Yuki, už som doma!

fanfiction z anime gravitation. Postavy nie su moje. Pár Yuki Eiri/Shindo Schuichi

„Yuki, už som doma. Nahrávanie bolo príšerné... Nemohol som si ani na chvíľu oddýchnuť. Yuki, si tu?“ Shindo opatrne nakukol do jeho pracovne. Stále sa úplne nezbavil strachu, že mu opäť utečie.
Svetlovlasý spisovateľ našťastie ťukal do svojho notebooku. Pracoval na svojom novom románe. Nestrpel takmer žiadne vyrušovanie.
„Hovoril si niečo? Vôbec nič som nepočul,“ stroho odvetil Eiri. Vôbec neodtrhol pohľad od svojho diela. Nevenoval svojmu milencovi ani chvíľu pozornosti.
„Nie, len som ťa chcel pozdraviť,“ nesmelo poznamenal Shindo. Tak veľmi si prial, aby ho aspoň pobozkal na dobrú noc, ale keď mal takú náladu bolo lepšie pobrať sa radšej spať.
„Už len desať strán a bude to hotové... Len desať strán... “ neprítomne zamrmlal Yuki.
„Tak dobre, ja idem do sprchy...“ opatrne mu vtisol bozk na tvár a nespokojne vyšiel z pracovne. Yuki, prečo musíš vyzerať tak úžasne sexi, keď píšeš? Prečo? Len desať strán znamená, že ešte nevie ako to skončí. To bude ešte dlho trvať. Možno ešte také tri týždne.
Vošiel do kúpeľne a zhodil so seba šaty. Yuki, kedy sa už pridáš ku mne? Viem, že písanie je skvelé, ale snáď si už mal dosť času celý deň.
Namiesto šampónu si na hlavu vylial kvetinovú aviváž, ktorú prednedávnom kúpil a zabudol odložiť.
„Baka, Baka, Baka...“ zúfalo si pretieral oči. Pálivá bolesť ho takmer ochromila.
Tak veľmi ho to štípalo, až zase začal roniť slzy.
Ach, Yuki, keby si sa išiel osprchovať so mnou toto by sa nestalo.
„Ešte to bude dlho trvať?“ dvere na kúpeľni sa otvorili. Spisovateľ nakukol dovnútra s čistým uterákom.
„Yuki, veď poď. Pridaj sa ku mne,“ pretrel si oči, ale pálenie stále neustávalo.
„Ty plačeš?“ chladne sledoval jeho ruku, ktorá opäť vyštartovala na to isté miesto.
„Nie, len som si trošku podráždil oči. Namiesto šampónu som vzal aviváž,“ šťastne sa usmial. Bol rád, že si oňho partner robí starosti.
„Idiot,“ zamrmlal Yuki. Okamžite mu odtiahol ruku od očí. Jemne mu pomohol trochu si opláchnuť tvár. Pálenie okamžite ustalo. Shindo ho opatrne vtiahol do sprchy.
„Ty s tým asi nikdy neprestaneš. Prečo nemôžeš počkať kým sa sám zoblečiem?“ zahundral nespokojne.
„To by nebola zábava. Yuki, však prídeš na môj koncert? Minule si nemohol, ale dúfam, že aspoň teraz...“ pomohol mu dostať sa z mokrej košele.
„Samozrejme, že sa tam objavím, ale len ak ma necháš pracovať,“ pokúšal sa zbaviť nohavíc, boxeriek aj košele.
Shindo si kľakol a rýchlo mu rozväzoval šnúrky. Vyhodil topánky von a pomohol mu konečne so seba dostať šaty. Šikovne zablúdil ústami k partnerovmu penisu. Yuki ho však postavil a mierne odtisol od seba.
„Dnes nie. Som unavený,“ vyšiel so sprchy a poutieral sa.
„Netráp sa viac, Yuki. Minulosť nie je dôležitá,“ chcel ísť za ním, ale vedel, že by to vôbec nemalo zmysel. Dúfal, že raz zmiznú tiene minulosti. Chcel proti nim bojovať so všetkých síl.

