Ghosts 1. kapitola 1/3

pár: Sung Joon/Jung Ui Chul
herci z doramy shut up flower boy band
varovanie: školské, supernatural, duchárske, smrť, neskôr vzťah medzi dvomi duchmi!, závislosť na liekoch
obsah:
Dvaja chlapci, ktorí zdanlivo nemajú nič spoločné, ešte ani zďaleka netušia, že ich spája podobný osud...
poviedka patrí k Rivals

Odohráva sa rok dejom v poviedke Rivals!  Tieto postavy sú ešte v tomto období živé

Sung Joon (16), večne prepadajúci študent

s ADHD, neposedný a tak trochu výbušný typ, ktorý si s ničím nerobí ťažkú hlavu, večne je zadĺžený a neustále lieta v problémoch.

Jung Ui Chul (16)  mladý dedič veľkého majetku
dokonalý študent z elitnej školy, introvert zahĺbený do kníh, ktorí nemá veľa skutočných priateľov.
Chlapec, ktorého osud je už od narodenia určovaný inými.

Poznámka: v podstate to nie je nová poviedka, pretože patrí k Rivals.

Hodnotenie

 

Get free premium widgets for your blog and website.

 poznámka: keby sa objavilo niečo čo je v rozpore s Rivals, dajte mi vedieť... keďže ide o tak úzsko prepojené celky. + urobím aj takú legendu o postavách, kto je kto a kam patria, aby to bolo prehľadnejšie...

hlavne čo sa týka tých klanov...

                                                                        venované Ell, Lilith.

„Budem tvojím milencom...“ povedal napokon, po pár minútach ticha, počas ktorých ho Jung objímal a dovolil, aby si oprel hlavu o jeho hruď.  Bolo to príjemné a pohodlné a po prvý raz cítil, že jeho funkcia mu priniesla, aj niečo dobré, nielen samé hádky s rodinou a konflikt s istým bossom, ktorý by si rád privlastnil ich územie.

 „Rozhodol si sa správne,“ pochválil ho, a jednou rukou ho majetnícky hladil po chrbte. Prijal ho a napriek tomu, čo všetko medzi nimi bolo v minulosti, teraz sa situácia medzi nimi radikálne zmenila a on si dá dobrý pozor na to, aby jeho milenec vedel kam patrí a čo všetko si môže dovoliť.

Sung Joon sa napokon mierne nadvihol na lakti a díval sa naňho, nahnevane, provokatívne, takmer akoby očakával, že urobí niečo, čím ho opäť skrotí.

„No neznamená to, že ti budem donášať na svojho druhého šéfa. To by bol pre mňa až príliš veľký konflikt záujmov.“

Bolo známe, že Sung Joon pracuje aj pre druhý klan, mal na to povolenie, ale len čo sa týkalo rozosielania zásielok.

Inak by bola jeho práca značne obmedzená a dosť sťažená, keby nemohol služby poskytovať aj druhému klanu. Preto získal túto cennú výnimku, ktorá však niekedy vzbudzovala viac pozornosti, než by bolo vhodné.

„Nebudem ťa nútiť, aby si porušil podmienky dôvery, ktorú do teba vložili obe klany. Naša dohoda sa týka len sexu.“

Sung Joon prikývol, bolo na ňom vidieť, že sa mu značne uľavilo.

Ešte chvíľu si poležali v posteli, Jung privrel oči a aj on spokojne oddychoval tak, dlho ako len bolo možné.

Nebol hladný, po tých tabletkách nikdy necítil  hlad. Vždy mal pocit, akoby nič viac nepotreboval, no uvedomoval si, že je to nebezpečné, a mal by spomaliť, ale bolo to ťažké, každý sa naňho spoliehal, mama chcela, aby sa učil ako riadiť klan, otec si prial, aby mal dobré výsledky v škole, aby sa zaujímal o firmu, ktorú mal raz zdediť.

Nikto sa nepýtal jeho čo by vlastne chcel.

Občas mal pocit, že by naozaj bolo lepšie, keby dovolil Sang Hee, aby sa vysporiadal s klanom po svojom.

