude žiadať oveľa viac...
varovanie: slash, mučenie, láska, sex, mladý Temný pán
poznámka: opravená časť
Máme
tu teda takýto pokus o obnovenie tejto poviedky, aj keď neberte to
príliš vážne, je to pomerne zvláštna poviedka a po prečítaní z nej mám
zmiešané pocity, ale keďže som dokončila korektúru zvyšných kapitol mám
pre vás aj kapitolu novú.
Hodnotenie
venované Lilith.
„Dovolím ti posledné dva dni stráviť
v ľudskej podobe, môžeš sa aj pozhovárať so svojimi priateľmi...“ povedal
mu Temný pán, keď počas nasledujúceho rána obaja sedeli pri raňajkách, tentoraz
už súkromných, pri menšom stole, v druhej izbe, ktorá bola súčasťou Slizolinových komnát.
Harry sa pokúšal nemyslieť na tú noc, ktorá bola
opäť viac než uspokojivá, a mienil sa sústrediť na svoje raňajky. No nebolo to
vôbec jednoduché, pretože na sebe stále cítil Voldemortov pohľad. A bál sa
k nemu zdvihnúť zrak, aby náhodou nevytušil to, na čo sa tak intenzívne
snaží nemyslieť.
„Ďakujem,“ zamumlal spokojne, aj keď nevedel, či
mu ešte nejakí priatelia ostali.
„Môžem ísť do Veľkej siene?“
Temný pán prikývol.
„No nepôjdeš tam bez ochrany,“ vyčaroval okolo neho štít, na chvíľu mal
pocit, akoby bolo jeho telo do niečoho ponorené, no potom sa ten pocit
rozplynul a on cítil len zvláštnu ľahkosť.
„Chcel by som...“
„Áno, Harry?“ opýtal sa zhovievavo.
„Ja bol by som rád, keby si mi dovolil nosiť opäť
môj prútik... Cítim sa bez neho zvláštne, takmer akoby som nebol čarodejníkom.“
„Rozumiem tvojim obavám, Harry...“ povedal Temný
pán a na chvíľu odsunul svoj tanier nabok.
„Prútik ti bude vrátený, ale dávaj si dobrý pozor,
na to, aby si nezneužil dôveru, ktorú do teba vkladám, moje ochranné kúzlo by
ťa mohlo nemilo prekvapiť, ak by si sa odvážil urobiť niečo, povedzme, že
zbytočne hrdinské.“
Harry cítil ako sa ochranné kúzlo na chvíľu okolo
neho zovrelo pevnejšie, nemohol sa hýbať, celé jeho telo zmeravelo.
Trvalo to len krátko, ale on aj tak pocítil tú
drvivú silu surovej mágie.
„Neurobím nič, čo by ťa mohlo znepokojiť. Ale
budem sa brániť, ak by sa niekto pokúsil na mňa zaútočiť,“ povedal, keď to kúzlo
ovíjajúce sa okolo neho dovolilo.
Temný pán prikývol.
„To je pochopiteľné. Proti tomu nemám žiadne
námietky.“
Voldemort zavolal jedného zo smrťožrútov, ktorí
mali na starosti bezpečný priebeh návštevy, a čoskoro mal Harry už vo
vrecku svoj prútik. Mal pocit, akoby po dlhom čase bolo všetko v úplnom
poriadku.
„Tak ja už pôjdem, kým nezačne vyučovanie...“
Harry vstal, a chystal sa využiť dobrú
náladu, ktorú Temný pán nepochybne mal, a trochu sa túlať po škole.
„Ešte chvíľu počkaj, chcem ti niečo navrhnúť.“
Harry sa obrátil späť k nemu. Tak trochu
zaskočený tým, čo od neho ešte môže chcieť potom, ako mu tak láskavo povolil
voľný pohyb po škole.
„Staň sa mojím skutočným partnerom, Harry... Viem,
že raz som ti navrhol, aby sme spolu dokázali veľké veci a ty si odmietol,
ale tentoraz je to iné... Medzi nami je niečo, viac než obyčajné spojenie,
Harry...“
„Čo presne myslíš tým, aby som sa stal tvojím
skutočným partnerom, Tom?“
Temný pán sa mierne zarazil, keď od neho počul to
meno, aj keď to povolil profesorom, zjavne nebol nadšený tým, že ho tak začal
nazývať aj jeho milenec.
„Mnohé výhody pre teba, pre mňa
a v neposlednom rade aj pre celé čarodejnícke spoločenstvo.“
Bol z toho natoľko prekvapený, že chvíľu
nedokázal urobiť nič iné len naňho šokovane hľadieť.
Keď sa mu hlas opäť vrátil povedal: „Prečo? Prečo
mi niečo také ponúkaš, keď ma aj naďalej môžeš držať ako väzňa?“
„Pretože práve to si neželám. Možno v tomto
som podobný svojej matke, ani pre ňu to nebolo to pravé a ja mám na to rovnaký názor. Je veľký rozdiel
medzi skutočným vzťahom a vynúteným... Počas tých našich nocí, keď sme
skutočne spolu, je viac než očividné, čo by malo prevažovať, obom by nám to
vyhovovalo, musíš si priznať, že nie sme až takí odlišní a v mnohých
oblastiach by sme si mohli veľmi dobre rozumieť.“
Harrymu bolo viac než jasné, že čo sa týka
postele, a vzájomnej príťažlivosti musí súhlasiť, ale to ostatné,
pochyboval o tom, že by niečo také dokázal skutočne prijať, od vraha
svojich rodičov, od muža, ktorý vyvolal vojnu v čarodejníckom svete
a pripravil mnohých ľudí o rodinu a bezpečie len kvôli čistej
krvi, ktorú on sám nepovažoval za hodnú toľkej pozornosti.
„Nemôžem byť tvojím skutočným partnerom, Tom. Nie
je to možné, vieš, že jedinou cestou pre nás dvoch je...“
„To proroctvo, Harry?“
„Naozaj si myslíš, že teraz už na tom záleží, že
ešte niekedy urobím takú chybu, ako som urobil vtedy? Nie, proroctvo je
nepodstatné a nikdy nemalo hlbší význam než ten, aký som mu pripísal.
Nespoliehaj sa naňho, je to len v našich rukách v tvojich a v mojich.“
Temný pán to pochopil, Harry nevedel, či je to
preňho dobré alebo nie, ale hadia časť z neho, tá, ktorá bola darom od
temnej sily, nad tým začínala uvažovať, aj proti jeho vôli.
„Dám ti čas, aby si nad tým pouvažoval
a neskôr to preberieme detailnejšie, teraz už choď za svojimi
spolužiakmi.“
Harry len prikývol a konečne opustil izby
Temného pána.
Pocítil bolesť, keď konečne vyšiel na chodbu,
pripisoval to tomu tzv. ochrannému kúzlu, neuvedomil si, že temná sila
zareagovala na návrh Voldemorta skôr než on, a vrátila mu niečo, čo sa tak
dlho snažila ukrývať.
poznámka: nezabudla som, že by mal Harry utiecť, ešte sa tomu budeme venovať.