Koniec

4. kapitola Spojenectvo tmy

„Nie som pripravená zomrieť!“ pevne objala svoje telo, akoby sa bála, že z neho nechtiac vyletí. Niekoľko hodín sedela na mieste, vôbec sa nepohla. Bála sa čo len prudšie nadýchnuť, aby na seba neupútala pozornosť. Nechcela, aby ich našli. Po prvý raz v živote si priala byť čo najďalej od svojej rodiny.
„Nikdy v živote asi nebudeš pripravená,“ stručne poznamenal Imhotep. Uvažoval nad tým, že svoju dušu opäť pošle do podsvetia. Vedel, že bude trpieť, ale už netúžil po ďalšom boji. Jeho nepriateľ dávno zomrel. Nemal na svete nič, čo by ho zaujímalo.
„Nechcem sa nechať tak ľahko poraziť. Odídeme preč odtiaľto, nemusia nás nájsť...“ bola ochotná bojovať s nepriazňou osudu. Nechcela riskovať, že príde o život len kvôli ich večným hrám.
„Možno by existovala vec, ktorá by naše puto dokázala pretrhnúť. Kedysi dávno som počul legendu o mieste bez ničoho. O mieste, kde sa nachádza predmet, ktorý ma vyslobodí zo spomienok a pretrhne všetky putá z minulosťou. Potom ma už nebudú môcť prenasledovať. Ty budeš voľná a ja konečne nájdem pokoj,“ v myšlienkach hľadal ďalšie dôležité fakty, ktoré potreboval poznať. To všetko nieslo v sebe veľa rizík. Vedel, že mu len tak ľahko nedovolia vziať si jedno z ich posvätných tajomstiev.
„Som ochotná ti pomôcť, aby sa to podarilo,“ nemala inú možnosť. Niečo robiť bolo lepšie, ako len tak sedieť a trápiť sa nad možnou smrťou.
„Dokážeš utiecť od svojej rodiny? Môžeš sa postaviť na stranu netvora? Ak tam chceš ísť so mnou, musíš mi dôverovať. Moja duša to miesto nikdy nenájde, musí to urobiť človek,“ vyzývavo sa na ňu zahľadel. Veľmi ho zaujímalo, ako odpovie na túto otázku. On tiež zradil a zato bol potrestaný ešte horšou zradou.
„Pochopili by to, keby vedeli, čo sa deje. Nevyčítali by mi, že sa neponáhľam do náručia smrti,“ opatrne vstala a podišla bližšie k nemu. Potrebovala si všetko hneď od začiatku vyjasniť.
Imhotep okolo nej vytvoril jeden zo svojich vírov. Otáčali sa vtom napätom kruhu... Občas nedobrovoľne o seba zavadili.
„Zavri oči.. Skús putovať v myšlienkach, až k miestu, ktoré by ti mohlo vrátiť život.. Skús to...To miesto môžeš nájsť jedine v sebe...“
„Nemôžem... vôbec nič necítim. Len tvoju prítomnosť,“ odvetila nespokojne. Pokúsila sa zabudnúť na nepríjemné krútenie. Chcela si radšej myslieť, že lieta... Sústredila svoje myšlienky...
Prechádzala tmou. Neustále myslela na mihotajúce sa prízraky, ktoré boli tak blízko nej. Tie prízraky sa náhle spojili a vytvorili zvláštne mrazivé svetlo. Vír sa zastavil. Náhle všetko potemnelo.
Videla tváre svojich blízkych. Opäť ich našli a tým spečatili ich osud. Múmia bola opäť zahnaná do záhrobia pomocou knihy mŕtvych. Tie slová však boli rozsudkom aj pre ňu.
„Ona je mŕtva!“ vykríkol nejaký hlas.

Koniec

7. kapitola Takmer mŕtva nádej

„Prečo toho chlapca odviedli do väzenia?“ Adam zúfalo pobiehal po izbe. Stále sa nedokázal upokojiť. Už od rána každý vedel, aký trest stihol pánovho obľúbenca. Neuvedomoval si, že má na sebe spodný diel zelenej pyžamy. Nevšímal si pohľady plné obdivu, ktoré naňho vrhal Patrick.
Muž sa ani len nepozastavil nad otázkami toho rozkošného stvorenia. Láska mu dávala tú silu vidieť svojho partnera ako to najkrajšie stvorenie na svete. Chcel ho vziať do náručia... Chcel ho bozkávať...
Ani jedno z toho však urobiť nesmel. Namiesto toho sa uzavrel do svojich myšlienok. Odvrátil zrak od svojho nemilosrdného osudu. Ten chlapec ti dôveruje. Myslí si, že si jeho brat. Nemôžeš sa k nemu priblížiť.
Okamžite rozbalil svoje poznámky. Mal pre Harryho pripravené ďalšie náročné hodiny. Obával sa však, že ak Pán dovolí, aby aj naďalej pokračovali v takejto prevýchove, už ich nebude potrebovať.
„To nie je tvoja starosť, Adam. Temný pán tu o všetkom rozhoduje. Ak si myslí, že je najlepšie urobiť z neho hračku bez vlastnej vôle a citov, tak mu vtom nikto nezabráni. Ty sa do toho vôbec nepleť. Mohol by si skončiť veľmi zle,“ drsne zastavil príval jeho otázok. Musel sa k nemu správať odmerane. Ak by sa viac priblížil, neodolal by pokušeniu.
„Ale to predsa nemôže. Mal by si mu pomôcť. Prihovor sa zaňho. Pán ťa možno...“ pokúšal sa ho presvedčiť. Harry mu bol už od začiatku sympatický. Netúžil po kamarátovi, ktorí bude chodiť po svete ako bez duše. Chcel, aby sa spolu mohli učiť.
„Pán si nenechá rozkazovať. Nedá sa presvedčiť. Nevie milovať a nedokáže odpúšťať. Ak ho nemôže mať, rozhodol sa ho úplne zničiť. Ako dlho bude podľa tebe Temného pána baviť taká hračka? Môžem ťa ubezpečiť, že ten chlapec nemá vôbec žiadnu šancu...“ radšej mu povedal pravdu, nech by bola akokoľvek krutá. Nechcel, aby Adam podceňoval jeho pána. Adam mal možno len veľmi hmlistú predstavu o živote tých, ktorý sa mu priplietli do cesty.
„Veď on je... Veď on je...“ vôbec nenachádzal správne slová.
„Zničí všetko, čo sa mu nepodriadi. Harry je jeho syn, ale on túži po inom vzťahu. Nepozná slovo nie, ak ho odmietneš zvyčajne skončíš dva metre pod zemou. Nech ťa požiada o čokoľvek vždy musíš poslúchnuť,“ pevne v rukách zovrel poznámky. Temný pán v ňom vzbudzoval hrôzu, hlavne po ich spojení, ktoré si vôbec neužíval.
„Ale ja som myslel, že mu na synovi záleží. To je hrozné, odporné veď majú rovnakú krv. Nemôžem to vôbec pochopiť,“ Adam si zhrozene prešiel rukou po tvári.
„Temný pán predstavuje zlo v tej najhoršej forme. Má v sebe také množstvo mágie, že nás dvoch by to pokojne roztrhalo, keby sme do seba prijali čo len zlomok z jeho sily. Ak si myslíš, že mu stačí len jeden milenec, tak sa veľmi mýliš. Časom ho každý omrzel. Aj, keď je so svojím synom prepojení nikdy neodolá pokušeniu. Nehľadaj za ich vzťahom žiadnu romantickú lásku alebo niečo podobné. Mladý Riddle je skôr rukojemníkom, ako partnerom. Hovorím ti to preto, aby si si dával pozor. Táto spoločnosť nie je veľmi monogamná a nikoho tu nezaujíma, či by si chcel s nimi skončiť v posteli alebo nie. Držia si od teba odstup, len preto, že ty si môj partner. To som im už dôrazne vysvetlil a myslím, že to pochopili,“ pôvodne mu to nechcel povedať, ale napokon sa rozhodol vysvetliť mu to, aby zbytočne na seba neupútal pozornosť.
„Ty si predsa? Ako si môžu myslieť...“ vyjachtal zdesene.
Patrick si všimol znechutený výraz na jeho tvári. Veľmi sa ho to dotklo, ale vôbec to nedal najavo.
„Je to jediný spôsob ako ťa od nich môžem udržať. Niektorí z nich sú až nezdravo dotieraví. Hneď by sa do teba pustili a to naozaj nepotrebujeme. Ja nie som tvoj skutočný brat. Nie sme súrodenci,“ nervózne zhrabol zo stola všetky knihy. Zhodil ich na zem.
„Ako je to možné? Veď si bol takmer vždy so mnou veď si...“ hlava sa mu zakrútila. Poriadne sa udrel do stola a prudko dopadol na dlážku.
„Adam? Musíš dávať lepší pozor... Na dlážke sa ti zrejme podarilo zanechať nejaké kúzlo,“ prudko vstal. Zložil ho na posteľ.
„Máš pravdu. Pôjdem za ním. Budem to riskovať,“ opatrne mu ošetril poranenú ruku a starostlivo ho prikryl.