Jeho brat veril, že najlepšie pre nich bude, ak prestanú byť dve samostatné klany, chcel aby sa obe vetvy opäť spojili do jednej, ako to bolo kedysi predtým, než sa odohrali všetky tie dramatické udalosti a jeho matka opustila otca, kvôli inému mužovi, čím bol jeden klan rozbitý na dve, a jeho otec prenechal miesto mladšiemu a úspešnejšiemu bossovi, ktorí si dokázal poradiť s klanom bez toho, aby nastalo zbytočné krviprelievanie.

Možno by mal dovoliť, aby Kyoung-Ho definitívne prevzal celý klan a opäť ho spojil. Bol len adoptovaným členom rodiny, jeho strýko si ho kedysi vzal z nejakého detského domova, lebo nemohol mať vlastné deti.

Dalo by sa povedať, že formálne boli bratranci, aj keď ich nespájala rovnaká krv a ani rovnaké názory. Dosť často medzi nimi boli nezhody a neprial si, aby sa priblížil k jeho bratovi a zneužil ho. Bolo mu viac než jasné, čo vidí na tom ustráchanom chlapcovi, ktorý ledva zvládol povedať pár súvislých viet.

No uvedomoval si že možnosť spojenia klanov je aj preňho lákavá.

Mohol by byť opäť len bežným človekom, nemusel by sa viac trápiť tým, čo sa stane, ak náhodou urobí chybu.

No otec by mu nikdy neodpustil, keby dovolil, aby sa niečo také stalo. Dal mu jasne najavo, že nedovolí, aby  cudzie dieťa z ulice získalo to, čo mu neprináleží. On o svoje postavenie prišiel, ale nemienil dovoliť, aby aj jeho syn zahodil svoju šancu.

Otec veril tomu, že práve on by mal spojiť obe klany, že Jung ich jedného dňa opäť spojí a on získa postavenie v rodine, ktoré mu prináležalo.

Nebol presvedčený o tom, že sa mu to podarí, ale nesmel ustúpiť, doma by už nikdy nebol vítaný a paradoxne aj matka verila, že on je ten pravý, kto by mal zaujať jej miesto a zmazať tie staré hriechy, ktoré už aj tak nikto neodčiní.

Jung potreboval viac času, aby sa mohol rozhodnúť, čo by mal urobiť, no ten mu neostával, kvôli tomu, že všetci naňho tlačili zo všetkých strán, a on sa medzi nimi cítil stratený a znechutený z toho, ako si všetci mysleli, že práve on bude ich jedinou spásou. Práve preto sa uchýlil k tabletkám, lebo ten tlak začínal byť neznesiteľný, nemohol byť vo všetkom najlepší, nemohol byť nejakým strojom, ktorý vyhovie všetkým bez toho, aby vôbec pomýšľal na to, čo chce on.

Nevedel ako dlho to ešte vydrží.

A čo urobia rodičia, ak zistia, že nie je nijaký záchranca, ale len ich syn?

Kedy pochopia, že má len pätnásť a ešte ani sám nevie čo by od života chcel?

Práve preto tak veľmi potreboval aspoň jedno malé tajomstvo, niečo čo bude patriť len jemu a možno neskôr, bude dostatočne silný na to, aby sa im dokázal postaviť, neskôr, keď dokončí školu, možno zmizne.

Nechá všetko tak, a už nikdy viac sa nevráti.

Bol to zatiaľ jediný plán, ktorý mal, no mohol ho zrealizovať až o pár rokov. Až potom, keď sa bude vedieť postaviť na vlastné nohy, no to čakanie bolo neznesiteľné a nevedel či to dokáže, či bude dosť silný, aby prerušil všetky spojenia...

„Jung?“

„Ja by som rád išiel do sprchy, ak by ti to nevadilo...“ netrpezlivo mu oznámil jeho nový milenec.

„Aj ja pôjdem s tebou...“ povedal napokon, nechcel na to viac myslieť, aspoň jeden deň by mohol predstierať, že nič z toho skrátka neexistuje.