***


„Predpokladám, že nastal čas venovať sa aj vám. Temný pán by ma potrestal, keby zistil, že som sa odvážil spochybňovať jeho rozkazy. Osobne je mi to veľmi ľúto. Máte pekné telo, nezaslúži si, aby bolo niečím poznamenané,“ vytiahol tenký prút, ktorý tvarom pripomínal čarodejnícky prútik, ale bol oveľa menší a ostrejší.
„Páčite sa mi, ani neviete, ako rád by som sa vám venoval, čo najdôkladnejšie,“ kat sa zahnal svalnatou rukou a poriadne silno zasiahol zadnú časť chlapcovho tela.
Harry cítil silnú bolesť. Bolo to priam neznesiteľné, akoby ho neudieral kúsok dreva, ale nejaký ostrý predmet plný všelijakých zakončení.
„Tento nástroj sa nazýva kliatbovystreľovač, vyzerá neškodne, ale vlastne do vášho tela posiela magické impulzy. Bolí to viac ako keby som vám to urobil len holou rukou... Ak ma poprosíte, možno prestanem...“ spokojne mu popísal funkciu mučiaceho nástroja.
Otočil ho tak, aby sa mu nemohol dívať do očí. Stál pri ňom zozadu a spokojne sledoval ako sa chlapcovo telo chveje.
„Nespôsobí skutočné zranenia. Je to ako popŕhlenie a bolí to, ale v skutočnosti to vôbec nezasiahne telo, tak aby sa s ním niečo vážne stalo. Môžem to vykonávať aj celý deň bez toho, aby som vám fyzicky ublížil,“ takto mu to však rozhodne nestačilo. Chlapcovo mlčanie v ňom vyvolávalo nervozitu.
„Vidím, že vám to vôbec neprekáža. Tak to ešte vylepšíme,“ opäť zmenil polohu. Uchopil chlapcov penis a drsne ho pohladil.
„Nie!“ zajačal Harry.
„Konečne som z vás dostal aspoň jedno slovo. To je pozoruhodné...“ opäť ho udrel, ale naďalej pokračoval aj v skúmaní jeho intímnych partií.
Harry sa pokúšal odtiahnuť, ale tá krutá ruka mu naďalej mechanicky dráždila penis. Nemohol proti tomu nič urobiť.
„Voldemort by to nedovolil!“ vykríkol tlmene.

***

Patrick zaklopal na dvere vedúce do tmavej miestnosti. Veľmi často sa v nej zdržiaval jeho pán. Dúfal, že ho tam nájde. Musel to urobiť skôr než stratí odvahu.
Dvere sa otvorili a niečo ho surovo vtiahlo dnu. Ocitol sa na kolenách. Dopad bol dosť bolestivý.
Postava sediaca za stoličke si ho prísne premerala. „Prečo si ma prišiel vyrušovať? Povedal som, že chcem ostať sám,“ prútikom mu spôsobil bolesť. Blažene sledoval, ako sa telo smrťožrúta trasie.
„Môj pane, možno si želám spoznať smrť. Možno to tak bude lepšie. Možno sa ani vôbec nebojím,“ rýchlo lapal po dychu. Ostal v tej nepríjemnej polohe a rukami sa opieral o koberec.
Temný pán prudko vstal. Drsne ho postavil na nohy. Chcel, aby sa mu díval do očí.
„Naozaj pozoruhodné. Snáď si sa nerozhodol provokovať kvôli tomu, že sa ti nedarí dostať chlapčeka do postele? To by mohlo mať veľmi vážne následky,“ ostrým nechtom mu prešiel po líci. Presunul sa k hrdlu a pevne ho stisol.
„Môj pane, to bolo možno len príčinou mojej odvahy. Chcel by som hovoriť skôr o Mcnairovi. Naozaj si želáte, aby sa dotýkal vášho syna? On neostane len pri mučení. Napriek vášmu zákazu sa stýka s väzňami,“ vedel, že žalovať na iného smrťožrúta je veľmi riskantné, ale nemal inú možnosť. Kat nemal právo ich používať takýmto spôsobom. Temný pán tých ľudí používal zväčša ako hračky pre svojich prívržencov. Preto nebolo vhodné, aby túto stránku ich bytosti doslova zlikvidoval katov desivý prístup. Temný pán si neprial ich neschopnosť v tomto zmysle.
„On si tiež zrejme myslí, že moje príkazy pre vás nie sú záväzné. Takisto sa mylne domnieva, že ja o ničom neviem. Môže to pokojne skúsiť. Svojho syna som zabezpečil kúzlom. Môj milenec ho musí mať v sebe. Postaral som sa o to. Obávam sa, že akýkoľvek zbytočný dotyk trpko oľutuje,“ oči Temného pána priam prekypovali krutosťou. Nemohol sa dočkať tej chvíle.
Pritiahol si muža bližšie k sebe. Obrátil jeho tvár k sebe. „Teraz si na rade ty. Tiež to potrebuješ.“
„Pane, to predsa...“ šokovane si ho premeriaval. Neočakával, že mu povie niečo také. Napriek tomu, že sa spolu vyspali to nepovažoval za dôležité.
„Tiež si môj milenec. Rovnako ako Harry. Medzi vami nie je žiadny rozdiel,“ chladne uzavrel ich rozhovor. Mávol prútikom a vyriekol nejaké slová v parselčine.

12. kapitola Padlý kvet

Varovanie: posledná kapitola! Od 15 rokov! Slash. Básnička, ktorá dopĺňa text je moja a práve teraz som ju vymyslela. Pôvodne som plánovala iný koniec, ale... ja plánujem, múza mení

O polroka neskôr...

Zronený padlý kvet
Zdobí pýchu mŕtveho
Zronený bledý kvet
Znesie viac
Znesie menej
Živých sĺz noci
Keď láska ešte nie je
A nenávisť práve doznieva

„Pán Malfoy, beriete si za svojho...“ hlas oddávajúceho čarodejníka, sa pomaly vytrácal z jeho mysle.
Draco zúfalo prechádzal pohľadom ho hosťoch, ktorý prišli na svadbu. Prežil, ale musel sa oženiť. Ukázalo sa, že zradcom bola rodina jeho bývalej snúbenice. Pansy Parkinsonáva a jej rodina. Takmer všetci boli mŕtvy, keď sa Pán dozvedel o pokuse s jedom.
„Áno,“ meravo zo seba dostal, keď pochopil, že oddávajúci stíchol a čaká na odpoveď.
„Derek Evans Riddle...“ obrátil sa k mladému čarodejníkovi, oblečenému v dlhom čiernom habite. Obaja to brali len ako dohodu. Medzi nimi nebola žiadna veľká láska. Po zrušení účinkov elixíru sa ich vzťah veľmi narušil. Draco si však spomenul na ich spoločnú noc. Vyspali sa spolu. Nebolo to nepríjemné, ale ani nijak zvlášť výnimočné.
„Áno,“ po chvíli uvažovania odvetil Derek. Pevne ho chytil za ruku. Pôvodne mal tiež iné plány. Ginny sa však zaňho vydať nechcela. Začala sa mu vyhýbať, napokon dostal len strohý odkaz, aby s ňou vo vzťahu rozhodne nepočítal. Draca mohol mať okamžite bez akýchkoľvek prekážok.
Po spečatení sľubu sa pobozkali. Derek si svojho manžela privinul bližšie k sebe. Jeho bozky už neprinášali smrť, ale napriek tomu bol stále ešte slabý a vychudnutý. Jed Dracovi spôsobil dosť veľké zdravotné problémy. Bol až príliš krehký a musel dlho odpočívať.
Derek cítil, že začína strácať vedomie. Ešte nebol dostatočne silný, aby vydržal dosť dlho stáť na nohách. Vzal ho do náručia.
„Mrzí ma, to ale môj manžel si potrebuje oddýchnuť. Neskôr sa vám budeme venovať,“ ospravedlnil sa hosťom. Odniesol ho do izby, ktorú im Temný pán nechal pripraviť.
Zložil ho na pohodlnú manželskú posteľ. Uvoľnil mu habit a zľahka ho na čelo.
„Viem, že náš vzťah vôbec nie je taký, akoby mal byť, ale snáď si na to neskôr zvykneme. Chcem, aby si vedel, že sa na mňa vždy môžeš spoľahnúť,“ povzbudivo sa naňho usmial. Odhodil svoje šaty a ľahol si k nemu.
„Dnes nemám chuť. Prepáč, ale nejde to...“ hlas mu slabol, lebo sa potreboval vyspať. Telo nemalo stále dostatok energie.
„To je v poriadku. Máme dosť času,“ zľahka ho pohladil po vlasoch. Napravil mu vankúše a prikryl ho. Trochu ho to sklamalo, ale nechcel, aby si to manžel všimol. Vedel, že ešte stále nie je úplne v poriadku.
Neskôr sa vrátil k hosťom... Pozhováral sa s otcom, Luciusom aj matkou. Neskôr uložil do postieľky malého brata... Zdesene sebou trhol, keď zistil, že nedávno narodenú Narcissinu dcéru zasnúbili s malým Salazarom...
Trochu si vypil. Myslel na blízkosť Dracovho tela, aj na dosť nepekné odmietnutie. Vrátil sa do spálne až nadránom.
„Kde si bol tak dlho?“ nevyspatý Draco sa mu zavesil okolo krku.
„Myslel som, že chceš odpočívať.“
„Keď som sa prebudil a nenašiel som ťa v izbe, zľakol som sa, že si mi ušiel. Hrozne som sa bál, ale teraz si už nenechám ujsť príležitosť... poriadne ťa okúpať. Hrozne smrdíš,“ zatiahol ho do kúpeľne.
„Len som trochu pil, ale aspoň sa o mňa môžeš postarať...“ naschvál mu vtisol na pery naliehavé bozky a siahol manželovi pod nočný úbor.

Zronený padlý kvet
Nemusí sa navždy trápiť
Svoje tŕnie môže občas stratiť
koniec

11. kapitola Jemné sérum

Varovanie: toľko romantiky a sladkého až hrozí pokazenie zubov. Aj keď... 18+ predposledná kapitola...

„Draco, nie,“ zamrmlal zúfalo. Nepáčila sa mu toľká pozornosť. Keby sa aspoň k nemu správal hrubo, mal by dôvod ho od seba odohnať. Vášnivé bozky, však dokázali zlomiť jeho odhodlanie.
„Prečo nesmieme? Veď sa spolu cítime veľmi dobre. Obaja to chceme. Potrebujem ťa...“ pevne ho objal. Nedočkavo ho zatlačil bližšie k stene. Otvoril dvere vedúce do svojich nových komnát.
„Draco,“ protestne zamrmlal Derek. Napriek tomu, že ešte nebol celkom rozhodnutý, nechcelo sa mu opustiť blízkosť jeho tela. Nemal chuť hádať sa s otcom. Bolo oveľa lepšie uniknúť z takej nepriaznivej reality.
„Všetko bude v poriadku. Nič zlé predsa nerobíme...“ svetlovlasý smrťožrút ho opatrne chytil za ruku.
„Dnes večer ťa oficiálne požiadam, aby si sa stal mojím manželom. Bolo by lepšie, keby si ma zbytočne neodmietol. Mohlo by to opäť vyvolať konflikt. Vôbec netrpíš, keď sme spolu, tak nechápem, prečo ma stále odmietaš,“ jemne ho posadil na svoju posteľ a kúzlom zamkol dvere.
„Dal som svoje slovo osobe, ktorú si veľmi vážim. To ty robíš nezmyselné veci. Vždy si sa ku mne správal, ako k svojmu nepriateľovi. Teraz to chceš zmeniť, lebo si myslíš, že sa dostaneš do priazne môjho otca. Medzi nami sa nič nestane. Nebudem sa dnes stavať proti otcovi, aby si to náhodou za mňa neodniesli aj ostatní, ale neočakávaj, že medzi nami k niečomu dôjde. Nebudem s tebou spať,“ chladne ho usadil Derek. Nasadil vražedný výraz, ktorý tak často vídal na otcovej tvári.
Draco si k nemu sadol. Opatrne ho zatlačil na posteľ, tak aby si mohol ľahnúť.
„Nemusíš sa na mňa hnevať. Budem tvoje želanie rešpektovať, ale po svadbe si len môj,“ skúmavo prešiel rukami po jeho tele. Vyhrnul mu habit a rukou siahol na zakázané miesta.
Derek tlmene zavrčal a pokúšal sa ho zastaviť. Jeho telo bolo však úplne uvoľnené a nedovolilo si vykonať žiadny pohyb.
„Tvoj otec svoj sľub spečatil mágiou. Je to niečo ako posvätná dohoda... Ty sa nebudeš brániť... Nezastavíš to, čo cítiš... Nemôžeš proti tomu bojovať...“ ľahol si k nemu a pevne ho držal. Pritískal ho k sebe tak, aby sa navzájom dotýkali.
„Ak sem príde otec, aspoň nás nájde spolu a upokojí sa,“ syn Temného pána lenivo privrel zelené oči. Oprel sa o hruď svojho spolužiaka.
Počúval pokojný tlkot srdca.
„Daj si dole ten habit, len nám zbytočne zavadzia. Musíme predsa vyzerať presvedčivo...“ svetlovlasý muž sa od neho na chvíľu odtiahol. Vyzliekol si svoje smrťožrútske oblečenie. Veľmi rýchlo pomohol aj Derekovi zbaviť sa príťaže.
Keď Temný pán vošiel do izby mladého smrťožrúta. Našiel ich spolu spať v objatí. Derek vedel, že sa tam objaví, preto vôbec neprotestoval.
Jeho syn sa neodvážil ani pohnúť. Nechcel, aby vedel, že vôbec nespí. Tuhšie sa privinul k svojmu partnerovi.
Nepáči sa mi Malfoyove správanie. Je tak prehnane starostlivý. Poznám ho už odmalička a nikdy sa tak nesprával. Áno, raz mi chcel podať ruku, ale určite to urobil len preto, že... Myslel si, že ja nahradím Temného pána. Vtedy som zrejme ešte bol poznačený tou dávnou históriou. On si myslel, že túžim po moci... On taký nie je. Nespráva sa tak dôverne k nikomu. Vlastne som ho nikdy nevidel s niekým jednať, tak ako so mnou. Ale nie, Draco sa mi páči. Veľmi pekne vonia... tak, lákavo... On vonia inak ako predtým a všetko sa mi na ňom páči. To nie. To by sa neodvážili...
Spomenul si ako mu pred nedávnom Hermiona niečo hovorila o ľahšie aplikovateľnej verzii elixíru lásky. Vtedy ju skoro vôbec nepočúval, ale niečo z toho mu aj tak ostalo v pamäti.
Počkal, kým Temný pán vyšiel z jeho izby. Chvíľu ešte nehybne ležal.
Draco spal pritúlený k nemu. Oči mal pevne privreté a držal sa ho ako kliešť.
Derek sa opatrne zohol. Ovoňal okraj jeho habitu. Opäť to zacítil. Šírilo sa to zvnútra. Našiel v ňom zašitú akúsi drobnú fľaštičku. Rýchlo ju vrátil späť na svoje miesto.
Ako sa to len volalo? Tuším Objemné sérum alebo niečo také. On to naozaj urobil. Chce ma dostať vďaka tejto vôni. Je úplne omamná a lákavá.
Po nadýchnutí mu po tele prebehli zimomriavky. Musel Draca pobozkať na pery. Chcel ho aspoň trochu pohladiť. Jeho spolužiak sa nespokojne zamrvil. Objal ho ešte pevnejšie, až takmer nevládal dýchať.
Veď uvidíme Malfoy, kto sa bude smiať naposledy. Mňa nedostaneš. Je mi jasné, čo ma k tebe tak veľmi priťahuje.
„Nemusíme čakať tak dlho, Derek. Môžeme byť spolu už teraz,“ jemne ho pobozkal na krk.
„Dovolíš, aby som bol v tebe?“ opýtal sa pobavene. Od smrťožrútov počul, že Malfoyovci chcú byť vždy len dominantní. Nikomu vraj nedovolia, aby sa dotkol citlivých miest.
Draco naňho niekoľko minút čudne zazeral. Naďalej ho však nepúšťal z náručia. Rukou prechádzal po jeho tele.
„Áno, chcem byť tvoj...“ dosť neochotne poznamenal Draco. Bolo na ňom vidieť, že sa mu táto alternatíva veľmi nepáči.
„Bude lepšie, keď sa už oblečiem. Je mi jasné, že napriek tomu, čo mi hovoríš ma vôbec nechceš. Ani jeden z nás nie je pripravení. Bez fyzického kontaktu to bude medzi nami lepšie,“ vymanil sa z jeho náručia. Musel odísť, aby nepodľahol tej vôni.
„Počkaj, to predsa nemôžeš urobiť! Mňa nebudeš odmietať. Už mám dosť tých tvojich výmyslov,“ Malfoy začínal byť poriadne nahnevaný. Nechápal, prečo sa s ním toľko zahráva. Najprv nesúhlasil, potom si to rozmyslel a zrazu už zas nechcel byť s ním. Už sa mu z toho všetkého začínala krútiť hlava.
„Ty to tak nechceš. Čo urobíš, ak ja chcem byť dominantný? To by sme si asi veľmi nerozumeli,“ mal chuť sa naňho vrhnúť. Ukázať mu fľaštičku a povedať mu tie najhoršie slová, akých bol schopný.
Draco namiesto odpovede jemne vzal partnerov penis do úst. Opatrne sa s ním pohrával. Dráždil ho jazykom. Pomaly sal, vychutnával si jeho prítomnosť. Po dosť starostlivej opatere, sa začal prebúdzať k životu. Príjemné zovretie ho neustále posmeľovalo. Derek si dával pozor, aby mu náhodou nespôsobil nutkanie na zvracanie. To by sa mu vôbec nemuselo páčiť.

***

Neskôr večer...

Derek prijal prsteň od svojho snúbenca. Musel to urobiť. Otec by ho zrejme potrestal oveľa tvrdšie, ak by sa aj naďalej pokúšal vzdorovať. Nemohol vidieť matku, ani svojho malého brata Salazara. Dokonca nesmel ani vyjsť zo svojej izby. Len na zásnubnú hostinu mu otec dovolil pridať sa k ostatným.
Vzal vzorku s Dracovho elixíru. Derek si musel dávať dobrý pozor, aby si to nikto nevšimol.
Sedel pri stole medzi otcom a Dracom. Snúbenec sa ho dosť často dotýkal. Rukou sa opieral o jeho stoličku. Pôsobil spokojne a šťastne.
„Zariadim, aby sme mohli byť spolu...“ pošepkal mu nedočkavo.
„Nemusíš si kvôli mne robiť starosti. Už som prežil aj horšie tresty,“ prinútil sa zjesť svoju porciu. S nevôľou si prezeral prsteň, ktorý odteraz musel nosiť.
Malý Salazar sa na svojho brata usmieval. Boli si veľmi podobný, aj keď určité črty mal nepochybne po svojom otcovi.
Pri stole panovalo priam mučivé ticho. Všetci boli poriadne napätí. Temný pán skoro vôbec nič nejedol. Jeho pozornosť upútala Helga. Vyložila na stôl akúsi fľaštičku. Podala ju Temnému pánovi.
„Čo to má znamenať?“
„Môj pane, mali by ste vedieť, že za týmto stolom sedí zradca. Niekomu z vašich najbližších očividne prekáža náš syn. Ten elixír, ktorý Derek našiel v habite svojho snúbenca, má síce omamné účinky, ale ani zďaleka to nie je žiadny elixír lásky. Požiadala som Severusa Snapa, aby sa na to pozrel. Sám vám môže potvrdiť, že to bol jed s dlhodobými účinkami. Vstrebáva sa pokožkou a spôsobuje pomalú smrť každému, kto pobozká prenášateľa,“ hlas sa jej chvel od potláčaného hnevu. Musela to urobiť. Musela svojho syna zachrániť. Najprv to chcela pánovi povedať v súkromí, ale keď videla, ako sa ho Draco dotýka, nemohla dlhšie čakať.
„To nie je pravda!“ mladý Malfoy prudko vyskočil zo stoličky. Temný pán takisto vstal.
„Draco Malfoy, vkladal som do teba veľké nádeje. Jeden z liečiteľov ťa prehliadne. Ty si sa dotýkal môjho syna. Ak je to pravda, zaplatíš životom!“
Hadie oči sa nahnevane zúžili. Temný pán pevnejšie zovrel prútik.
„Nič pri sebe nemám, môj pane. Okrem toho nechápem, ako to myslíte, že som sa dotkol vášho syna. Hnusí sa mi,“ šťastný výraz z jeho tváre zrazu zmizol.
„Nepredpokladám, že tento malý zbabelec sa o niečo také pokúsil sám. Nemáš mi k tomu, čo povedať, Lucius?“ obrátil sa k jeho otcovi, ktorý spokojne dojedal svoje jedlo. Nevenoval pozornosť tej roztržke.
„S týmto nemám nič spoločné. Dovoľ mi toho hlupáka zabiť, ak je naozaj vinný. Bola by to pre mňa hrozné poníženie, keby môj syn... urobil takú hroznú hlúposť. Ctím si vás, môj pane. Spojenie s vami považujem za veľkú česť,“ takisto vytiahol prútik. Namieril ho na svojho syna. Temný pán vedel, že neklame. Nemohol by to pred ním zakryť.
„Všimol som si, že Draco sa správa čudne. Skôr si daj pozor na starších smrťožrútov, otec,“ Derek sa zamiešal do debaty. Nechcel, aby Draca hneď zabili. Neprial si jeho smrť.
„Vyzleč sa!“ zasyčal Temný pán na mladého previnilca.
Draco so seba nešikovne zobliekol habit. Flakón dopadol na zem. Všetci zacítili prenikavú vôňu netypickú pre človeka.
„Zabijem ťa! Kto si, že sa opovažuješ siahnuť na život môjho syna?“ Temný pán namieril
„Výpary toho elixíru nie sú škodlivé, skôr majú omamné účinky. Podľa Snapa vypitie, alebo kontakt s pokožkou môžu mať hrozivé následky. Má to smrteľné následky, aj preto ho, kto elixír na sebe nosí a stal sa z neho prenášač. Nemyslím, že Draco by si zvolil bolestivú smrť. Už má len pár hodín. Ak nedostane protilátku, nemusíte ho vôbec zabíjať. Jeho smrť bude hrozne nepríjemná aj pre tých, ktorý by to chceli vidieť,“ Helga, nechcela vidieť zbytočné zabíjanie. Nebola úplne presvedčená o vine toho chlapca.
„Nechcem zomrieť. Prisahám, že neviem, ako sa to ku mne dostalo. Vôbec si na nič nepamätám. Neviem, ani čo robím tu? Prosím, verte mi,“ mladík zúfalo klesol na kolená.
„Neklame,“ stručne poznamenal Temný pán. Obrátil svoju pozornosť na najvernejších. Rýchlo pohľadom prechádzal po ich prekvapených tvárach.
„Helga, odveď Draca a Dereka... Už viem, kto je zradca. Vy nestrácajte čas,“
„Poďte, chlapci,“ vzala nahého Draca za ruku. Nebol čas na obliekanie. Temný pán sa zrejme chystal zabíjať.
Derekovi vložila do rúk Salazara. Chlapček sa oňho pekne oprel a mierne privrel oči.
„Ja nechcem zomrieť. Nechcem zomrieť...“ zúfalo opakoval Draco.

Dokončovanie poviedok

kedže mám veľa poviedok a nestíham písať, tak budem postupne dokončovať staršie poviedky. Teraz sa zameriavam na dieťa utkané z tmy... takže bude pribúdať väčšinou to.

10. kapitola Provokatívne odkazy

Varovanie: kurzívou je označená komunikácia v parselčine

Voldemort znechutene prešiel rukou po liste, ktorý dostal od svojho syna. Nedokázal pochopiť, prečo sa k nemu opäť začal správať odmietavo. Jednoducho mu oznámil, že Vianoce uňho stráviť nechce.
„Už som plnoletý a môžem si sám vybrať miesto svojho pobytu...“ červené oči sa šokovane rozšírili. Temný pán nahnevane čítal ďalej a tváril sa čoraz hrozivejšie.
„Čo sa týka tej záležitosti s Dracom, viem, že je to tvoja práca a žiadna svadba nebude...“
„Nagini, zožeň mi Luciusa. Chcem tu mať nastúpených všetkých smrťožrútov. Dnes večer sa zastavíme u Weasleyovcov!“ zasyčal na svojho hada. Nagini sa okamžite odplazila z miestnosti. Bolo to oveľa lepšie poslať za nimi zúrivého hada, ako zvolávať ich bežným spôsobom.
Voldemort zamieril do svojich osobných izieb. Na posteli našiel ďalší lístok.
Náš syn ma požiadal, aby som za ním prišla.

***

„Ahoj, Percy. Nepridáš sa k nám?“ Fred sa pokúšal upútať pozornosť svojho brata. Už niekoľko hodín si ho doberal kvôli jeho manželke. Mal ju priviesť ukázať rodine práve na Vianoce. Oženil sa veľmi nečakane a nikomu nič nepovedal, preto bol terčom rodinnej zábavy.
„Nie, ja nemôžem. Musím ešte niečo vybaviť...“ neustále sa díval z okna, akoby sa bál, že sa do ich domu bude pokúšať dostať horda smrťožrútov.
„Neboj sa, ona príde... Len by si nám o nej konečne mohol povedať niečo bližšie,“ George mu rýchlo postrapatil vlasy a pokúšal sa mu na nos nasadiť akýsi zvláštny druh štipca.
Derek, ktorý prišiel len nedávno spolu s Ronom, Hermionou a Ginny, sa pokúšal Percymu vyhnúť. Radšej vošiel do kuchyne a objal svoju matku, ktorá takisto dorazila len pred chvíľou.
„Otec ťa sem pustil?“ opýtal sa potichu. Bol rád, že je s ním, ale začínal mať podozrenie, že sa trochu unáhlil.
„Nechala som mu odkaz,“ odvetila znepokojene. Nechcela len tak odísť, ale vedela, že Derek do sídla nepríde. Nemala tak často možnosť byť s ním.
„Tak to bude problém. Určite sa rozzúri, lebo aj ja som mu nechal odkaz,“ ten jeho však vôbec nebol slušný. Skôr bol plný vzdoru a drzosti.
„Veď si mi predsa napísal, že on s tým súhlasí. Ako si mohol byť taký nezodpovedný?“ začínala tušiť, že ich výlet sa neskončí dobre. Vedela, že odporovať Temnému pánovi nie je vôbec ľahké. Nikdy jej nič neprepáčil. Každá chyba mala hrozivé následky. Helga bola oveľa radšej, keď sa nezdržiaval v jej blízkosti. Svojmu synovi to nepovedala, ale občas si vyslúžila aj mučiace zaklínadlo. Ostala s ním, lebo sa bála, že by to mohol považovať za zradu.
„Mami, ja som nechcel... Nahnevalo ma to, že si mám vziať Draca... Mrzí ma to,“ nechcel všetkých zatiahnuť do konfliktu so svojím otcom. Nedokázal však pochopiť, ako je možné, že aj ona s tým súhlasí.
„O tom som vôbec nevedela. Myslíš si, že mne dovolí o niečom rozhodovať. Ani sa neobťažoval mi oznámiť, že chce, aby si sa oženil. Nemôžeme tu ostať, Derek. Tí ľudia si nezaslúžia, aby sem prišli smrťožrúti. Bojím sa hnevu tvojho otca.“
Derek sa chystal niečo povedať, ale prerušil ho silný výbuch. Dvere sa rozleteli a ochranné kúzla okolo nich len bezmocne presvišťali. Výbuch odhodil Helgu k stene. Bol taký silný, že sa celý dom triasol.

Molly Weasleyová pustila na zem moriaka a okamžite uchopila prútik. Práve bola poňho spolu s Lupinom, ktorého k nim tiež pozvala.
Dovnútra ich domu vstúpil Temný pán. Sprevádzali ho smrťožrúti. Očividne boli nadšení tým, že sa mohli pobaviť s deťmi pracovníka ministerstva.
Prútik držal hrozivo namierený a znechutene sa obzeral po tom skromnom príbytku. Všetky ručičky na hodinkách sa presunuli na nápis smrteľné nebezpečenstvo.
„Mami, myslím, že bude lepšie keď pôjdeš do izby za dievčatami. Radšej utečte... Vezmi ich preč...“ pošepkal jej nervózne.
„V takomto stave ťa nebude počúvať. Dávaj si pozor, Derek. Hlavne sa nesnaž ho ešte viac rozhnevať. Mala by som tu ostať s tebou, ale s dievčatami je aj tvoj brat... Nebolo by dobré, keby ho do toho zamiešali,“ musela mu to povedať, vôbec nevedela, ako to dopadne. Bála sa najhoršieho.
„Kto? PREČO STE MI PRI MERLINOVI, Nič NEPOVEDALI!“ nechápavo odvetil Derek. Na malú chvíľu sa na jeho tvári usadil výraz podobný otcovmu.
„Prepáč mi, teraz naozaj nemôžem vysvetľovať. Musíme urobiť, to čo je potrebné. Obaja sme urobili chybu. Musíme ísť...“ prešla cez otvor, ktorý predtým býval dverami a zamierila do horných izieb.
Derek rýchlo zastavil pána Weasleyho. „Nechoďte tam nepripravený. Voldemort sem prišiel. Musíte vytiahnuť prútik,“ veľmi rád by ho z toho vynechal, ale dole bolo príliš málo ľudí. Bál sa, že otec ublíži jeho priateľom.
„To nie je možné? Toľko ochranných zaklínadiel a on je tu?“ naprázdno preglgol a siahol na svoj prútik.
„Držte sa v úzadí. Pokúste sa dostať preč svoju rodinu. Pokiaľ to bude možné, nechajte ma s nimi samého...“ Derek ho ťahal k polorozpadnutým schodom. Museli kráčať opatrne, aby nespadli.
„Derek, ale to...“
Výjav, ktorý sa im naskytol im takmer vyrazil dych. Molly Weasleyová mala súboj s Voldemortom. Pomáhal jej však aj Lupin. Smrťožrúti sa pomaly rozmiestňovali po dome. Niektorí sledovali súboj, ale väčšina z nich sa zabávala mučením Freda, Georga a Percyho.
Derek kúzlom odhodil Voldemortových protivníkov nabok. Chcel s ním ostať sám a nemienil dovoliť, aby ich zabil.
„Otec, pozhovárajme sa...“ pokúšal sa ho odhovoriť od takého neuváženého činu.
„Ty si tu vôbec nemal byť. Ako je možné, že nedokážeš pochopiť jednoduchý príkaz? Ja rozhodujem o tom, u koho budeš bývať!“ zhovárali sa síce po parselsky, ale aj tak bolo každému jasné, že sa práve hádajú.
„Prečo si mi nepovedal, že mám brata? To by som ti zas mohol vyčítať ja, ale vidíš, vôbec sa nehnevám. Títo ľudia nemôžu zato, že sme obaja úplne rovnakí. Tak už konečne prestaň, otec!“
Neuvedomil si, že poslednú vetu nechtiac nepovedal v parselčine. Všetci náhle stíchli. Harry si všimol, šokované tváre Ginny, Rona a Hermiony. Napriek jeho pokynom sa všetci rozhodli ostať v dome. Ako posledná prišla aj jeho matka a na rukách mala asi tak dvojročného chlapca. Fyzicky sa viac ponášal na svoju matku ako na otca. Nos mal však trochu sploštený.
„Derek, to nemyslíš vážne. On a ty... nemôžete predsa byť...“ nervózne vyjachtal Lupin.
„Áno, je to pravda, Remus...“ neochotne pripustil Derek. Nespúšťal zrak zo svojho malého brata. Dodnes ani nevedel, že existuje a sústredil sa len naňho.
Jeden zo smrťožrútov sa oddelil z davu a pevne zozadu objal Dereka. Cítil sa zvláštne, akoby ho niečo zdvihlo a ťahalo do víru farieb. Bolo to prenášadlo.
V dome Temného pána ho na chvíľu pustil. Stiahol si kapucňu a ukázal mu svoju tvár.
„Zabudol si, že máme byť spolu? Tak ti to musím pripomenúť,“ Draco sa zľahka prisal na jeho pery.